1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 19. augusta 2024 domáhala vyslovenia porušenia svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj "Ústava SR") a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, rozsudkom najvyššieho správneho súdu z 27. marca 2024, sp. zn. 1 Sžfk 4/2021, ktorý navrhla zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnúť o náhrade trov konania.

2. Z ústavnej sťažnosti a pripojených príloh vyplynulo, že sťažovateľka podala 23. apríla 2008 daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty (ďalej aj "DPH") za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2008, v ktorom si uplatnila nadmerný odpočet vo výške 100 583 462 Sk (3 338 759,28 eur). Daňový úrad Trnava (ďalej aj "správca dane") začal 2. augusta 2008 daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za predmetné zdaňovacie obdobie, ktorú ukončil 14. novembra 2008. Kontrolou bol zistený nadmerný odpočet v sume uplatnenej sťažovateľkou v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2008, ktorý poukázal na účet žalobcu 24. novembra 2008 (v lehote desiatich dní od skončenia kontroly).

3. Dňa 27. decembra 2011 bola správcovi dane doručená žiadosť sťažovateľky o vyplatenie úroku v celkovej výške 139 953,47 eur z dôvodu vrátenia nadmerného odpočtu DPH za 1. štvrťrok 2008 po lehote.

4. V poradí druhým rozhodnutím (po zrušení prvého rozhodnutia správnym súdom) zo 7. júna 2018 správca dane rozhodol, že nevyhovuje žiadosti o vyplatenie sankčného úroku podľa § 35b ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31. decembra 2011 (ďalej aj "zákon o správe daní").

5. Na odvolanie sťažovateľky Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutie správcu dane potvrdilo. Z jeho odôvodnenia vyplynulo najmä to, že nadmerný odpočet za 1. štvrťrok 2008 bol vrátený v plnej sume v zákonnej lehote splatnosti podľa § 79 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj "zákon o DPH") do 10 dní od skončenia daňovej kontroly, a preto nadmerný odpočet nebol zadržaný.

6. Finančné riaditeľstvo sa nestotožnilo s právnym názorom sťažovateľky, že jej v zmysle eurokonformného výkladu zákona o správe daní patrí právo na finančnú kompenzáciu spočívajúcu v úroku, ktorý jej má patriť ako náhrada za to, že v období od 23. augusta 2008 do 24. novembra 2008 nemohla disponovať finančnými prostriedkami vo výške 3 338 759,28 eur.

7. Potvrdzujúce rozhodnutie finančného riaditeľstva z 3. októbra 2018 napadla sťažovateľka správnou žalobou, ktorú zamietol Krajský súd v Trnave rozsudkom z 12. februára 2020, sp. zn. 20 S 152/2018-76. V odôvodnení najmä uviedol, že: (i) do 31. decembra 2016 absentovala právna úprava úroku z nadmerného odpočtu DPH, ktorá by správcom dane umožňovala