Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd“) na neverejnom zasadnutí senátu 20. septembra 2022 predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky, obchodnej spoločnosti, ktorou namietala porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“), svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) č. k. 2 Cdo 253/2019 z 25. apríla 2022 a prijal ju na ďalšie konanie.
Právny predchodca sťažovateľky (ďalej len „veriteľ“) uzavrel s dlžníkmi zmluvu o poskytnutí peňažných prostriedkov na prefinancovanie bývania (ďalej len „zmluva o úvere“). Na základe tejto zmluvy poskytol veriteľ dlžníkomúčelovo určené peňažné prostriedky. Dlžníci sa zaviazali splatiť úver veriteľovi v pravidelných anuitných mesačných splátkach. Doba splatnosti bola dojednaná na 30 rokov. Keďže sa dlžníci dostali do dlhodobého omeškania s úhradou jednotlivých splátok, veriteľ vyhlásil k 25. januáru 2011 predčasnú splatnosť úveru.
Pri uzatváraní zmluvy o úvere veriteľ v súlade s § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase kontraktácie, plniac si svoju zákonnú povinnosť, ponúkol dlžníkom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy vo forme rozhodcovskej doložky. Dlžníci po zákonnom poučení zo strany veriteľa súhlasili s uzavretím rozhodcovskej zmluvy, čím bez ďalšieho vyslovili súhlas s prijatím návrhu veriteľa na riešenie prípadných sporov vzniknutých zo zmluvy o úvere prednostne na Stálom rozhodcovskom súde Slovenskej bankovej asociácie (ďalej len "SRS SBA").
Po zosplatnení úveru preto uplatnil veriteľ svoj nárok žalobou z 11. novembra 2011 na SRS SBA. Rozhodcovský súd v prvom rade posudzoval svoju právomoc a s tým spojenú platnosť rozhodcovskej doložky, a to aj z hľadiska ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a rozhodcovským rozsudkom č. k. II/2011-8324 z 26. júna 2012 žalobe bezmála v celom rozsahu vyhovel (zamietol ju iba v časti nároku na úrok z omeškania, prevyšujúci 9%p.a.).
Na základe vykonateľného exekučného titulu sa veriteľ domáhal vymoženia judikovanej pohľadávky proti dlžníčke v rámci exekučného konania. Uznesením Okresného súdu Nitra (ďalej len "okresný súd") z 8. novembra 2012 bola žiadosť súdneho exekútora o udele