LIBER V, TITULUS III: DE HEREDITATIS PETITIONE (pars prima) 5. kniha, 3. titul: O dedičskej žalobe (1. časť)

Hereditas ad nos pertinet aut vetere iure aut novo. vetere e lege duodecim tabularum vel ex testamento, quod iure factum est

Dedičstvo nám prislúcha buď podľa práva starého alebo nového. V starom práve nám prislúcha na základe zákona dvanástich tabúľ alebo podľa závetu, ktorý bol riadne vyhotovený ¹⁾

(sive suo nomine sive per se sive per alios effecti sumus,

[či sme sa stali (dedičmi) svojím menom], prostredníctvom nás samých alebo iných,

veluti si eam personam, quae in nostra potestate sit, institutam iusserimus adire hereditatem: sed et si Titio, qui Seio heres extitit, nos heredes facti sumus, sicuti Titii hereditatem nostram esse intendere possumus, ita et Seii) vel ab intestato (forte quod sui heredes defuncto sumus, vel adgnati, vel quod manumisimus defunctum, quodve parens noster manumiserit). novo iure fiunt heredes omnes qui ex senatus consultis aut ex constitutioni bus ad hereditatem vocantur.

ako napríklad ak rozkážeme tej osobe, ktorá je pod našou mocou ustanovená (za dediča), aby sa ujala dedičstva, ale aj keď sme sa stali dedičmi Titia, ktorý sa stal Seiovým dedičom, môžeme sa domáhať toho, že naše je tak dedičstvo Titia, ako aj Seia), alebo bez závetu (a to preto, že sme vlastnými dedičmi zomretého, agnátmi, alebo pretože sme prepustili zomretého alebo ho prepustil náš rodič). Dedičmi sa podľa nového práva stávajú všetci, ktorí sú k dedičstvu povolaní na základe uznesení senátu alebo konštitúcií.

Si hereditatem petam ab eo, qui unam rem possidebat, de qua sola controversia erat, etiam id quod postea coepit possidere restituet.

Ak by som vymáhal dedičstvo od toho, kto držal jednu vec, len ohľadne ktorej vznikol spor, navráti aj to, čo začal držať neskôr. ²⁾

Divus Pius rescripsit prohibendum possessorem hereditatis, de qua controversia erit, antequam lis inchoaretur, aliq