| Článok 6 ods. 1 (trestné konanie) • Nestranný súd • Objektívne odôvodnené pochybnosti o nestrannosti prvostupňového súdu, ktorý súdil sťažovateľa a ktorý už predtým odsúdil aj jeho spolupáchateľov na základe dohody o vine a treste • Znenie rozsudkov voči spolupáchateľom porušilo sťažovateľovo právo na prezumpciu neviny • Opomenutie súdov vyššieho stupňa odstrániť predmetné vady |
Európsky súd pre ľudské práva (prvá sekcia), zasadajúc v komore, v zložení:
Ksenija Turkovic, predsedníčka,
Péter Paczolay, Krzysztof Wojtyczek, Alena Poláčková, Gilberto Felici, Erik Wennerström, Raffaele Sabato, sudcovia a sudkyňa,
a Renata Degener, tajomníčka sekcie
berúc do úvahy:
sťažnosť (č. 63703/19) podanú na Súd proti Slovenskej republike podľa článku 34 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ("Dohovor") 2. decembra 2019 slovenským občanom, pánom Pavlom Muchom ("sťažovateľ");
rozhodnutie oznámiť sťažnosť vláde Slovenskej republiky ("vláda");
stanoviská strán;
po neverejnom zasadnutí 5. októbra a 2. novembra 2021,
vyhlasuje tento rozsudok, ktorý bol prijatý k uvedenému dátumu:
ÚVOD
1. Predmetný prípad sa týka nestrannosti súdu a prezumpcie neviny v kontexte predchádzajúcich rozhodnutí súdu v rovnakej veci.
FAKTY
2. Sťažovateľ, ktorý sa narodil v roku 1979 a odpykáva si trest odňatia slobody v ústave na výkon trestu odňatia slobody v Leopoldove, bol zastúpený M. Mandzákom, advokátom vykonávajúcim svoju prax v Bratislave.
3. Vláda Slovenskej republiky bola zastúpená svojou spoluzástupkyňou, pani M. Bálintovou.
4. Skutkové okolnosti prípadu tak, ako boli predložená stranami, možno zhrnúť takto.
I. POZADIE
5. Ako zistili vnútroštátne súdy, sťažovateľ bol členom organizovaného zločineckého gangu, ktorý pôsobil viac ako desať rokov v Bratislave a niekoľkých ďalších regiónoch Slovenska, pričom bol hierarchicky zaradený v strednom článku riadenia.
6. V dňoch 1. februára a 23. mája 2012 bol spolu s ďalšími deviatimi osobami patriacimi do rovnakej skupiny obvinený zo založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a viacerých konkrétnych násilných trestných činov.
7. Pôvodne bolo rozhodnuté, že trestné stíhanie všetkých týchto osôb bude vedené spoločne; toto rozhodnutie však bolo čiastočne nahradené následnými rozhodnutiami o osobitnom stíhaní ôsmich z nich, keďže týchto osem osôb bolo pripravených uzavrieť dohodu o vine a treste. Takáto dohoda môže byť uzatvorená medzi prokuratúrou a obvineným (§ 232 ods. 9 Trestného poriadku - zákon č. 301/2005 Z.z.vzneníneskorších predpisov, ďalej len "TP"). Dohoda musí obsahovať priznanie obvineného a dôkazy uvedené v spise musia nasvedčovať pravdivosti jeho priznania (§ 232 ods. 1). Takáto dohoda musí, okrem iného, obsahovať opis predmetného skutku spôsobom, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú identifikáciu, právnu kvalifikáciu trestného činu a spôsob a výmeru trestu (§ 232 ods. 8). Podliehajú schváleniu súdom spôsobom, ktorý je uvedený ďalej.
II. OSOBITNÉ ODSÚDENIE SPOLUPÁCHATEĽOV
8. V samostatných konaniach proti ôsmim sťažovateľovým spolupáchateľom boli uzatvorené dohody o vine a treste a predložené Špecializovanému trestnému súdu (ŠTS) na schválenie. Boli podrobené predbežnému preskúmaniu predsedom príslušného senátu, pri ktorom mal predseda povinnosť prihliadať na obsah spisu (§ 331 ods. 1 TP). Ak sa nezistilo zjavné porušenie postupu alebo zjavná nevhodnosť dohôd, následne ich preskúmal senát na verejnom zasadnutí (§ 332 ods. 1 a § 333 ods. 1 TP). Senát bol povinný skúmať také veci, ako napríklad, či došlo k stíhanému skutku alebo opomenutiu, či tento skutok predstavuje trestný čin a ak áno, aký, či ho spáchal obvinený, či je potrebné uložiť trest a ak áno, aký (§ 169 ods. 2 TP). Navyše, senát musí posúdiť aj odpovede obvineného na otázky, ktoré mu boli položené v súlade so zákonom na účely zabezpečenia ochrany jeho práv (§ 169 ods. 2 TP).
9. Konanie vo vzťahu k ôsmim spolupáchateľom sťažovateľa bolo ukončené rozsudkom vyhláseným ŠTS 19. decembra 2012 a dvoma samostatnými rozsudkami vyhlásenými týmto súdom 7. marca 2013.
10. Všetky konania boli vedené a všetky tri skôr uvedené rozsudky boli vyhlásené rovnakým senátom ŠTS, ktorého členovia sú kariérni sudcovia.
11. Povaha rozsudkov bola taká, že po schválení dohôd o dohode o vine a treste, ktoré už boli uzavreté medzi skôr uvedenými spolupáchateľmi a prokuratúrou, ich ŠTS uznal vinnými podľa obžaloby a odsúdil ich na rôzne tresty odňatia slobody. Výrok týchto rozsudkov je formulovaný rovnakým spôsobom ako bežné odsudzujúce rozsudky, pričom súd uzná obžalovaného vinným z trestného činu, ktorý spáchal konkrétne opísanou trestnou činnosťou (