Odstúpenie od zmluvy

Cestujúci je oprávnený kedykoľvek pred začatím zájazdu odstúpiť od zmluvy o zájazde. Ak v cieľovom mieste alebo v jeho bezprostrednej blízkosti nastanú neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti, ktoré významne ovplyvnia poskytovanie zájazdu alebo prepravu cestujúcich do cieľového miesta, cestujúci nie je povinný zaplatiť odstupné a má nárok na vrátenie všetkých platieb, ktoré za zájazd zaplatil. Rozhodovacia prax Súdneho dvora EÚ poskytuje výklad, ako posudzovať predpoklady výkonu tohto práva cestujúceho, ak nastanú okolnosti, ktoré svedčia očakávanému nesplneniu zmluvy o zájazde cestovnou kanceláriou.

Autor sa v príspevku venuje otázke, či sa § 47 ods. 2 OZ, ktorým sa zakotvuje fikcia odstúpenia od zmluvy, ku ktorej zákon vyžaduje rozhodnutie príslušného orgánu, môže uplatniť aj na zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Dospieva pritom k záveru, že to možné je. Argumentuje tým, že časové obmedzenie viazanosti strán zmluvou je potrebné aj teleologicky opodstatnené a zároveň, že § 47 ods. 1 OZ umožňuje aj taký výklad, aby sa rozhodnutím o povolení vkladu nepodmieňovala účinnosť celej zmluvy. To znamená, že § 47 OZ nevylučuje, aby záväzkové účinky zmluvy nastali aj skôr, než nastanú účinky vecné.

V snahe zabrániť krachu cestovných kancelárií boli v máji 2020 prijaté prechodné ustanovenia súvisiace s mimoriadnou situáciou týkajúcou sa ochorenia COVID-19 zákona č. 170/2018 Z. z. o zájazdoch, spo­jených službách cestovného ruchu, niektorých podmienkach podnika­nia v cestovnom ruchu (ďalej aj „zákon o zájazdoch“). Prevažná väčšina týchto ustanovení stráca svoj význam uplynutím lehoty na vrátenie platieb za nerealizované zájazdy 14. septembra 2021. Režim odstúpenia od zmluvy cestujúcim môže v dôsledku zachovania použiteľnosti prechodného ustanovenia § 33a ods. 12 zákona o zájazdoch ešte dlhodobo spôsobovať spory ohľadom povinnosti cestujúceho zaplatiť odstupné podľa § 21 ods. 1 zákona o zájazdoch.      

V článku sa autor snaží odôvodniť, že ani v prípade neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu nedochádza automaticky k obnoveniu právneho stavu týkajúceho sa právneho predchodcu, skutočného spoločníka v obchodnej spoločnosti ako celku. Spochybnenie všetkých vzťahov a úkonov, ktoré boli urobené domnelým spoločníkom by mohlo zásadne ohroziť právnu istotu a dokonca aj existenciu spoločnosti. Odôvodňujeme, že plnenia, ktoré spoločnosť domnelému spoločníkovi vyplatila, sa majú považovať za plnenia riadne poskytnuté spoločníkovi. Majetkové plnenia medzi spoločnosťou a domnelým spoločníkom by sa mali vysporiadať len v horizontálnom vzťahu medzi stranami neplatnej zmluvy o prevode obchodného podielu. Zároveň odôvodňujeme stanovisko, že v registrových konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku nie je možné skúmať platnosť zmluvy o prevode obchodného podielu a navrhujeme riešenie aj pre súvisiace procesné problémy. Príspevok sa tiež venuje aj odstúpeniu od zmluvy o prevode obchodného podielu, ktorým ešte nedochádza k obnoveniu pozície predchádzajúceho spoločníka, ale len k vzniku povinnosti obchodný podiel previesť.  

ZSP 57/2020 § 344 a nasl. § 351 ods. 1 a 2 548 Obchodného zákonníka § 458 Občianskeho zákonníka I. Odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti vyplývajúce...

Podľa prevládajúcej mienky odstúpenie od zmluvy spôsobuje okrem zániku záväzkov plynúcich zo zmluvy aj zánik všetkých akcesorických záväzkov vrátane tých, prostredníctvom ktorých boli zmluvné plnenia zabezpečené. Výnimku z východiska predstavuje judikatórny postoj v prospech trvania zabezpečenia po odstúpení od zmluvy o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka s odkazom na špeciálnu právnu úpravu následkov odstúpenia. Cieľom príspevku je upriamiť pozornosť na účinok odstúpenia na zmluvou založený vzťah tak v Občianskom, ako aj v Obchodnom zákonníku, z čoho sa pokúsime vyvodiť závery aj pre otázku trvania či zániku súvisiacich zabezpečovacích práv.

Po novej úprave Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku prišiel na rad aj Občiansky zákonník. V tomto prípade sa však nedočkáme nového predpisu, ale rozsiahlej novely, ktorej posledný paragraf má číslo 1579. Ide vskutku o významný počet nových ustanovení, a práve preto sa javí ako relevantná otázka, či uskutočnenie rozsiahlej novely namiesto nového kódexu je tá pravá cesta pre zavŕšenie rekodifikácie civilného práva na Slovensku Nie je v možnostiach jedného príspevku a ani v schopnostiach jedného autora v tak krátkom čase po ohlásení predloženého návrhu novely Občianskeho zákonníka priniesť ucelený pohľad na navrhované zmeny. Predpokladáme, že takýto náhľad bude skôr výsledkom spoločnej práce mnohých zainteresovaných subjektov. Ambíciou autorky preto nie je hodnotiť návrh ako celok, ale autorka svoju pozornosť zameria na niektoré časti, ktoré si, podľa nášho názoru, zaslúžia komentár. Dovoľte nám preto venovať sa v tomto článku niektorým aspektom úpravy dotýkajúcej sa spotrebiteľských právnych vzťahov.

Ak nie je v odstúpení od zmluvy ako jednostrannom právnom úkone dostatočne vymedzený dôvod odstúpenia, nie je možné chýbajúci obsah odstúpenia ako právneho úkonu doplniť výkladovými pravidlami uvedenými v ustanoveniach § 266 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka. (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Obdo 61/2016 z 30.11.2016)

  ZSP 35/2017 Spôsob ocenenia prác vykonaných na diele po odstúpení od zmluvy podľa § 348 Obchodného zákonníka § 348, § 351 ods. 1 a 2, § 536, § 548...