Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
MALENOVSKÝ, J.: Osudová setkání Československa s velmocemi na poli mezinárodního práva 1918, 1938, 1968. Praha: Leges, 2024. 352s. ISBN 978-80-7502-691-0
V roku 2024 sa na knižnom trhu objavila vedecká monografia prof. JUDr. Jiřího Malenovského, CSc., Osudová setkání Československa s velmocemi na poli mezinárodního práva 1918, 1938, 1968, vydaná vydavateľstvom Leges, Praha, napísaná v českom jazyku. Táto monografia predstavuje unikátny pohľad renomovaného autora na problematiku interakcie bývalého štátneho útvaru Československo a neskôr Československej socialistickej republiky s veľmocami v zložitých historických obdobiach rokov 1918, 1938 a 1968. Autor člení monografiu na úvod, päť meritórnych častí, záver, zoznam a slovník skratiek a zoznam použitej literatúry. Celkový rozsah monografie je 352 strán.
V úvodnej časti nazvanej monografie nazvanej
Úvodem
autor načrtáva svoju osobnú motiváciu k napísaniu recenzovaného diela, ktorá spočívala najmä v jeho záujme o danú problematiku, ktorá v sebe zahŕňa históriu i právo, ako i v potrebe poskytnúť nový pohľad na medzinárodnoprávne aspekty danej témy. Autor v rámci tejto časti uvádza, že sa jednotlivým rovinám skúmanej tematiky venoval ostatných desať rokov svojej profesionálnej kariéry.Jednou z ideí, ktorú autor v danej časti prezentuje na strane 11, je myšlienka, že veľmoci si v histórii získali nálepku sebeckých, vierolomných a predátorských štátov. Na druhej strane vyjadruje presvedčenie, že skutočným nebezpečenstvom pre menšie štáty sú iba totalitné veľmoci, nie však veľmoci demokratické. V tomto smere si však dovolím poukázať na všeobecne známe historické fakty, ktoré tento názor vyvracajú. história poskytuje viacero dôkazov o tom, že i demokratické mocnosti v istých historických obdobiach, v rámci novodobých dejín medzinárodných vzťahov, predstavovali hrozbu pre menšie štáty, a to i v nedávnom období druhej polovice dvadsiateho storočia či počiatku nového milénia. Nepochybne o tom svedčia napr. vojny, ktoré viedlo Francúzsko s cieľom uchovať si koloniálnu moc vo Vietname v rokoch 1946 - 1954 alebo v Alžírsku v rokoch 1954 - 1962. Rovnako nebezpečné vojnové dobrodružstvá majú za sebou i Spojené štáty americké (vojna vo Vietname, Laose, a Kambodži v rokoch 1964 - 1975, útok na Grenadu v roku 1983 a pod.) či Veľká Británia, ktorá v roku 1956 v rámci Suezskej krízy po útoku Izraela na Egypt podporila Izrael vojensky, spolu s ďalšou mocnosťou - Francúzskom. V rozpore s platným medzinárodným právom bol realizovaný i útok viacerých členských štátov Organizácie Severoatlantickej zmluvy na vtedy existujúcu Juhosláviu v roku 1999 alebo i útok koalície viacerých demokratických štátov na čele s USA a Veľkou Britániou na Irak v roku 2003. Oba tieto útoky boli realizované v rozpore príslušnými ustanoveniami kapitoly VII Charty OSN (1945), bez potrebného súhlasu Bezpečnostnej rady OSN. V konečnom dôsledku však túto otázku z pohľadu monografie ako celku nie je potrebné ďalej komentovať vzhľadom na to, že autor sa v jej rámci venuje prednostne medzinárodnoprávnym interakciám s veľmocami v podmienkach histórie Československa.
V rámci tejto časti ďalej intenzívne rezonuje zámer autora poskytnúť svoj vlastný pohľad na medzinárodnoprávne aspekty stretov Československa s veľmocami v rokoch 1918, 1938 a 1968. Tento jeho zámer je potrebné hodnotiť vysoko pozitívne, vzhľadom na rezervy vedeckej a odbornej spisby v tejto oblasti.
V rámci prvej časti monografie nazvanej
Velmoci v mezinárodných vztazích
autor postupne venuje pozornosť pojmu
"veľmoc"
z pohľadu medzinárodných vzťahov a jeho jednotlivým komponentom. V kontexte uvedených komponentov autor venuje pozornosť tematike štátu, dominantnej moci, záujmom, hodnotám a ideám štátu, podstatnému vplyvu štátu, dosahom na ostatné štáty a medzinárodné spoločenstvo ako celok, dynamike, labilite a fluktuácii veľmocí. Analýzy autora v tejto časti sú prínosné ako z pohľadu vedy medzinárodného práva, tak i vedy medzinárodných vzťahov a prinášajú nové pohľady na skúmanú problematiku.V obsahu druhej časti nazvanej
Velmoci v mezinárodním právu
autor postupne venuje pozornosť pojmu
"veľmoc"
v kontexte medzinárodného práva, postaveniu veľmocí v medzinárodnom práve do I. svetovej vojny, v Pakte Spoločnosti národov, v Charte Organizácie Spojených národov, v súčasnom partikulárnom a všeobecnom medzinárodnom práve a vzťahu veľmocí k medzinárodným súdom. Analýzy autora v tejto časti sú vedecky prínosné. V takomto rozsahu otázkam postavenia veľmocí v medzinárodnom práve vo vede medzinárodného práva doposiaľ nebola venovaná pozornosť.Tretia časť monografie nazvaná
Vznik Československa a právo národů na sebaurčení
obsahuje autorov pohľad na historické okolnosti a medzinárodnoprávne aspekty vzniku Československa, pričom skúma relevantnú medzinárodnoprávnu úpravu už od záverov Viedenského kongresu v roku 1815 až po relevantnú úpravu Parížskej mierovej konferencie (1919 - 1920). Autor s jemu vlastnou precíznosťou venuje v tejto časti postupne pozornosť koncepcii národného štátu a národnostnému princípu, zásade sebaurčenia národov, otázke vzťahov veľmocí v rámci prvej svetovej vojny, úlohe národnostného a sebaurčovacieho princípu v stratégii víťazných mocností a ich praktických účinkov, analýze štrnástich bodov prezidenta Wilsona s osobitným dôrazom na ich bod 10, základným východiskám československého sebaurčenia s osobitným pohľadom na koncepciu "československého národa", dve hlavné tézy československého štátoprávneho programu a hľadanie národného záujmu, hlavným faktorom úspechu československej záležitosti, za ktoré považuje zmen
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Právny obzor 2/2025
