Právo na súkromie

Skutkový stav Najvyšší správny súd SR rozhodnutím z 21. decembra 2022, sp. zn. 32 D 22/2021, konajúc o disciplinárnom návrhu ministerky spravodlivosti SR rozhodol vo výroku I., že P....

Príspevok reaguje na rastúcu agresiu žiakov v školách, namierenú proti svojim spolužiakom, ale aj učiteľom. Doterajší evolučný, ale aj dosť zmätočný vývoj judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva je v znamení snahy vytvoriť ideálnu európsku školu založenú na najprísnejšej ochrane žiakov pred ich učiteľmi. Príspevok túto až aktivistickú snahu kriticky analyzuje a kladie si otázku, či nenastal čas aj na ochranu učiteľov pred stále agresívnejšími žiakmi.

rozsudok z 12. septembra 2024 k sťažnosti č. 5541/22 pre porušenie článku 8 Dohovoru (právo na súkromie pri vymožiteľnosti styku s dieťaťom)

Autor sa v predmetnom článku zaoberá e-mailovou komunikáciou, ktorá môže slúžiť na účely dokazovania trestnej činnosti. Rozoberá jednotlivé možnosti zaistenia obsahu takejto komunikácie, ktoré vyplývajú z Trestného poriadku. Rovnako poukazuje na rozličnosti týkajúce sa toho, či predmetná komunikácia má súkromný alebo pracovný charakter.

Príspevok analyzuje rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci L. B. proti Maďarsku, ktorým rozhodol, že maďarská právna úprava – umožňujúca zverejniť meno a adresu daňového dlžníka na webových stránkach daňových úradov, je v rozpore s čl. 8 Dohovoru.Komentár kritizuje toto rozhodnutie, po prvé, z dôvodu, že sťažnosť nebola preskúmaná z hľadiska porušenia individuálneho práva sťažovateľa. Po druhé preto, že nebolo vecne posúdené, prečo porušila táto právna úprava právo na súkromie, a sústredila sa len na nedostatky legislatívneho procesu (nedostatočná diskusia v parlamente) pri prijímaní predmetného zákona. V komentári sa analyzuje aj doterajšia judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie v tejto oblasti.

Zákon o ochrane pred odpočúvaním vytvára systém kontroly odpočúvania Národnou radou SR, jednak prerokovaním správ kontrolných výborov o používaní informačno-technických prostriedkov, ale aj Komisiou na kontrolu používania informačno-technických prostriedkov, ktorú zriaďuje Národná rada SR. Autor predstavuje jednotlivé systémy kontroly a zamýšľa sa nad neefektívnosťou takejto kontroly aj z pohľadu ochrany ľudských práv.

rozhodnutie z 28. septembra 2021 k sťažnosti č. 43225/19 pre porušenie čl. 8 Dohovoru (právo na súkromie)

Štrasburg. Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) vyhlásil rozsudok v prípade M. L. proti Slovenskej republike, v ktorom konštatoval porušenie práva na rešpektovanie súkromného života podľa článku 8 Dohovoru.

rozhodnutie z 18. mája 2021 k sťažnosti č. 45558/15 pre namietané porušenie článku 8 Dohovoru (právo na súkromie)

Európsky súd pre ľudské práva vyhlásil rozsudok v prípade Hájovský proti Slovenskej republike, ktorý sa týkal namietaného porušenia práva na spravodlivé konanie a práva na rešpektovanie súkromného života v súdnom konaní o žalobe na ochranu osobnosti (články 6 ods. 1 a 8 Dohovoru). 

  Ochrana osobných údajov a ochrana súkromia v novej legislatívnej kvalite Odborná aj laická verejnosť pod dojmom rôznych informácií a dezinformácií vníma novú platnú právnu úpravu v oblasti ochrany súkromia...

Druhý januárový týždeň bolo pomerne značne medializované rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Barbulescu proti Rumunsku, sťažnosť č. 61496/08. Rozhodnutie vzbudilo veľký záujem nielen v laickej, ale predovšetkým v odbornej verejnosti. Európsky súd pre ľudské práva sa v predmetnom prípade zaoberal otázkou konfliktu práva na rešpektovanie súkromného života a korešpondencie zamestnanca so záujmom zamestnávateľa na tom, aby zamestnanci v pracovnej dobe plnili svoje úlohy súvisiace s výkonom práce a nepoužívali prostriedky zamestnávateľa na súkromné účely. V príspevku priblížime čitateľom uvedené rozhodnutie a tiež vybrané rozhodnutia slovenských a českých súdov týkajúce sa ochrany súkromia.

Autorka v príspevku 1) argumentuje, že diskusia o umelom ukončení tehotenstva má nasledovné deficity. 1. V diskusii sa hľadá odpoveď na nesprávne položenú otázku, lebo kľúčovou otázkou nie je to, či plod má alebo nemá právo na život. 2. V skutočnosti pri regulovaní ukončenia tehotenstva nejde o vyvažovanie záujmov plodu, alebo hodnoty ochrany života, iba proti právu na súkromie tehotnej ženy - v stávke je oveľa väčší komplex práv. 3. Záujem tehotnej ženy nie je prioritne opozitný hodnote ochrany života plodu. Tieto nedostatky sa prejavili a posilnili aj vďaka rozhodovacej činnosti súdov. The author claims the discussion on the termination of pregnancy has the following issues. 1. It strives to answer the wrongly posed question. The proper question is not whether the fetus has the right to life. 2. In fact, the legislation on termination of pregnancy does not simply balance the interests of fetus and right to privacy of the pregnant woman - there is much more complex web of rights at stake. 3. The interests of the pregnant woman are not simply in contrast to the value of protection of life. These issues have not been addressed in jurisprudence of courts, quite the opposite, they were mirrored in their case-law.