Uloženie pokuty

Vydáno: 39 minút čítania
8/2016
Uloženie pokuty
§ 35 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších prepisov
§ 9 ods. 2 Obchodného zákonníka
§ 11 ods. 1, § 20 ods. 1, § 49 ods. 1a 2, § 51 ods. 1, § 69 ods. 2, § 70 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
§ 10 ods. 2, § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta, § 250ja ods. 1 a 2 v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta, § 219 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku
Ak daňový subjekt dodatočným daňovým priznaním priznal, že uplatnil neoprávnene vysoký nadmerný odpočet a aj priznal, že neoprávnene používal finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, potom správca dane musel uložiť z rozdielu nadmerného odpočtu pokutu podľa § 35 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.
Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Sžf 59/2013
Skutkový stav:
Krajský súd v B. rozsudkom č. k. 4 S 116/2010-38 z 22. februára 2013 podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. X zo 14. decembra 2009, ako aj rozhodnutia DÚ Bratislava I č. X z 23. septembra 2009, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 33 110,50 eur podľa § 35 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v z. n. p. (ďalej len "zákon o správe daní") z rozdielu nadmerného odpočtu vyplývajúceho z podaného 5. dodatočného daňového priznania k dani z pridanej hodnoty (ďalej len "DPH") za zdaňovacie obdobie kalendárny mesiac júl 2005, ktorým znížil nadmerný odpočet uvedený v 4. dodatočnom daňovom priznaní o sumu 882 947,02 eur, t.j. na sumu 71 711,39 eur.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu vyplýva, že žalobca videl nezákonnosť rozhodnutí žalovaného a správcu dane v tom, že obidva správne orgány neuviedli v napadnutých rozhodnutiach názov a sídlo zriaďovateľa organizačnej zložky, ktoré v čase vydania správnych rozhodnutí bolo L.-K.-D., D.. Toto tvrdenie však podľa názoru krajského súdu nemá oporu v spisovom materiály, nakoľko obidve rozhodnutia správnych orgánov obchodné meno zriaďovateľa obsahovali. Neobsahovali len jeho sídlo, avšak takúto povinnosť im Obchodný zákonník neukladá. Krajský súd pri posudzovaní aktívnej legitimácie žalobcu vychádzal z právneho názoru Najvyššieho súdu SR vysloveného už v obdobnej veci 22. augusta 2012, sp. zn. 2 Sžf 54/2011. Poukázal na to, že preskúmavané rozhodnutia ukladali pokutu L.-K.-D., ktorá je zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu B. I, oddiel Po, vložka číslo 1056/B, zriaďovateľom ktorej bola spoločnosť podnikajúca pod obchodným menom L.-K.-D., zapísaná v obchodnom registri B Úradného súdu Drážďany.
Označenie žalobcu v rozhodnutiach správnych orgánov preto podľa názoru krajského súdu zodpovedalo ustanoveniu § 9 ods. 2 Obchodného zákonníka (ďalej aj "OBZ"), v dôsledku čoho bola pokuta uložená zahraničnej právnickej osobe, ktorá právnu subjektivitu má, vo veci týkajúcej sa organizačnej zložky tejto zahraničnej právnickej osoby (pozri
mutatis mutandis
rozhodnutia NS SR 6 Sž 59/03-17 zo 17. októbra 2003, 3 Cdo 186/2009 z 10. marca 2010; rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 6/03 z 13. marca 2003, III. ÚS 168/06-14 z 20. júna 2006). V napadnutých rozhodnutiach správne orgány správne uviedli obchodné meno zriaďovateľa, dodatok označujúci jeho právnu formu, ako aj dodatok, že ide o organizačnú zložku. Preto krajský súd námietku žalobcu uvádzanú týmto smerom nepovažoval za dôvodnú.
Z administratívneho spisu mal krajský súd ďalej za preukázané, že správca dane vydal rozhodnutie podľa § 35 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. o uložení pokuty vo výške 33 110,50 eur potom, čo daňový subjekt - žalobca, podal 23. decembra 2008 piate dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie júl 2005, ktorým si znížil nadmerný odpočet uvedený vo štvrtom dodatočnom daňovom priznaní o sumu 882 947,02 eur. Piate dodatočné daňové priznanie žalobca podal po vrátení nadmerného odpočtu zo štvrtého dodatočného daňového priznania k DPH, ktorý bol podľa žalovaného vrátený 18. augusta 2006, t.j. pred podaním piateho dodatočného daňového priznania.
Žalobca vo veci uloženia pokuty podal včas odvolanie, pričom uznal, že pri uplatnení nároku na odpočítanie dane nepostupoval