Premlčacia doba

Skutkový stav Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 15 000 eur spolu s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že predmetný nárok vyplýva zo zmluvy o...

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd“) na neverejnom zasadnutí senátu 20. septembra 2022 predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky, obchodnej spoločnosti, ktorou namietala porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu...

SKUTKOVÝ STAv Súd prvej inštancie rozsudkom z 2. júla 2017 vo výroku I. uložil žalovanému v prvom rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 8 078,50 eur spolu s úrokom z...

ZSP 35/2020 § 107 ods. 1, § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka § 421 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty na uplatnenie...

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len "Ústavný súd") na neverejnom zasadnutí senátu 4. februára 2020 predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa Čl....

Príspevok nadväzuje na diskusný seminár uskutočnený v rámci Trnavských právnických debát a venuje sa v praxi spornej otázke, či sa úroky z omeškania premlčujú ako celok naraz alebo či sa premlčujú postupne za každý deň omeškania samostatne. Autor v príspevku predstavuje nielen argumentáciu prednesenú v rámci uvedeného seminára, ale prezentuje aj svoj vlastný pohľad na skúmanú problematiku.

Cieľom článku je overenie správnosti stabilných judikatúrnych záverov dotvárajúcich výkladový rámec právnej úpravy premlčania. Konkrétne je analyzovaná otázka začiatku plynutia objektívnej premlčacej doby pri nároku na náhradu finančnej satisfakcie za spôsobenú nemajetkovú ujmu a tiež otázka začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby pri nárokoch na náhradu škody na zdraví. Každý prípad je z hľadiska systematického členenia článku analyzovaný osobitne.

Predkladaný príspevok sa venuje otázke určenia okamihu začiatku plynutia premlčacej doby v prípade, ak čas splnenia dlhu nie je medzi veriteľom a dlžníkom dohodnutý ani inak ustanovený, resp. určený. Zákonné znenie nie je v tomto smere dostačujúce, judikatúra ani právna veda v danej problematike taktiež nie sú jednotné. Príspevok ponúka analýzu viacerých právnych názorov vyskytujúcich sa v danej oblasti a upriamuje pozornosť na rôzne interpretačné metódy, ktoré možno v tomto smere využiť. Prostredníctvom prípadov z praxe sa autor snaží hľadať dobre argumentačne podložené stanovisko, ktoré bude zodpovedať spravodlivému riešeniu veci.