Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Obvyklý pobyt dieťaťa a manžela podľa nariadenia Brusel IIa
Príspevok analyzuje aktuálnu judikatúru SD EÚ k výkladu pojmov obvyklý pobyt dieťaťa a obvyklý pobyt manžela podľa nariadenia Brusel IIa a vyvodzuje z nej závery pre justičnú prax.
The article analyses the current jurisprudence of the CJEU on the interpretation of the concepts of habitual residence of a child and of a spouse in the Brusel IIa Regulation and draws conclusions for the judicial practice.
HAŤAPKA, M.: Obvyklý pobyt dieťaťa a manžela podľa nariadenia Brusel IIa; Justičná revue, 75, 2023, č. 11, s. 1249 – 1267.
Kľúčové slová: obvyklý pobyt, rodičovské práva a povinnosti, manželské veci.
Key words: habitual residence, Parental responsibility, Matrimonial matters.
Právne predpisy/legislation: Nariadenie č. 2201/2003 (ES) z 27. novembra 2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (Ú. v. EÚ L 338 z 23. 12. 2003); Nariadenie Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 178 z 2. 7. 2019, s. 1); Protokol o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť z 23. novembra 2007 (Ú. v. EÚ L 331, 16. 12. 2009, s. 17).
1 Úvod
Pojem "obvyklý pobyt" v kontexte nariadenia č. 2201/2003 (známeho ako Brusel IIa)
1)
bol od jeho prijatia predmetom výkladu zo strany Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len "SD EÚ" alebo "Súd"), či už priamo alebo nepriamo v početných rozhodnutiach.
2)
Tieto v mnohom potvrdili líniu, ktorú súd naznačil už vo svojich prvých dvoch rozsudkoch k nariadeniu, a to rozsudku z 2. apríla 2009 C-523/07 vo veci
A
, a rozsudku z 22. decembra 2010 C-497/10 PPU vo veci
Mercredi v. Chaffe
. V poslednom období Súd vydal niekoľko rozhodnutí, ktoré významným spôsobom výklad pojmu rozvíjajú, vrátane svojich prvých rozsudkov k výkladu pojmu obvyklý pobyt
manžela
v kontexte nariadenia Brusel IIa. Všetky doterajšie judikáty sa týkajú výkladu nariadenia Brusel IIa, ktoré bolo od 1. augusta 2022 nahradené revidovaným nariadením označovaným teraz ako Brusel IIb.
3)
Napriek tomu má doterajšia judikatúra SD EÚ k pojmu obvyklý pobyt pokračujúcu relevanciu aj na účely revidovaného nariadenia, keďže nové znenie na používaní tohto pojmu nič nezmenilo.
4)
Výkladu pojmu obvyklý pobyt v medzinárodnom práve súkromnom sme sa venovali v našich článkoch na stránkach tohto časopisu už dvakrát. V roku 2000
5)
sme sa pojmu venovali pri jeho uvedení do právneho poriadku SR cez ratifikáciu haagskeho Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí z roku 1980
6)
.V roku 2011
7)
sme sa zamerali na vývoj tohto pojmu a jeho výkladu, a to už aj z pohľadu práva Európskej únie (ďalej "EÚ" alebo "Únia"), kde v tom čase existovali už uvedené prvé dva rozsudky.Aj s prihliadnutím na tieto prvé dva rozsudky SD EÚ sme vyvodili nasledujúce závery k výkladu pojmu obvyklý pobyt v medzinárodnom práve súkromnom.
- Je to skutkový koncept, nie právny. Obvyklý pobyt teda nešpecifikuje iba jedna právna skutočnosť. Musí sa vyhodnotiť súhrn skutkových okolností konkrétneho prípadu, aby sa dospelo k záveru, či osoba má niekde obvyklý pobyt.
- Obvyklý pobyt nie je totožný s trvalým pobytom či bydliskom, ale nemožno vylúčiť, že osoba bude mať obvyklý pobyt v mieste, kde má trvalý pobyt či bydlisko.
- Miestom obvyklého pobytu je miesto, kde osoba má centrum (ťažisko) svojho života, svojich záujmov s ohľadom na svoj rodinný, pracovný a sociálny život.
- Úmysel osoby niekde žiť nie je jediným, ani dostatočným či rozhodujúcim prvkom pre posúdenie obvyklého pobytu (na rozdiel od bydliska).
- Vyžaduje sa určitá doba pobytu na určitom mieste, nemusí však byť neprerušovaná. Dočasný aj dlhší pobyt v cudzine nemusí nevyhnutne znamenať stratu obvyklého pobytu v pôvodnom mieste.
- Momentálny pobyt dieťaťa v určitom štáte nemusí znamenať existenciu jeho obvyklého pobytu v tomto štáte (napríklad pri putovnom spôsobe života).
- Pri určovaní obvyklého pobytu dieťaťa treba brať do úvahy aj jeho vek a v závislosti od neho aj aspekty obvyklého pobytu osoby, ktorá sa fakticky o dieťa stará.
- Nie je vylúčené, že sa nebude dať určiť (iba) jeden štát, v ktorom má osoba obvyklý pobyt.
Tieto závery si zachovávajú relevanciu aj vo svetle teraz už rozsiahlej judikatúry SD EÚ, aj keď judikatúra rozvinula niektoré špecifické aspekty výkladu pojmu obvyklý pobyt na účely nariadenia Brusel IIa.
2 Obvyklý pobyt dieťaťa
Kým vo svojich prvých rozsudkoch SD EÚ nevylúčil možnosť odlišného výkladu pojmu obvyklý pobyt dieťaťa v závislosti od konkrétneho ustanovenia nariadenia, túto možnosť Súd neskôr vylúčil.
8)
Rozsudkom vo veci C-289/20
IB
(pozri bod 3.1 ďalej) navyše rozšíril svoj dovtedajší výklad pojmu obvyklý pobyt (dieťaťa) v zásade aj na obvyklý pobyt dospelej osoby (manžela). Možno teda konštatovať, že Súd má teraz tendenciu vykladať tento pojem jednotne na účely celého nariadenia.Vo vývoji výkladu pojmu obvyklý pobyt dieťaťa mali osobitný význam dva rozsudky: rozsudok z 28.6.2018 vo veci C-512/17
HR v. KO
a rozsudok zo 17.10.2018 vo veci C-393/18
UD v. XB.
Ich osobitný význam spočíva v tom, že bližšie vymedzili rozsah základných konštrukčných prvkov výkladu pojmu obvyklý pobyt, ako ich formuloval SD EÚ vo svojich prvých rozsudkoch:
aspekt začlenenia dieťaťa do určitého sociálneho a rodinného prostredia
, význam
úmyslu rodičov
usadiť sa v nejakom štáte (C-523/07
A
) a význam okolností súvisiacich s
referenčnou osobou
alebo osobami, s ktorými dieťa žije (C-497/10PPU
Mercredi
). Okrem toho sú tieto rozsudky dôležité aj z dôvodu, že potvrdili doterajšiu líniu výkladu tohto pojmu zo strany SD EÚ. Navyše, rozsudok C-393/18 - tým, že odmietol návrhy generálneho prokurátora vo veci - potvrdil, že na výklad pojmu obvyklý pobyt, ako primárne skutkového a geografického pojmu, nemá vplyv ani na prípadné preukázané porušenie základných práv rodiča či dieťaťa.
9)
Tento posledný záver však treba relativizovať okolnosťami prípadu, kedy dieťa nikdy nebolo fyzicky prítomné na území členského štátu, ktorého súd sa zaoberal otázkou, či možno založiť obvyklý pobyt dieťaťa v danom štáte.Vôľový aspekt (úmysel rodiča/rodičov), ktorý SD EÚ vniesol do výkladu pojmu obvyklý pobyt hneď na začiatku a ktorý považujeme za veľmi nešťastný vzhľadom na tradične objektívny, skutkový charakter tohto pojmu, SD EÚ vo svojej neskoršej judikatúre k obvyklému pobytu dieťaťa limitoval, keď vymedzil, že takýto zámer rodičov dieťaťa môže byť "indikátorom",
10)
nie však rozhodným prvkom pre určenie obvyklého pobytu dieťaťa.
11)
Na druhej strane, pri výklade pojmu obvyklý pobyt manžela (vec
IB
) pripisuje SD EÚ vôľovému prvku rovnakú váhu ako stabilnej fyzickej prítomnosti.2.1 Vec C-512/17 HR v. KO
2.1.1 Okolnosti prípadu
Matka dieťaťa (HR) je poľská občianka, ktorá žila od roku 2005 v Belgicku, kde pracovala na základe zmluvy na dobu neurčitú. Otec dieťaťa (KO) je belgický občan žijúci v Belgicku. Z ich partnerského vzťahu sa v roku 2015 narodila dcéra, ktorá má dvojitú štátnu príslušnosť. Obaja rodičia mali rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu na základe rozhodnutia belgického súdu.
Po narodení sa matka s dieťaťom viackrát zdržiavala v Poľsku, a to so súhlasom otca v rámci materskej dovolenky, prázdnin a sviatkov, počas období, ktoré niekedy trvali až tri mesiace. Počas týchto návštev matka bývala s dieťaťom u svojich rodičov alebo vo svojom byte, ktorý vlastní od roku 2013.
Rodičia od roku 2016 žili oddelene a otec sa so súhlasom matky stretával s dcérou každú sobotu.
Dieťa nenavštevovalo jasle ani materskú školu a s dennou starostlivosťou o dieťa pomáhala HR jej matka. Predtým jej túto pomoc poskytovala opatrovateľka poľského pôvodu. Matka a dieťa boli prihlásené na pobyt tak v Belgicku, ako aj v Poľsku. Matka a jej rodina komunikovali s dieťaťom po poľsky, zatiaľ čo otec s ňou komunikoval po francúzsky. Dieťa hovorilo a rozumelo najmä prvému z týchto jazykov.
Matka sa chcela s dieťaťom usadiť v Poľsku, s čím otec nesúhlasil. Preto matka podala na poľský súd návrh jednak s cieľom určiť pobyt dieťaťa podľa miesta pobytu
12)
matky, kdekoľvek bude, a jednak, aby sa otcovi priznalo právo styku.Prvostupňový poľský súd zamietol návrh matky kvôli nedostatku právomoci. Podľa súdu, dieťa malo svoj obvyklý pobyt v Belgicku.
Po odvolaní matky odvolací poľský súd zrušil zamietavé rozhodnutie prvostupňového súdu, pretože dospel k záveru, že právomoc poľských súdov je daná. Odvolací súd konštatoval, že v čase podania návrhu sa obvyklý pobyt dieťaťa nachádzal v Poľsku. Súd sa odvolal na rozsudok SD EÚ vo veci C-497/10 PPU
Mercredi
a osobitne na jeho aspekt, že obvyklý pobyt dieťaťa zodpovedá miestu, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Podľa odvolacieho súdu, dieťa nebolo začlenené do belgického sociálneho prostredia, pretože nenavštevovalo jasle ani materskú školu a nemalo ani belgickú opatrovateľku, pričom jedinou osobou, s ktorou sa stretávalo v rámci tohto prostredia, bol jej otec. Rodinné prostredie dieťaťa predstavovala jeho matka, ktorá sa oň denne starala. Dieťa bolo spojené s poľskou tradíciou a kultúrou prostredníctvom svojej matky a jej rodiny, pretože malo poľskú opatrovateľku a komunikovalo primárne v poľštine, trávilo v Poľsku prázdniny, sviatky a väčšinu materskej dovolenky matky a bolo tiež pokrstené v tomto členskom štáte.Okrem toho, odvolací súd priznal váhu aj skutočnosti, že rodičia dieťaťa neuzavreli manželstvo a nekúpili si spoločný byt v Bruseli, ako dôkazu o tom, že matka nemala v úmysle zdržiavať sa v Belgicku dlhšie, než to vyžadovala povaha jej práce.
Prvostupňový poľský súd, ktorému sa vec vrátila na rozhodnutie (a ktorý sa zjavne nestotožnil s právnym názorom odvolacieho súdu), požiadal SD EÚ o zodpovedanie prejudiciálnych otázok,
13)
v ktorých predložil Súdu dva možné scenáre výkladu:- určiť obvyklý pobyt dieťaťa tak, že by sa zohľadnili len integračné väzby vyplývajúce zo strany rodiča, ktorý sa o dieťa denne a skutočne stará. Z tohto pohľadu by mali kľúčový význam väzby, ktoré toto dieťa má s členským štátom, ktorého je príslušníkom daný rodič, čo preukazuje skutočnosť, že sa tam zdržiavalo v obdobiach sviatkov a dovoleniek uvedeného rodiča, že starí rodičia a vzdialená rodina dieťaťa zo strany toho istého rodiča býva v tomto štáte, že tam bolo pokrstené a že sa vyjadruje hlavne v jazyku tohto štátu;
- určiť obvyklý pobyt zohľadnení maj iných okolností, najmä skutočností, že uvedené dieťa sa denne zdržiava v určitom členskom štáte, že rodič, ktorý sa o dieťa stará, pracuje v tomto štáte, že dieťaťu je v tomto štáte poskytovaná lekárska starostlivosť a že druhý rodič, s ktorým dieťa udržiava pravidelný kontakt, je štátnym príslušníkom tohto štátu a má tam svoj obvyklý pobyt.
2.1.2 Rozsudok
SD EÚ vo svojom rozhodnutí
vylúčil právny názor poľského odvolacieho súdu
, keď rozhodol, že aspekty, na ktorých si odvolací súd založil svoju argumentáciu, nemožno považovať za
rozhodujúce
aspekty pre určenie obvyklého pobytu dieťaťa.SD EÚ v prvom rade zrekapituloval v rozhodnutí hlavné línie svojej judikatúry k obvyklému pobytu dieťaťa. Potvrdil, že ide o autonómny pojem európskeho práva, ktorý sa musí vykladať vzhľadom na kontext ustanovení, ktoré ho používajú, a na ciele sledované nariadením Brusel IIa, najmä cieľ vyplývajúci z jeho odôvodnenia 12, podľa ktorého pravidlá právomoci stanovené týmto nariadením sú koncipované tak, aby zodpovedali
najlepšiemu záujmu dieťaťa, a najmä kritériu blízkosti
.Obvyklý pobyt dieťaťa sa musí určiť na základe súhrnu osobitných skutkových okolností každého jednotlivého prípadu.
Okrem fyzickej prítomnosti dieťaťa
na území členského štátu musia byť zohľadnené
ďalšie faktory
, z ktorých možno vyvodiť, že táto prítomnosť vôbec nemá dočasný alebo príležitostný charakter a že odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia.Obvyklý pobyt dieťaťa zodpovedá miestu, kde má v skutočnosti
stredobod svojho života
. Na určenie stredobodu jeho života treba vo všeobecnosti vychádzať z faktorov, akými sú trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu dieťaťa na území rôznych štátov, miesto a podmienky jeho školskej dochádzky, ako aj rodinné a sociálne vzťahy dieťaťa v týchto štátoch.Ak dieťa nie je v školskom veku, majú pri určovaní stredobodu jeho života osobitný význam aj
okolnosti súvisiace s referenčnou osobou
alebo osobami, s ktorými dieťa žije, ktoré skutočne toto dieťa denne opatrujú a starajú sa oň. Ak takéto dieťa denne žije so svojimi rodičmi, treba najmä určiť miesto, kde majú títo rodičia stabilizovaný pobyt a kde sú začlenení do sociálneho a rodinného prostredia. Treba pritom prihliadnuť na faktory, akými sú trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody ich pobytu na území rôznych štátov, ako aj rodinné a sociálne vzťahy, ktoré títo rodičia a dieťa v týchto štátoch udržujú.Pri takomto dieťati možno brať do úvahy aj
zámer rodičov
usadiť sa s dieťaťom v určitom štáte, ak sa tento zámer prejavil hmatateľnými opatreniami.Následne však Súd poukázal na skutočnosť, že v danom konkrétnom prípade v čase podania návrhu na poľský súd matka a dieťa, ktoré je od nej závislé,
mali stabilný pobyt na belgickom území
. Okrem toho, vzhľadom na jeho trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody, tento pobyt v zásade odzrkadľoval istú mieru začlenenia daného rodiča do sociálneho prostredia spolu s dieťaťom.SD EÚ uviedol, že aj keď rodinné prostredie dojčaťa je z veľkej časti definované rodičom, s ktorým denne žije, druhý rodič tiež tvorí súčasť tohto prostredia,
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Justičná revue 11/2023
