Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
LIBER X, TITULUS II: FAMILIAE ERCISCUNDAE (pars prima) - 10. kniha, 2. titul: Žaloba o rozdelenie dedičstva (1. časť)
1. GAIUS libro septimo ad edictum provinciale
Haec actio proficiscitur e lege duodecim tabularum: namque coheredibus volentibus a communione discedere necessarium videbatur aliquam actionem constitui, qua inter eos res hereditariae distribuerentur.
1. Quae quidem actio nihilo minus ei quoque ipso iure competit, qui suam partem non possidet: sed si is qui possidet neget eum sibi coheredem esse, potest eum excludere per hanc exceptionem 'si in ea re, qua de agitur, praeiudicium hereditati non fiat'. Quod si possideat eam partem, licet negetur esse coheres, non nocet talis exceptio: quo fit, ut eo casu ipse iudex, apud quem hoc iudicium agitur, cognoscat, an coheres sit: nisi enim coheres sit, neque adiudicari quicquam ei oportetneque adversariusei condemnandus est.
1. GAIUS v 7. knihe K provinčnému ediktu
Táto žaloba1)vychádza zo Zákona dvanástich tabúľ, pretože keď spoludedičia chceli odstúpiť od spoločného vlastníctva, uznalo sa za potrebné ustanoviť určitú žalobu, ktorou by sa medzi nimi rozdelil majetok patriaci do dedičstva.
1. Táto žaloba jednako prislúcha vlastným právom aj tomu, kto nie je v držbe svojho podielu, ale ak ten, kto drží, tvrdí, že ten druhý nie je jeho spoludedič, môže ho vylúčiť touto námietkou: 'ak v tej veci, ohľadne ktorej sa vedie spor, nevznikne predbežné rozhodnutie k dedičstvu'. Ak však má v držbe ten podiel, aj keď tvrdí, že nie je spoludedič, takáto námietka (žalobcovi) neškodí: z toho vyplýva, že v takom prípade sám sudca, pred ktorým sa tento spor vedie, zisťuje, či je spoludedičom, lebo ak spoludedičom nie je, nič mu nemusí byť prisúdené ani jeho odporca nemá byť odsúdený.
2. ULPIANUS libro nono decimo ad edictum
Per familiae erciscundae actionem dividitur hereditas, sive ex testamento sive ab intestato, sive ex lege duodecim tabularum, sive ex aliqua lege deferatur hereditas vel ex senatus consulto vel etiam constitutione:et generaliter eorum dumtaxat dividi hereditas potest, quorum peti potest hereditas.
1. Si quarta ad aliquem ex constitutione divi Pii adrogatum deferatur, quia hic neque heres neque bonorum possessor fit, utile erit familiae erciscundae iudicium necessarium:
2. Item si filii familias militis peculium sit. fortius defendi potest hereditatem effectam per constitutiones, et ideo hoc iudicio locus erit.
3. In familiae erciscundae iudicio unusquisque heredum etrei et actoris partes sustinet.
4.Dubitandum autem non est, quin familiae erciscundae iudicium et inter pauciores heredes ex pluribus accipi possit.
5. In hoc iudicium etsi nomina non veniunt,tamen, si stipulationes interpositae fuerint de divisione eorum, ut stetur ei et ut alter alteri mandet actiones procuratorem que eum in suam rem faciat, stabitur divisioni.
2. ULPIANUS v 19. knihe K ediktu
Dedičstvo sa rozdeľuje prostredníctvom žaloby o rozdelenie dedičstva, či už sa dedičstvo nadobúda zo závetu, alebo bez závetu, či podľa Zákona dvanástich tabúľ alebo nejakého iného zákona, alebo na základe rozhodnutia senátu či cisárskeho nariadenia. Vo všeobecnosti možno rozdeliť iba dedičstvo tých, ktorých dedičstvo sa dá vymáhať.
1. Ak niekomu, kto bol arogovaný podľa nariadenia božského Pia, pripadne štvrtina dedičstva, pretože tento človek nie je ani dedičom, ani držiteľom pozostalosti, bude potrebná užitočná žaloba o rozdelenie dedičstva:
2. Taktiež ak ide o pekúlium syna v otcovskej moci, ktorý je vojakom. Môže sa silnejšie obhajovať, že dedičstvo bolo dosiahnuté prostredníctvom cisárskych nariadení, a preto bude pre túto žalobu priestor.
3. V žalobe o rozdelenie dedičstva každý z dedičov berie na seba úlohu aj žalovaného, aj žalobcu.
4. Nemá sa však pochybovať o tom, že žaloba o rozdelenie dedičstva môže byť prijatá aj medzi niekoľkými dedičmi spomedzi viacerých.
5. Hoci do tohto konania nevstupujú pohľadávky, predsa ak sa ohľadne ich rozdelenia uviedli stipulácie, ostane sa pri rozdelení, aby sa na ňom trvalo a aby jeden druhému odovzdal žaloby a aby ho učinil zástupcom vo vzťahu k svojej veci.
3. GAIUS libro septimo ad edictum provinciale
Plane ad officium iudicis nonnumquam pertinet, ut debita et credita singulis pro solido aliis alia adtribuat, quia saepe et solutio et exactio partium non minima incommoda habet. nec tamen scilicet haec adtributio illud efficit, ut quis solus totum debeat vel totum alicui soli debeatur, sed ut, sive agendum sit, partim suo partim procuratorio nomine conveniatur. nam licet libera potestas esse maneat creditoribus cum singulis experiundi, tamen et his libera potestas est suo loco sub stituendi eos, in quos onera actionis officio iudicis translata sunt.
3. GAIUS v 7. knihe K provinčnému ediktu
Niekedy patrí jasne k povinnosti sudcu, aby dlhy a pohľadávky pridelil jedným ako celok, druhým zas iným spôsobom, pretože aj vyplatenie, aj vymáhanie podielov so sebou nesie nemalé nepríjemnosti. Avšak toto pridelenie nespôsobuje, že niekto sám bude dlžný všetko alebo že všetko sa bude dlhovať iba jednému, ale že, či už sa musel viesť spor, bude žalovaný čiastočne vo svojom mene, čiastočne v mene zástupcovom. Lebo hoci platí, že veritelia majú slobodné právo súdiť sa s jednotlivcami, avšak aj títo majú slobodné právo dosadiť na svoje miesto tých, na ktorých boli z úradnej moci sudcu prenesené bremená žaloby.
4. ULPIANUS libro nono decimo ad edictum
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Justičná revue 4/2025
