V roku 2024 sa na knižnom trhu objavila vedecká monografia prof. JUDr. Jiřího Malenovského, CSc., Osudová setkání Československa s velmocemi na poli mezinárodního práva 1918, 1938, 1968, vydaná vydavateľstvom Leges, Praha, napísaná v českom jazyku. Táto monografia predstavuje unikátny pohľad renomovaného autora na problematiku interakcie bývalého štátneho útvaru Československo a neskôr Československej socialistickej republiky s veľmocami v zložitých historických obdobiach rokov 1918, 1938 a 1968. Autor člení monografiu na úvod, päť meritórnych častí, záver, zoznam a slovník skratiek a zoznam použitej literatúry. Celkový rozsah monografie je 352 strán.
V úvodnej časti nazvanej monografie nazvanej
Úvodem
autor načrtáva svoju osobnú motiváciu k napísaniu recenzovaného diela, ktorá spočívala najmä v jeho záujme o danú problematiku, ktorá v sebe zahŕňa históriu i právo, ako i v potrebe poskytnúť nový pohľad na medzinárodnoprávne aspekty danej témy. Autor v rámci tejto časti uvádza, že sa jednotlivým rovinám skúmanej tematiky venoval ostatných desať rokov svojej profesionálnej kariéry.Jednou z ideí, ktorú autor v danej časti prezentuje na strane 11, je myšlienka, že veľmoci si v histórii získali nálepku sebeckých, vierolomných a predátorských štátov. Na druhej strane vyjadruje presvedčenie, že skutočným nebezpečenstvom pre menšie štáty sú iba totalitné veľmoci, nie však veľmoci demokratické. V tomto smere si však dovolím poukázať na všeobecne známe historické fakty, ktoré tento názor vyvracajú. história poskytuje viacero dôkazov o tom, že i demokratické mocnosti v istých historických obdobiach, v rámci novodobých dejín medzinárodných vzťahov, predstavovali hrozbu pre menšie štáty, a to i v nedávnom období druhej polovice dvadsiateho storočia či počiatku nového milénia. Nepochybne o tom svedčia napr. vojny, ktoré viedlo Francúzsko s cieľom uchovať si koloniálnu moc vo Vietname v rokoch 1946 - 1954 alebo v Alžírsku v rokoch 1954 - 1962. Rovnako nebezpečné vojnové dobrodružstvá majú za sebou i Spojené štáty americké (vojna vo Vietname, Laose, a Kambodži v rokoch 1964 - 1975, útok na Grenadu v roku 1983 a pod.) či Veľká Británia, ktorá v roku 1956 v rámci Suezskej krízy po útoku Izraela na Egypt podporila Izrael vojensky, spolu s ďalšou mocnosťou - Francúzskom. V rozpore s platným medzinárodným právom bol realizovaný i útok viacerých členských štátov Organizácie Severoatlantickej zmluvy na vtedy existujúcu Juhosláviu v roku 1999 alebo i útok koalície viacerých demokratických štátov na čele s USA a Veľkou Britániou na Irak v roku 2003. Oba tieto útoky boli realizované v rozpore príslušnými ustanoveniami kapitoly VII Charty OSN (1945), bez potrebného súhlasu Bezpečnostnej rady OSN. V konečnom dôsledku však túto otázku z pohľadu monografie ako celku nie je potrebné ďalej komentovať vzhľadom na to, že autor sa v jej rámci venuje prednostne medzinárodnoprávnym interakciám s veľmocami v podmienkach histórie Československa.
V rámci tejto časti ďalej intenzívne rezonuje zámer autora poskytnúť svoj vlastný pohľad na medzinárodnoprávne aspekty stretov Če