Skôr než prejdeme na rozhodnutie samo považujeme za potrebné poukázať na legislatívu, ktorá sa zaoberá poštovým právom na európskej, medzinárodnej a vnútroštátnej úrovni. Relevantnými európskymi a medzinárodnými predpismi v poštovej oblasti sú Akty Svetovej poštovej únie a Prvá až Tretia poštová smernica
2)
.
Akty Svetovej poštovej únie
v sebe zahŕňajú viacero predpisov, ktoré vytvárajú jednotnú a unifikovanú právnu úpravu poštového sektora, ide o nasledovné predpisy: Ústava Svetovej poštovej únie, Generálny poriadok Svetovej poštovej únie, Rokovací poriadok kongresov, Svetový poštový dohovor, Vykonávací poriadok Svetového poštového dohovoru, Dohoda Svetovej poštovej únie o poštových platobných službách, Vykonávací poriadok Dohody o poštových platobných službách. Akty Svetovej poštovej únie tvoria základný historický vývoj poštových služieb a ich cieľom je prispieť k spolupráci v kultúrnej, sociálnej a ekonomickej oblasti medzi krajinami, ktoré pristúpili k ratifikácii týchto predpisov. Dôležitým míľnikom bolo prijatie Prvej poštovej smernice, ktorá kládla dôraz na vytvorenie vnútorného trhu v odvetví poštových služieb, pričom poštové služby považuje za kľúčový nástroj komunikácie a obchodu. Ďalším aspektom, ktorý značne ovplyvnil trh poštových služieb, bol technologický pokrok, na ktorý reagovala Tretia poštová smernica, pričom si zachovala základné zásady poštového odvetvia
3)
, ktoré definovala Prvá poštová smernica.
V rámci vnútroštátnej legislatívy sa za primárny prameň poštového práva považuje
zákon č.
324/2011 Z.z. o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len "zákon o poštových službách"), ktorého predmetom je ustanovenie podmienok poskytovania poštových služieb a poštového platobného styku na trhu poštových služieb
4)
. Do vnútroštátnej právnej úpravy v oblasti poštového práva možno zaradiť aj zákon č.
402/2013 Z.z. o Úrade pre reguláciu elektronických komunikácii a poštových služieb a Dopravnom úrade a o zmene a doplnení niektorých predpisov, Všeobecné povolenie na poskytovanie poštových služieb, Poštová licencia na poskytovanie poštových služieb a pod.
Pojem "poštové právo" nie je explicitne v žiadnom právnom predpise ani v odbornej literatúre doslovne definovaný. Poštové právo nie je samostatným právnym odvetvím a je preň charakteristické, že má prvky súkromnoprávnej a verejnoprávnej povahy
5)
. Zastávame názor, že
cieľom poštového práva je určiť podmienky poskytovania poštových služieb, definovať práva a povinnosti užívateľov poštových služieb a poštových podnikov, ako aj nastavenie kontrolného mechanizmu zo strany regulačného úradu
