Rodinné právo (odbor)

C-87/22 - TT Dátum podania návrhu: 9. február 2022 Dátum rozsudku: 13. júl 2023 Právna oblasť - právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností - nariadenie (ES) č. 2201/2003...

Anotácia Manželstvo ako zväzok muža a ženy je životným spoločenstvom dvoch osôb rôzneho pohlavia a možno ho definovať aj ako jediný právom dovolený zväzok, ktorý vzniká a zaniká zákonom stanoveným spôsobom. Významným rokom pre vývoj manželského práva na Slovensku bol rok 1894, kedy začal platiť na území Slovenska zákonný článok XXXI. o manželskom práve. Zánik manželstva predstavoval zánik existencie manželského zväzku v dvoch rovinách a to faktický, ktorý sa prejavoval odlukou/separáciou od stola lóže a právny zánik manželstva v podobe rozluky. Na Slovensku existovali dôvody, pre ktoré umožňovali prípustnosť rozvodu/rozluky. Zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov priniesol do nášho právneho poriadku v problematike rodinného práva výrazné zmeny. Potrebu novej právnej úpravy si vyžiadal spoločenský vývoj. Annotation Being a union of a man and a woman, marriage is a lifelong union of two persons of different sex which can also be defined as the only union permitted by law which is concluded and dissolved in the manner prescribed by law. A significant year for the development of matrimonial law in Slovakia was 1894, when Article XXXI on matrimonial law came into force in the territory of Slovakia. The dissolution of marriage represented the cessation of the existence of the conjugal union at two levels, namely the factual dissolution, represented by a separation from bed and board, and the legal dissolution of the marriage in form of a legal separation. In Slovakia, there had already been grounds for admissibility of divorce/separation. However, Act No. 36/2005 Coll. on Family, as amended, has brought significant changes to the Slovak legislation in the field of family law. The new legislation has also been necessitated by social developments.

Anotácia1) V posledných rokoch sme svedkami toho, čo mnohí označujú za krízu tradičnej rodiny, ktorá je založená na manželskom zväzku muža a ženy. Táto kríza je jasne viditeľná v pomerne vysokej rozvodovosti a nižšom počte manželstiev. Ak sa však na údaje pozrieme bližšie, naznačujú, že namiesto jednoduchého poklesu počtu manželstiev ide o oveľa komplexnejší obraz postupných spolužití, rozchodov, manželstiev a rozvodov. Niektorí sa domnievajú, že takéto štatistiky dokazujú úplný rozpad rodinných hodnôt, zatiaľ čo iní tvrdia, že rodiny sa jednoducho menia tak, ako sa vždy menili, a že rodinné hodnoty sú rovnako zdravé ako predtým - len sa prejavujú v iných formách. Spolužitie je jedným z kľúčových pojmov v tejto diskusii. Jednou z hlavných výziev pre súčasné medzinárodné rodinné právo sú kohabitácie a najmä kohabitácie s cudzým právnym elementom. Perspektíva prijatia medzinárodného dohovoru s univerzálnymi normami o nezosobášenom spolužití je v súčasnosti vzhľadom na názorové rozdiely medzi štátmi na inštitút kohabitácie veľmi nepravdepodobná. Článok poukazuje na nedostatky v tejto oblasti, ako aj na potenciálne príležitosti pre budúce právne predpisy. Výskum sa uskutočnil v rámci Siete stredoeurópskych profesorov, ktorú koordinuje Inštitút porovnávacieho práva Ferenca Mádla. Annotation In recent years, we have seen what many refer to as the crisis of the traditional family that based on a marital union of a man and a woman. This crisis is clearly apparent in the relatively high divorce rate and a lower number of marriages. If we however look at the data closely, it suggests, that rather than a simple decline in marriage, there appears to be a far more complex picture of sequential cohabitations, separations, marriages and divorces. To some, such statistics demonstrate the complete breakdown of family values, while others argue that families are simply changing as they always have done, and that family values are just as healthy as before - but are simply being expressed in different forms. Cohabitation is one of the key terms in this debate. One of the main challenges for contemporary international family law is cohabitation and, in particular, cohabitation with a foreign legal element. The prospect of an international convention with universal standards on cohabitation is highly unlikely at present, given the differences of opinion between States on cohabitation. The article highlights the gaps in this area as well as potential opportunities for future legislation. The research was carried out within the framework of the Central European Professors' Network coordinated by the Ferenc Mádl Institute of Comparative Law.

ZSP 55/2020 § 91 a § 93 Zákona o rodine § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku Otcovstvo určené súhlasným...

Výkon rozhodnutia vo veciach maloletých patrí medzi jednu z najnáročnejších právnych otázok týkajúcej sa maloletých detí. Právna úprava výkonu rozhodnutia upravuje postup štátnych orgánov, ktoré zasahujú do rodinných vzťahov. Emočne vypäté vzťahy najmä medzi rodičmi dieťaťa sťažujú priehľadnosť interakcií a konfliktov medzi stranami. Prax ukazuje, že súd má v týchto druhoch konania osobitne sťaženú dôkaznú situáciu. Jeho úlohou je na jednej strane výkonom rozhodnutia naplniť medzinárodný záväzok rešpektovať súkromný život rodiča, ktorého právo styku s dieťaťom nie je rešpektované, no na druhej strane má povinnosť zisťovať či núteným výkonom rozhodnutia nedôjde k porušeniu najlepšieho záujmu dieťaťa1), či práv povinného rodiča vyžadujúc od neho plnenie povinnosti vymykajúcej sa zo sféry jeho vplyvu. Daná téma je rovnako spoločensky i politicky citlivá. Svedčia o tom viaceré udalosti.

  Skutkový stav: Okresný súd Košice II (ďalej "súd prvej inštancie") rozsudkom z 2. novembra 2016 a/ rozviedol manželstvo účastníkov, b/ na čas po rozvode zveril ich dcéru do osobnej...

  Skutkový stav: Krajský súd (ďalej aj "odvolací súd") rozsudkom podľa § 387 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku (ďalej aj "CSP") potvrdil rozsudok okresného...

  MEDZINÁRODNÉ RODIČOVSKÉ ÚNOSY DETÍ A JUDIKATÚRA EURÓPSKEHO SÚDU PRE ĽUDSKÉ PRÁVA Vnútroštátne súdy sú povinné postupovať v konaniach o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní v...

V druhej časti článku sa venujeme povahe a druhom konaní, ktoré upravuje protokol. Konanie o individuálnej procedúre oznámení (sťažností), konanie na základe oznámenia medzi štátmi a vyšetrovanie analyzujeme vo svetle ustanovení protokolu, vnútroštátnych kompetencií slovenských orgánov a ich postupov, ale aj vo svetle konkrétností, ktoré sú upravené v procesnom poriadku výboru. V článku taktiež už uvažujeme o význame a kompetenciách Komisára pre deti, ktorý sa má s účinnosťou od 1. septembra 2015 na základe vládneho návrhu zákona o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a o zmene a doplnení niektorých zákonov podieľať na ochrane práv detí podporou a presadzovaním práv priznaných dieťaťu medzinárodnými dohovormi. V kontexte konaní podľa protokolu poukazujeme na komisárove oprávnenia a ich význam pre deti.

V prvej časti článku sa venujeme významnej medzinárodnoprávnej udalosti, ktorou je prijatie Opčného protokolu k Dohovoru o právach dieťaťa o procedúre oznámení (sťažností) a jeho ratifikácia Slovenskou republikou. Slovenská republika si v medzinárodnom spoločenstve zapísala prvenstvo tým, že svojou ratifikáciou sa zaslúžila o to, že protokol vstúpil do platnosti. Článok analyzuje princípy konaní a druhy konaní podľa protokolu. Vzhľadom na novosť témy má článok v parciálnych otázkach ambíciu formulovať výzvy slovenskej praxe ochrany práv detí najmä s ohľadom na činnosť súdov a orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a mládeže.

Rodinné právo je veľmi dynamické právne odvetvie, no jeho dynamika nie je ako v iných právnych odvetviach odrazom množstva novelizačných zásahov do textu zákona. Autorka sa v uvedenom príspevku venuje práve tomu, čo vyvoláva dynamiku, ktorou sú rodinnoprávne vzťahy charakteristické.