Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Ústne pojednávanie v neprítomnosti obvineného z priestupku

ZSP 9/2021
Ústne pojednávanie v neprítomnosti obvineného z priestupku
§ 22 ods. 1 písm. b), g), l), § 22 ods. 2 písm. a), § 52 ods. 2 písm. a), § 55 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
§ 64 ods. 2 písm. a), § 64 ods. 3, § 137 ods. 1, ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke
§ 3, § 24 ods. 2, § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov
§ 461 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok
Ak sa obvinený z priestupku nedostaví na ústne prerokovanie priestupku, hoci bol naň riadne predvolaný a správny orgán rozhodne v neprítomnosti obvineného z priestupku, nejde o porušenie jeho procesných práv účastníka správneho konania.
Rozsudok
Najvyššieho súdu SR
, sp. zn.
2Asan 16/2018
Skutkový stav:
Krajský súd v B. rozsudkom č. k. 6 S 225/2015-45 z 22. marca 2018 zamietol žalobu podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj len "SSP"), ktorým sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného z 5. augusta 2015 (ďalej aj len "napadnuté rozhodnutie žalovaného"). Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznal.
Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva PZ v B. IV, ako správny orgán príslušný na prerokovanie priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 52 ods. 2 písm. a) a § 55 ods. 1) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v z. n. p. (ďalej len "Zákon o priestupkoch"), rozhodnutím zo 16. júna 2015 uznal Mgr. Z. A. za vinnú zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. b), g), l), § 22 ods. 2 písm. a) Zákona o priestupkoch a obvinenej uložil pokutu vo výške 300 eur, zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu dvanástich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia a zaviazal ju na náhradu trov konania vo výške 16 eur.
Žalobkyňa podala proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodnutím z 5. augusta 2015 rozhodol tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
Včas podanou žalobou, doručenou Krajskému súdu v B. 22. septembra 2015, sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadala spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť, pretože sa nezakladali na pravde, neboli podložené relevantnými dôkaznými prostriedkami, boli svojvoľné, diskriminačné, nedôvodné, arbitrárne a nemajú oporu v zákone. Uložená sankcia bola extrémne nedôvodná a nespravodlivá (vzhľadom na okolnosti udalosti a výšku spôsobenej škody), nezohľadňovali povahu konania a stupeň jeho závažnosti.
Krajský súd v B. ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného v medziach žaloby bolo vydané v súlade so zákonom a žalobné námietky neodôvodňovali jeho zrušenie.
Námietku žalobkyne, že skutok, ktorý sa jej kladie za vinu nemožno kvalifikovať ako priestupok podľa § 2 ods. 1 Zákona o priestupkoch, pretože svojim konaním nijako neporušila ani neohrozila záujem spoločnosti chránený zákonom o cestnej premávke, a to bezpečnosť ani plynulosť cestnej premávky, krajský súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Podľa názoru súdu, pri priestupku je dôležité nielen či ide o konanie ktoré je za priestupok výslovne označené v zákone o priestupkoch alebo v inom zákone, ale zároveň musí ísť o konanie, ktorého sa obvinený z priestupku dopustil prinajmenšom z nevedomej nedbanlivosti a musí sa ním porušovať alebo ohrozovať záujem spoločnosti (rozs. NS SR sp. zn. 10 Sžd 3/2013 z 12. júna 2013). Preto tvrdenie žalobkyne, že si nebola vedomá, že by pri cúvaní narazila do iného motorového vozidla. Náraz do iného vozidla vôbec necítila, preto nemala dôvod zastaviť vozidlo, vystúpiť a riešiť dopravnú nehodu a splniť si povinnosti vodiča, je s odkazom na zákonnú kvalifikáciu priestupku ako nevedomá nedbanlivosť, bezvýznamné. Pokiaľ išlo o porušenie alebo ohrozenie záujmu spoločnosti, treba vychádzať zo znakov priestupku, ktoré predstavovali konanie pre spoločnosť nebezpečné, preto spoločnosť sa potrebuje chrániť, a to hrozbou sankcie, uložením sankcie, alebo uložením ochranného opatrenia. To, že sa skutok stal, t.j., že v uvedený deň, v uvedenom čase na uvedenom mieste s motorovým vozidlom zn. Škoda Superb tmavočervenej farby žalobkyňa bola, že motorové vozidlo bolo poškodené, žalobkyňa potvrdila pri svojom vysvetlení 13. apríla 2015 tak, ako bolo opísané v odseku 14. rozhodnutia. Skutok bol potvrdený aj svedkom J. Á. z vysvetlenia z 20. marca 2015 tak, ako bolo opísané v odseku 16. rozhodnutia krajského súdu. Exaktné potvrdenie poškodenia motorových vozidiel Škody Superb a Škody Fabia vyplývalo z geometrickej zhody opísanej v ods. 9. rozhodnutia krajského súdu. Okrem skutku bola žalobkyňou pri objasnení potvrdená aj škoda na motorovom vozidle zn. Škoda Superb, vo výške 100 eur.
Na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie (§ 3 zákona o priestupkoch). V preskúmavanej veci bola žalobkyňa po objasnení priestupku a vykonanom dokazovaní v priestupkovom konaní uznaná za vinnú zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b), g), l) Zákona o priestupkoch. Na objasnenie a sankcionovanie priestupku musia byť obligatórne naplnené a zistené všetky štyri znaky skutkovej podstaty priestupku - subjekt, subjektívna stránka, objekt a objektívna stránka, pričom tieto
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).