Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Právo odpočítať daň z tovaru alebo služby

19/2014
Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby
Čl. 46 ods. 1 Ústav Slovenskej republiky
§ 2 ods. 1 - 8, § 44 ods. 1 a 6 písm. b) bod 1, § 48 ods. 5 zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov
§ 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty
§ 247, § 250i ods. 1, § 250j a ods. 3 druhá veta v spojení s § 219 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku
Pre možnosť uplatnenia si odpočtu dane z pridanej hodnoty zo zdaniteľných plnení nie je podstatné len ich reálne uskutočnenie a daňový doklad od dodávateľa, resp. dodávateľov, ale aj skutočnosť, aby k uskutočneniu dodávky tovaru a služieb aj skutočne došlo od dodávateľov, ktorí sú ako dodávatelia uvedení na daňových dokladoch.
Rozsudok
Najvyššieho súdu SR
8 Sžf 2/2013
Skutkový stav:
Krajský súd v K.
(ďalej len ako "krajský súd" alebo "prvostupňový súd") rozsudkom zamietol podľa ustanovenia § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj "OSP") žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 5. decembra 2011, ktorým žalovaný podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 511/1992 Zb." alebo "zákon o správe daní a poplatkov") potvrdil rozhodnutie Daňového úradu K. I z 12. augusta 2011, ktorým bol žalobcovi za zdaňovacie obdobie december 2009, vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1. zákona o správe daní a poplatkov vo výške 234 184,70 €. Zároveň žalobcovi nepriznal náhradu trov konania.
Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia posudzoval v intenciách ustanovení § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len "zákon o DPH") a § 15 ods. 6 a 10, § 29 ods. 8 a § 44 ods. 1 a 6 písm. b) bod 1 zákona o správe daní a poplatkov.
Krajský súd dospel k záveru, že všetky žalobné námietky žalobcu neboli dôvodné. Poukázal na skutočnosť, keď správca dane vykonal v rámci daňovej kontroly všetky do úvahy prichádzajúce dôkazy, ktorými mohol čo najúplnejšie zistiť skutkový stav a preto mu nemožno vytýkať neuskutočnenie vyrubovacieho konania. Krajský súd poukázal na skutočnosť, že žalobcovi nič nebránilo v rámci daňovej kontroly navrhovať a predkladať správcovi dane dôkazy, ktorými by preukázal uskutočnenie sporných zdaniteľných plnení. Podľa krajského súdu mal žalobca v súlade s § 15 ods. 10 zákona o správe daní a poplatkov v lehote osem pracovných dní od doručenia Protokolu o kontrole z 8. júla 2011 vznášať námietky a navrhovať dôkazy. Toto svoje právo však žalobca riadne nevyužil a ním navrhované dôkazy by k tomuto účelu neprispeli. Ako nedôvodnú súd vyhodnotil aj námietku žalobcu týkajúcu sa porušenia zásady úzkej súčinnosti správcu dane s daňovým subjektom v zmysle § 2 ods. 2 zákona o správe daní a poplatkov.
Podľa súdu bolo nemysliteľné, aby si konateľ spoločnosti O., s. r. o - O. V. nevedel spomenúť, či v roku 2009 zamestnával zamestnancov, či dodávky služieb a tovarov realizoval prostredníctvom vlastných zamestnancov, resp. subdodávateľským spôsobom a nespomenul si na zrealizovanie ani jedného zo 14 sporných zdaniteľných plnení, pričom ten istý záver vyvodil aj pri konateľovi spoločnosti B., s. r. o. J. K. Podľa súdu mal žalobca dostatočný časový priestor na splnenie si svojej dôkaznej povinnosti a to do 10. januára 2011, resp. do skončenia daňovej kontroly do 10. augusta 2011. Krajský súd v súvislosti s rozsudkom Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Sžf 1/2011 poukázal na konštantnú rozhodovaciu prax pri posudzovaní práva daňového subjektu na odpočítanie dane z pridanej hodnoty sa nezohľadňuje existencia materiálneho plnenia u platiteľa dane, ale jednoznačne sa akcentuje na preukázanie dodania zdaniteľných plnení konkrétnymi podnikateľskými subjektmi.
Žalobca
podal proti uvedenému rozsudku krajského súdu v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v K., č. k. 7S 25/2012-171 z 10. októbra 2012 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo aby rozsudok zmenil tak, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného z 5. decembra 2011 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu K. I z 12. augusta 2011 zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil náhradu trov konania.
Z dôvodov odvolania žalobcu vyplýva, že v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa sa prvostupňový súd nesprávne vysporiadal s dôvodmi, pre ktoré žalobca napádal rozhodnutie žalovaného z 5. decembra 2011 a rozhodnutie Daňového úradu K. I z 12. augusta 2011. Namietal formu v akej bol dodatočný platobný výmer vydaný, t.j. že nemal formu jednej listiny, ale 48 samostatných hárkov papiera, bez akéhokoľvek trvalého alebo dočasného spojenia. Je toho názoru, že tak, ako nemožno považovať za verejnú listinu napr. rozstrihnutý občiansky preukaz, nie je možné za verejnú listinu považovať ani rozhodnutie orgánu verejnej moci vydané na viacerých samostatných listiná
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).