Postavenie osobitného dozorného orgánu pri ochrane osobných údajov v rámci systému súdnictva

Vydáno: 20 minút čítania

Článok sa venuje otázke povinnosti štátu zabezpečiť úlohy vyplývajúce mu z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) v časti vylúčenia všeobecného dozorného orgánu z výkonu dozoru nad súdmi pri výkone ich súdnej právomoci. Súčasne poukazuje na spôsob, akým sa slovenský zákonodarca vysporiadal s kompetenciami a právomocami osobitného dozorného orgánu. Analyzuje aktuálnu aplikačnú situáciu a poskytuje návrh de lege ferenda, ktorý by riešil vzniknutú nesprávnu transpozíciu legislatívy Európskej únie, ktorá ide nad rámec toho, čo je vyžadované európskou legislatívou.

This article examines issue of the state’s responsibility to fulfil its obligations arising from Regulation (EU) 2016/679 of the European Parliament and of the Council of 27 April 2016 on the protection of natural persons with regard to the processing of personal data and on the free movement of such data, and repealing Directive 95/46/EC (General Data Protection Regulation) specifically the exclusion of the general supervisory authority from exercising supervision over courts in the exercise of their judicial authority. At the same time, it points how the Slovak legislator dealt with the competences and powers of the special supervisory body. It analyses the current application in practise and provides a de lege ferenda proposal, which would solve the emerging goldplating.

BIELIKOVÁ, M.: Postavenie osobitného dozorného orgánu pri ochrane osobných údajov v rámci systému súdnictva; Justičná revue, 75, 2023, č. 4, s. 464 – 470.

Kľúčové slová: osobitný dozorný orgán, dozor pri výkone súdnej moci, Nariadenie 2016/679.

Key words: Special supervisory body, Supervision in the exercise of judicial power, General Data Protection Regulation.

Právne predpisy/legislation: Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov); zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov; zákon č. 110/2019 Sb. o zpracování osobních údajů.

Právomoc a kompetencia osobitného dozorného orgánu

Nezávislý dozor je základným prvkom európskeho práva aj v oblasti ochrany osobných údajov. Existencia dozorných orgánov, podľa právnych predpisoch Európskej únie aj Rady Európy, je považovaná za integrálnu, nevyhnutnú a najmä účinnú ochranu práv a slobôd dotknutých fyzických osôb pri spracúvaní ich osobných údajov. Európske dozorné orgány, ako nezávislé kontrolné orgány, predstavujú jeden z najdôležitejších prvkov práva na ochranu osobných údajov, zakotveného najmä v čl. 8 ods. 3 Charty základných práv Európskej únie a v článku 16 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Dôležitosť nezávislosti dozorných orgánov, ako aj význam právomocí a kompetencií dozorných orgánov je uznávaný judikatúrou. 1)
Existencia osobitného dozorného úradu vyplýva z čl. 55 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (ďalej len "nariadenie 2016/679"): Dozorné orgány nie sú príslušné pre vykonávanie dozoru nad spracovateľskými operáciami na súdoch pri výkone ich súdnej právomoci. Kauzálne recitál č. 20 veta druhá a tretia nariadenia 2016/679 objasňuje dôvod vylúčenia