V súčasnosti niet pochýb o tom, že poštový sektor zažíva veľmi rušné chvíle pri distribúcií zásielok po celom svete. Nepriaznivá situácia spojená so šírením COVID-19 spôsobila enormný nárast zásielok poštovým podnikom, nevynímajúc Slovenskú poštu, a. s. Poštové podniky v poslednom období zažívali tzv. vianočné obdobie, kedy exponenciálny nárast zásielok malo za následok zatvorenie obchodov alebo obmedzenie vstupu osobám, ktoré nespĺňali hlavným hygienikom alebo vládou Slovenskej republiky (ďalej aj „SR“) ustanovené kritériá. Preto sme sa rozhodli týmto príspevkom venovať pozornosť práve poštovému sektoru, ktorý bol dlhšiu dobu bez povšimnutia.
Rozhodnutie Spolkového správneho súdu Rakúskej republiky, pod sp. zn. W258 2225293-1/6E (ďalej len „rozhodnutie“) patrí medzi prvé rozhodnutia, ktoré sa zaoberali nielen poštovým sektorom ako takým, ale vo svojom rozhodnutí konštatoval, že prišlo k porušeniu nariadenia GDPR1. „Zistilo sa, že poskytovateľ poštovej služby porušil svoju povinnosť podľa čl. 33 nariadenia GDPR, tým že bezpečnostný incident neoznámil Úradu na ochranu osobných údajov do 72 hodín.“
Právny rámec v oblasti poštového práva
Skôr než prejdeme na rozhodnutie samo považujeme za potrebné poukázať na legislatívu, ktorá sa zaoberá poštovým právom na európskej, medzinárodnej a vnútroštátnej úrovni. Relevantnými európskymi a medzinárodnými predpismi v poštovej oblasti sú Akty Svetovej poštovej únie a Prvá až Tretia poštová smernica
2)
.
Akty Svetovej poštovej únie
v sebe zahŕňajú viacero predpisov, ktoré vytvárajú jednotnú a unifikovanú právnu úpravu poštového sektora, ide o nasledovné predpisy: Ústava Svetovej poštovej únie, Generálny poriadok Svetovej poštovej únie, Rokovací poriadok kongresov, Svetový poštový dohovor, Vykonávací poriadok Svetového poštového dohovoru, Dohoda Svetovej poštovej únie o poštových platobných službách, Vykonávací poriadok Dohody o poštových platobných službách. Akty Svetovej poštovej únie tvoria základný historický vývoj poštových služieb a ich cieľom je prispieť k spolupráci v kultúrnej, sociálnej a ekonomickej oblasti medzi krajinami, ktoré pristúpili k ratifikácii týchto predpisov. Dôležitým míľnikom bolo prijatie Prvej poštovej smernice, ktorá kládla dôraz na vytvorenie vnútorného trhu v odvetví poštových služieb, pričom poštové služby považuje za kľúčový nástroj komunikácie a obchodu. Ďalším aspektom, ktorý značne ovplyvnil trh poštových služieb, bol technologický pokrok, na ktorý reagovala Tretia poštová smernica, pričom si zachovala základné zásady poštového odvetvia
3)
, ktoré definovala Prvá poštová smernica.
V rámci vnútroštátnej legislatívy sa za primárny prameň poštového práva považuje
zákon č.
324/2011 Z.z. o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len "zákon o poštových službách"), ktorého predmetom je ustanovenie podmienok poskytovania poštových služieb a poštového platobného styku na trhu poštových služieb
4)
. Do vnútroštátnej právnej úpravy v oblasti poštového práva možno zaradiť aj zákon č.
402/2013 Z.z. o Úrade pre reguláciu elektronických komunikácii a poštových služieb a Dopravnom úrade a o zmene a doplnení niektorých predpisov, Všeobecné povolenie na poskytovanie poštových služieb, Poštová licencia na poskytovanie poštových služieb a pod.
Pojem "poštové právo" nie je explicitne v žiadnom právnom predpise ani v odbornej literatúre doslovne definovaný. Poštové právo nie je samostatným právnym odvetvím a je preň charakteristické, že má prvky súkromnoprávnej a verejnoprávnej povahy
5)
. Zastávame názor, že
cieľom poštového práva je určiť podmienky poskytovania poštových služieb, definovať práva a povinnosti užívateľov poštových služieb a poštových podnikov, ako aj nastavenie kontrolného mechanizmu zo strany regulačného úradu
