rozsudok z 20. januára 2022 k sťažnosti č. 40132/16
| Čl. 5 ods. 1 • Nezákonná väzba nariadená najvyšším súdom po prvostupňovom odsúdení • Prvky svojvôle • Čl. 5 ods. 5 • Odškodnenie • Nárok na odškodnenie za porušenie článku 5 ods. 1. |
Európsky súd pre ľudské práva (prvá sekcia), zasadajúc v komore v zložení:
Péter Paczolay, predseda,
Krzysztof Wojtyczek,
Alena Poláčková,
Gilberto Felici,
Erik Wennerström,
Lorraine Schembri Orland,
Ioannis Ktistakis, sudcovia,
a Renata Degener, tajomníčka sekcie,
berúc do úvahy:
sťažnosť (č. 40132/16) proti Slovenskej republike, ktorú 6. júla 2016 predložil Súdu podľa článku 34 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) slovenský štátny občan, pán Alexander Salmanov (ďalej len „sťažovateľ“);
rozhodnutie notifikovať sťažnosť vláde Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“);
stanoviská strán;
po prerokovaní na neverejnom zasadnutí 7. decembra 2021,
vyhlasuje nasledovný rozsudok, ktorý bol prijatý v tento deň:
ÚVOD
1. Sťažnosť sa týka sťažovateľovej väzby a konania týkajúceho sa jeho žiadosti o prepustenie v kontexte konania o jeho obvinení z podplácania.
SKUTKOVÝ STAV
2. Sťažovateľ sa narodil v roku 1986 avčase podania svojej sťažnosti vykonával trest odňatia slobody v Hrnčiarovciach nad Parnou. Zastupoval ho pán V. Križiak, advokát pôsobiaci v Košiciach.
3. Vládu zastupovala jej spoluzástupkyňa, pani M. Bálintová, z ministerstva spravodlivosti.
4. Skutkové okolnosti prípadu tak, ako ich uviedli strany, možno zhrnúť takto.
I. OBVINENIE PROTI SŤAŽOVATEĽOVI A JEHO VÄZBA
5. Dňa 23. apríla 2013 bol sťažovateľ vzatý do väzby počas konania o obvinení z podplácania. Jeho väzba bola považovaná za potrebnú podľa § 71 ods. 1 písm. b) a c) Trestného poriadku (zákon č. 301/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov - ďalej len "TP"), ktorý upravuje väzbu, ak existuje obava, že osoba bude zasahovať do výkonu spravodlivosti (
kolúzna väzba
) a pokračovať v trestnej činnosti (
preventívna väzba
). V priebehu následného prípravného konania druhý dôvod pre väzbu odpadol a ponechaný bol iba prvý z dôvodov.6. Dňa 25. septembra 2013 bol sťažovateľ pre uvedené obvinenie obžalovaný pred Špecializovaným trestným súdom (ďalej len "ŠTS").
II. ŽIADOSŤ O PREPUSTENIE A NÁSLEDNÉ KONANIE
PRED VŠEOBECNÝMI SÚDMI
7. Konkrétnym predmetom sťažovateľovej sťažnosti pred Súdom je jeho väzba v období nasledujúcom po jeho žiadosti o prepustenie, s dátumom 25. septembra 2014 a predloženej ŠTS 29. septembra 2014, v ktorej tvrdil, že jeho väzba už nebola odôvodnená vzhľadom na jej dĺžku a ďalšie okolnosti.
8. Dňa 11. novembra 2014 ŠTS vyhovel žiadosti sťažovateľa a rozhodol o jeho prepustení.
9. V ten istý deň však prokuratúra podala sťažnosť, ku ktorej doplnila dôvody neskôr (pozri ďalej odsek 12). V dôsledku toho rozhodnutie o prepustení nenadobudlo právoplatnosť a sťažovateľ zostal vo väzbe.
10. V reakcii na sťažnosť prokuratúry ŠTS zrušil termín hlavného pojednávania vo veci obžaloby sťažovateľa, ktorý bol nariadený na 14. novembra a vytýčil dva nové termíny hlavného pojednávania na 28. novembra a 3. decembra 2014 s predpokladom, že 3. decembra 2014 bude vyhlásený rozsudok v merite.
11. Sťažnosť prokuratúry proti rozhodnutiu z 11. novembra 2014 spadala do rozhodovania najvyššieho súdu, ktorému bol spis zaslaný 14. novembra 2014.
12. Dňa 19. a 21. novembra 2014 prokuratúra predložila dôvody svojej sťažnosti a tieto boli zaslané advokátom sťažovateľa na vyjadrenia, ktoré predložili medzi 21. a 25. novembrom 2014.
13. Bez rozhodnutia o sťažnosti prokuratúry najvyšší súd 27. novembra 2014 zaslal spis späť ŠTS poukazujúc, že tak robí, aby nezmaril pojednávanie, ktoré bolo nariadené na prvom stupni na nasledujúci deň, čiže 28. novembra 2014. Zároveň najvyšší súd nariadil ŠTS, aby mu spis vrátil bezprostredne po prijatí rozsudku v merite.
14. Dňa 28. novembra a 3. decembra 2014 ŠTS uskutočnil pojednávania ako bolo nariadené; 3. decembra 2014 uznal sťažovateľa vinným a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní šesť rokov.
15. Po prijatí odsudzujúceho rozsudku ŠTS zaslal spis späť najvyššiemu súdu na rozhodnutie o sťažnosti prokuratúry proti rozhodnutiu z 11. novembra 2014 (prepustiť sťažovateľa).
16. Dňa 4. decembra 2014 najvyšší súd nariadil prejednanie sťažnosti prokuratúry na 10. decembra 2014. Na zasadnutí zrušil rozhodnutie ŠTS z 11. novembra 2014 (o sťažovateľovom prepustení). Aj keď súhlasil so ŠTS, že už nebol dôvod pre väzbu sťažovateľa podľa § 71 ods. 1 písm. b) a c) TP, ponechal ho vo väzbe podľa § 71 ods. 1 písm. a) TP. V tejto súvislosti konštatoval, že sťažovateľ bol odsúdený na prvom stupni, hoci rozsudok ešte nenadobudol právoplatnosť. Poukázal na sťažovateľove problémy so správaním, jeho predchádzajúce odsúdenie a predchádzajúce stíhanie za priestupok, ako aj na skutočnosť, že bol držiteľom štyroch pasov a mal byť vypočúvaný ako svedok v inej trestnej veci. Najvyšší súd dospel k záveru, že vzhľadom na tieto faktory popri potenciálne vysokom treste, ktorému čelil, bolo nutné ponechať sťažovateľa vo väzbe pre obavu z úteku.