Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov

V príspevku sa autor snaží rozvinúť dôsledky tradične uznávaného konceptu transformácie oddeleného majetku jedného z manželov ako nepísanej výnimky z nadobúdania veci do BSM počas manželstva a niektoré z nich korigovať. Pri nadobúdaní veci počas manželstva z oddelených zdrojov oboch manželov autor pléduje pre vznik podielového spoluvlastníctva k nadobúdanej veci s rovnakými podielmi manželov, bez ohľadu na pomer použitých prostriedkov. Vec, nadobudnutá zároveň z oddelených aj zo spoločných prostriedkov, by v zásade mala patriť do BSM, ale možno ju nadobudnúť aj tak, že vec bude v podielovom spoluvlastníctve, pričom do BSM bude patriť len jeden zo spoluvlastníckych podielov a druhý bude patriť do oddeleného spoluvlastníctva. Nadväzuje tiež na líniu judikatúry, ktorá pri určovaní, do akej majetkovej masy nadobúdaná vec patrí, zohľadňuje aj vôľu nadobúdajúcich manželov a umožňuje tak, aby sa vec, ktorá by inak v dôsledku transformácie bola v oddelenom majetku jedného z manželov (resp. v oddelenom podielovom spoluvlastníctve oboch), stala súčasťou BSM. Okrem toho sa venuje aj spracovaniu, zmiešaniu a prírastkom veci, osobitne pri prostriedkoch na účte. Poukazuje na problémy spojené s tradovaným pohľadom, že každý prírastok veci (aj keby bol príslušenstvom) vstupuje do BSM. Na prostriedky na účte zo zmiešaných zdrojov navrhuje na účely BSM fingovať špecifické spoluvlastnícke právo.

Príspevok sa zaoberá otázkou, kde pramení legitimita dedičov participovať na dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov v situácii, keď zákon ich participáciu predpokladá, resp. normuje. Autor hľadá argumenty podporujúce ich legitimitu nielen na uzavretie dohody v intenciách dedičského mimosporového konania, ale aj ich legitimitu vystupovať ako strana sporu v sporovom konaní o vyrovnaní manželskej majetkovej masy.

Autorka sa v príspevku zaoberá pomerne nedávnym rozhodnutím najvyššieho súdu, v ktorom sa venuje problematike ochrany oprávneného dediča, a to aj v kontexte dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj "BSM"), ktorá bola uzavretá v dedičskom konaní, a následnom dodržaní zásad uvedených v § 150 OZ. Ide o uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 13/2022z 29.6.2023 (R 74/2023). Podľa autorky aplikácia zásad uvedených v § 150 OZ však neplatí kogentne pri každom spôsobe vyporiadania BSM a je potrebné rozlišovať, či sa vyporiadanie vykonáva formou dohody ako hmotnoprávneho úkonu so zmluvnou autonómiou účastníkov, alebo sa vyporiadanie vykonáva autoritatívne prostredníctvom súdu.

§ 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka§ 149a Občianskeho zákonníka§ 30 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) Pod vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou v zmysle § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ktorej predmetom je nehnuteľnosť, je potrebné rozumieť nielen uzavretie takejto dohody, ale i podanie návrhu na vklad na jej základe v lehote troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 2 Sžrk 5/2020

Autor prostredníctvom inštitútov bezpodielového spoluvlastníctva manželov a odporovateľnosti rozvíja argumentáciu problému interakcie záväzkového a vecného práva. Vzťahy týchto ňinštitútov sú v súčasnosti opäť predmetom posudzovania najvyšším súdom, aj keď len v perspektíve súvisiacej so súdnym zmierom, na ktorý sa zvykne nahliadať najmä ako na akt aplikácie práva. Autor do právnickej diskusie prináša perspektívu „Law and economics“ z pohľadu, ktorý má pôvod najmä v teórii transakčných nákladov (TCE). Zdôrazňuje potrebu vnímania majetkových podstát ako štruktúr s hierarchicky usporiadanými majetkovými záujmami. V dôsledku toho najvyšším súdom riešené otázky dostávajú inú perspektívu.

  Právna úprava súdnych poplatkov, ktoré strany sporu platia v súvislosti s konaním o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je pomerne stabilná. V súčasnej podobe bola zavedená dnes už zrušeným zákonom o súdnych poplatkoch (zákon č. 140/1984 Zb.), ktorého právnu úpravu účinný zákon o súdnych poplatkoch (zákon č. 71/1992 Zb.) prevzal a zachoval tak rozdelenie platenia súdneho poplatku v tomto konaní do dvoch fáz – poplatok ex ante a poplatok ex post. Napriek tomu, že od účinnosti spomínaného zákona (1. januára 1985) uplynulo viac než 35 rokov, stále sa v praxi opakujú prípady, keď súdy vyrubujú súdne poplatky nesprávne, pričom rozdiel často predstavuje tisíce eur. Výrazne tým zasahujú do práva na súdnu ochranu strán sporu, pričom však musí všeobecný súd vždy prihliadať na rovnováhu medzi poskytnutím materiálnej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov konania a ochranou plynulého a riadneho výkonu spravodlivosti pred neuváženým, prípadne šikanujúcim výkonom práva spoplatňovaním úkonov súdneho konania.  

Inštitút náhrady trov konania plní viacero funkcií, o ktorých právna teória nemusí polemizovať, pretože sa považujú za ustálené. Je samozrejmé, že stále pretrvávajú rozdiely medzi sporovým a mimosporovým konaním, pokiaľ ide o uplatňovanie a priznávanie náhrady trov súdmi. Avšak tieto rozdiely sa do určitej miery zjemnili po účinnosti Civilného sporového poriadku a Civilného mimosporového poriadku, keďže predtým (za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku) bola náhrada trov konania vo väčšine nesporových vecí úplne1 vylúčená, čo dnes už neplatí. Zmenili sa aj ďalšie ustanovenia týkajúce sa náhrady trov konania v sporových veciach, kam patrí tiež konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Avšak prax v tejto otázke zostala nezmenená, čo znamená, že zostala v prvom rade nejednotná – ako ukáže tento príspevok – a často nespravodlivá. Cieľom tejto state je teda zhrnutie súčasnej právnej úpravy, najmä jej slabých miest pripúšťajúcich nejednotný výklad, uvedenie príkladov z praxe, ktoré tento rozdielny prístup súdov dokladujú, a následne formulácia a odôvodnenie záverov s cieľom poskytnúť návod na zjednocujúce stanovisko k tejto otázke tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

SKUTKOVÝ STAV Okresný súd (ďalej aj "súd prvej inštancie") rozsudkom zo 6. apríla 2017 vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len "BSM") vyporiadal tak, že I. do...

Ustanovenie § 145 OZ sa vzťahuje na právne úkony týkajúce sa spoločných vecí, t. j. vecí, ktoré už sú súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva. Právna možnosť uzavierať zmluvy len jedným z manželov nie je existenciou bezpodielového spoluvlastníctva nijako obmedzená. ...Uzavretím takýchto zmlúv len jedným z manželov teda nevzniká spoločný záväzok manželov, ale iba individuálny záväzok toho manžela, ktorý zmluvu sám uzatvoril. Nepriaznivé dopady vyplývajúce z § 147 OZ pre toho manžela, voči ktorému veriteľ nemá pohľadávku, sú dôsledkom existencie bezpodielového spoluvlastníctva, s ktorým je spätá nutnosť vzájomného zdieľania majetkového osudu manželov do doby, pokiaľ ich bezpodielové spoluvlastníctvo trvá. Zmluva o pristúpení k dlhu uzavretá len jedným z manželov sa bezprostredne nedotýka predmetu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nie je preto právnym úkonom týkajúcim sa spoločných vecí. Za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí treba považovať tie, pri ktorých dochádza k dispozícii s predmetom bezpodielového spoluvlastníctva alebo k výkonu jeho správy. Týmto predmetom podľa § 143 OZ môže byť len to, čo môže byť predmetom vlastníctva, teda iba veci v právnom zmysle, t. j. ovládateľné hmotné predmety a ovládateľné prírodné sily, ktoré slúžia potrebám ľudí. Za predmet vlastníctva; a teda ani bezpodielového spoluvlastníctva manželov; sa nepovažujú pohľadávky a záväzky, ktoré sa riadia všeobecným právnym režimom záväzkových vzťahov. Na tomto závere nič nemení to, že pri zániku bezpodielového spoluvlastníctva sa vykonáva aj vyporiadanie spoločných pohľadávok a záväzkov manželov podľa zásad platných pre vyporiadanie tohto spoluvlastníctva - ide o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva v širšom zmysle.

Otázka, či obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným (príp. hodnota obchodného podielu), ktorý bol nadobudnutý jedným z manželov za trvania manželstva, patrí alebo nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je veľmi diskutovaná, pretože na ňu neexistuje jednotná odpoveď, a to aj z dôvodu rozdielnej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR. Predmetom tohto príspevku je priblížiť doktrinálne názory, ako aj rozhodovaciu prax slovenských súdov. Článok má poskytnúť odpoveď, prečo by obchodný podiel (jeho hodnota) nemal patriť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov ani v situácii, keď ho nadobudol jeden z manželov z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a zároveň reaguje na to, ako zabezpečiť spravodlivé vyporiadanie medzi manželmi po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

  Skutkový stav: Okresný súd Žilina (ďalej len "súd prvej inštancie") rozsudkom z 3 februára 2016 zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby žalovanému bola súdom uložená povinnosť strpieť užívanie...

  ZSP 33/2018 Vyrovnanie podielov pri usporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov § 150 Občianskeho zákonníka § 421 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku Ak sa hodnota celého majetku patriaceho do...

  1/2018 Spornosť skutkovej otázky a prípustnosť dovolania § 421 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) Civilného...

45/2015 Medzitýmny rozsudok v konaní o vyporiadnie bezpodielového spoluvlastníctva manželov § 152 Občianskeho súdneho poriadku O tom, či trhová cena rodinného domu (ne)patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a teda...

35/2015 Súdne poplatky a právo na súdnu ochranu Konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov Platenie súdnych poplatkov v dovolacom konaní čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv...

4/2015 Právo na súdnu ochranu Vybavovanie spoločných vecí Konanie v rozpore s dobrými mravmi čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a...