Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd“) na neverejnom zasadnutí senátu 15. februára 2022 predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky, obchodnej spoločnosti, ktorou namietala porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) napadnutým rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej „najvyšší súd“) – č. k. 4Sžfk/28/2018 z 8. októbra 2019 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“), ktorým najvyšší súd zamietol kasačnú sťažnosť sťažovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Trnave – č. k. 20S/31/2017-90 zo 17. januára 2018 (ďalej aj „rozsudok krajského súdu“).
Rozsudkom krajského súdu bola zamietnutá správna žaloba sťažovateľky proti rozhodnutiu Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 104010527/2016 z 29. septembra 2016, ktorým bol sťažovateľke vyrubený rozdiel dane za zdaňovacie obdobie jún 2011. Predmetom činnosti sťažovateľky sú predovšetkým stavebné práce - zatepľovacie a fasádne práce. Na základe daňovej kontroly jej bola v roku 2016 dorubená daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2011 v sume 4 609,62 eur, pretože správca dane nepovažoval za preukázané, že obchodní partneri sťažovateľke naozaj dodali fakturované tovary a služby. Sťažovateľka v správnej žalobe namietala nedostatočné zistenie skutkového stavu zo strany správcu dane, rozpor konštatovaného skutkového stavu s administratívnymi spismi a tiež nesprávne právne posúdenie veci. Správca dane neuznal sťažovateľke právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr voči (i) spoločnosti R. za dodávku stavebných prác a (ii) spoločnosti G.za dodanie reklamných služieb.
Sťažovateľka v časti veci týkajúcej sa stavebnej spoločnosti R., v správnom konaní a v konaní pred všeobecnými (správnymi) súdmi namietala, že sa nevykonal výsluch svedka, ktorý mal potvrdiť, že tento svedok zabezpečoval pre stavebnú spoločnosť R., živnostníkov, čo má preukazovať reálnosť dodávok pre sťažovateľku. Krajský súd akceptoval pochybnosti správcu dane, ktoré vyplývajú zo zistení o "nekontaktnosti" uvedenej obchodnej spoločnosti, nesúlade daňového priznania k DPH v rozhodnom období s tvrdeným rozsahom prác vykonaných vo vzťahu so sťažovateľkou, ako aj z výpovede konateľa tejto spoločnosti, ktorý nepoznal konateľa sťažovateľky, ani okolnosti výkonu prác a hodnoverným spôsobom neozrejmil spôsob dojednania cen