Obchodný register

Príspevok sa zaoberá inštitútom správcu dedičstva všeobecne, v kontexte úpravy hmotnoprávnej a procesnoprávnej, s následným detailným zameraním na správcu časti dedičstva v prípade, ak je touto časťou dedičstva obchodný podiel. Otázka, ktorá prežaruje z pozadia skúmania, je, či sa v súčasnej právnej úprave de lege lata môže v praxi presadiť dedičská sukcesia, a teda riešiť problém medzigeneračného nástupníctva v spoločnosti s ručením obmedzeným tak, aby sa v plnej miere presadil hmotnoprávny účinok nadobudnutia dedičstva k momentu prejavenia sa právnej udalosti, ktorou je smrť poručiteľa ako spoločníka i konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným. V ktorých situáciách je možné zodpovedať na túto otázku kladne a v ktorých situáciách nie, závisí od viacerých podmienok, ktoré sa podrobne analyzujú. Výsledok analýzy má významnú súvislosť aj s verejnoprávnou úpravou samotného dedičského konania, ale aj nadväznosť na zápisy v obchodnom registri, do ktorých by sa zmeny mali premietnuť, alebo naopak, nemali by sa premietnuť. Závery analýzy vychádzajú z doktríny i judikatúry všeobecných súdov a ústavného súdu, pričom rozvíjajú doterajšie názory v nich prezentované a ustálené s prezentovaním nových právnych riešení.

Úvod Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že v súčasnosti je otázka právnej regulácie skutočného vlastníctva obchodných spoločností či v širšom zmysle právnických osôb, veľmi aktuálna a neustále naberá na...

„I. V konaniach vo veciach obchodného registra nie je registrový súd oprávnený prejudiciálne posudzovať otázku neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, o ktorej môže rozhodnúť len súd v civilnom sporovom konaní na základe žaloby podľa § 131 OBZ. II. Sfalšovaná listina nepredstavuje spôsobilý podklad pre vykonanie zápisu údajov do obchodného registra. Ak registrový súd vykonal zápis údajov do obchodného registra na podklade sfalšovanej listiny, je tento zápis nesprávny a v konaniach vo veciach obchodného registra je registrový súd povinný zosúladiť zapísaný stav so skutočným právnym stavom, ktorým sa rozumie stav, ktorý bol v obchodnom registri zapísaný pred predložením sfalšovanej listiny. III. V konaniach vo veciach obchodného registra o dosiahnutí zhody medzi zápisom v obchodnom registri a skutočným stavom (§ 200a ods. 1 OSP) a v konaniach o zosúladenie údajov (§ 289 CMP) je registrový súd oprávnený posudzovať, či listina priložená k návrhu na zápis údajov do obchodného registra je zápisu schopná, a to aj v prípade, ak na jej základe došlo k vykonaniu zápisu. Predmetné posudzovanie v týchto konaniach zahŕňa oprávnenie registrového súdu prejudiciálne posudzovať otázku (ne)platnosti listín, ktoré boli predložené k návrhu na zápis údajov do obchodného registra, ak priamo z predloženej listiny vyplýva, že táto listina ako celok alebo jej časť je v rozpore s kogentným ustanovením zákona, alebo ak predložená listina neobsahuje zákonom predpísané podstatné náležitosti, ktorých absenciu zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou právneho úkonu; ako aj oprávnenie posúdiť, či predložená listina bola sfalšovaná. V takýchto prípadoch môže registrový súd rozhodnúť o zosúladení údajov zapísaných v obchodnom registri so skutočným stavom aj bez toho, aby o týchto otázkach rozhodol najskôr súd v civilnom sporovom konaní.“

§ 7 ods. 14 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri§ 13 ods. 1 Obchodného zákonníka§ 133 ods. 2 Obchodného zákonníka Povolenie na pobyt vydané správnym orgánom iného členského štátu a oprávňujúce k pobytu na území tohto členského štátu na účely výkonu práce, nemožno stotožňovať s povolením na pobyt v Slovenskej republike, ktoré vydávajú policajné orgány Slovenskej republiky za podmienok ustanovených zákonom č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov, pre účely splnenia podmienok v zmysle § 7 ods. 14 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri v platnom znení, podľa ktorého zahraničná fyzická osoba, ktorá má byť zapísaná ako osoba oprávnená konať v mene podnikateľa, musí doložiť povolenie na pobyt v Slovenskej republike. Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obdo 54/2020

V článku sa autor snaží odôvodniť, že ani v prípade neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu nedochádza automaticky k obnoveniu právneho stavu týkajúceho sa právneho predchodcu, skutočného spoločníka v obchodnej spoločnosti ako celku. Spochybnenie všetkých vzťahov a úkonov, ktoré boli urobené domnelým spoločníkom by mohlo zásadne ohroziť právnu istotu a dokonca aj existenciu spoločnosti. Odôvodňujeme, že plnenia, ktoré spoločnosť domnelému spoločníkovi vyplatila, sa majú považovať za plnenia riadne poskytnuté spoločníkovi. Majetkové plnenia medzi spoločnosťou a domnelým spoločníkom by sa mali vysporiadať len v horizontálnom vzťahu medzi stranami neplatnej zmluvy o prevode obchodného podielu. Zároveň odôvodňujeme stanovisko, že v registrových konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku nie je možné skúmať platnosť zmluvy o prevode obchodného podielu a navrhujeme riešenie aj pre súvisiace procesné problémy. Príspevok sa tiež venuje aj odstúpeniu od zmluvy o prevode obchodného podielu, ktorým ešte nedochádza k obnoveniu pozície predchádzajúceho spoločníka, ale len k vzniku povinnosti obchodný podiel previesť.  

Novelizáciou Obchodného zákonníka sa od 1. októbra 2020 do obchodného registra nezapisujú podnikatelia – fyzické osoby, ktoré sa do obchodného registra mohli pôvodne zapísať na vlastnú žiadosť, alebo ak im to ustanovil osobitný zákon. Príspevok sa venuje otázke, ako sa uvedená legislatívna zmena prejaví v možnosti podnikateľa – fyzickej osoby udeliť prokúru prokuristovi a osudu prokuristov, ktorým bola prokúra udelená ešte pred účinnosťou danej novelizácie.