Legalizácia výnosu z trestnej činnosti ako nový fenomén trestného práva

JUDr. Miroslav Srholec

Vydáno: 22. 06. 2023 46 minút čítania

Autor rozoberá dosah legislatívnej zmeny týkajúcej sa legalizácie výnosu z trestnej činnosti na výkladovú prax orgánov činných v trestnom konaní.

The author discusses the impact of legislative change concerning the anti-money laundering on an interpretive practise by law enforcement agencies.

SRHOLEC, M.: Legalizácia výnosu z trestnej činnosti ako nový fenomén trestného práva; Justičná revue, 75, 2023, č. 5, s. 651 – 664.

Kľúčové slová: legalizácia výnosu z trestnej činnosti, trestné právo hmotné, boj proti praniu špinavých peňazí.

Key words: money laundering, substantive criminal law, anti-money laundering.

Právne predpisy/legislation: zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov

Predložený príspevok má za cieľ priblížiť čitateľovi určité aspekty relatívne novej právnej úpravy, ktorá má zlepšiť dosah orgánov presadzujúcich právo voči páchateľom, ktorí sa podieľajú na legalizácii výnosov z trestnej činnosti. V článku priblížime historický vývoj právnej úpravy týkajúcej sa odčerpávania majetkového prospechu z trestnej činnosti spoločne s kriminogénnou a legislatívnou situáciu, čiastočne zanalyzujeme skutkovú podstatu ustanovenia § 233 Trestného zákona ("TZ"), priblížime vhodnú aplikáciu výkladových metód a poukážeme na problematické momenty správnej aplikácie.

Historický vývoj právnej úpravy

Snaha zákonodarcu o trestnoprávne postihovanie majetkových výnosov z trestnej činnosti má v právnych podmienkach Slovenskej republiky relatívne dlhú tradíciu. Trestnoprávna úprava postihujúca

posessio

výťažku z trestnej činnosti bola postihovaná už socialistickou trestnoprávnou normou, zákonom č. 140/1961 Zb. Trestný zákon, v ktorej bolo uvedené protispoločenské konanie postihované prostredníctvom skutkovej podstaty trestného činu podielnictva. Relatívne dlhú tradíciu zároveň možno považovať za mimoriadne problematickú. Zákonodarca, v snahe zlepšiť postihovanie uvedenej protispoločenskej činnosti, pristúpil k určitej forme legislatívneho dualizmu. Uvedený dualizmus sa prejavoval zavedením paralelnej, novej skutkovej podstaty trestného činu, postihujúcej legalizáciu príjmov z trestnej činnosti. Predmetný dualizmus bol zavedený v roku 1994 ¹⁾ , pričom práve

similita

a časté presahovanie obsahu jednotlivých skutkových podstát mohli mať vplyv na neustále legislatívne zásahy do skutkovej podstaty legalizačného trestného činu. Zákonodarca v období 1999 až 2021 opakovane dopĺňal, ale aj zásadne menil obsah skutkovej podstaty legalizačného trestného činu ²⁾ . Uvedená aplikačná neistota, kolízia právnej hypotézy v podstate konkurenčných skutkových podstát a opakované zásadné legislatívne zmeny viedli k vzniku stavu nízkej aktivity orgánov presadzujúcich právo o stíhaní uvedeného protispoločenského správania. Uvedený záver odôvodňujeme štatistickými ukazovateľmi Policajného zboru Slovenskej republiky ("PZ") za obdobie 2008 až 2020.

Kriminologická situácia

V sledovanom období 2008 až 2020 bolo celkovo zistených 1 387 trestných činov podielnictva a 1 292 trestných činov legalizácie príjmov z trestnej činnosti; z celkového počtu 1 044 379 registrovaných trestných činov. Aplikácia, výnos postihujúcich skutkových podstát (podielnictvo a legalizácia príjmu z trestnej činnosti), bola teda na úrovni 0,26% celkového nápadu. Priemerná škoda jednotlivých trestných činov legalizácie príjmu z trestnej činnosti bola na úrovni 105 482 EUR/TČ/rok ³⁾ ("TČ" - trestné činy). V danom období sa miera objasnenosti podielnictva pohybovala na úrovni až 84,92%, zatiaľ čo legalizačná skutková podstata len na úrovni 17,31 %. Doplníme, že celková miera objasnenosti celej trestnej činnosti bola na úrovni 54,53% ⁴⁾ . Napriek uvedenému záveru sa možno stretnúť so záverom o vhodnosti: "

Efektívnosť definície trestného činu legalizácie výnosov z trestnej činnosti

" bola ohodnotená až na úrovni 0,7 (na stupnici 0,1 - 1), zároveň hodnotitelia ocenili "

schopnosť boja proti ML na národnej úrovni

" v rozsahu 0,48 (na stupnici 0,1 - 1) ⁵⁾ . Uvedieme stanovisko hodnotiaceho tímu MONEYVAL-u, ktorý "

konštatuje, že aktuálna právna úprava neobsahuje žiadne podmienky, ktoré by znamenali osobitný prístup k dokazovaniu objektívnej aj subjektívnej stránky oproti iným trestným činom. Problematickým však zostáva preukázanie samotného výnosu z trestnej činnosti, ktorý sa odlišuje od škody spôsobenej v trestnom konaní a vyžaduje si pomerne vysokú mieru identifikácie. Táto skutočnosť vystupuje do popredia najmä v súvislosti s absenciou proaktívneho, paralelného finančného vyšetrovania

." ⁶⁾ Nielen dlhodobo chabé výsledky orgánov presadzujúcich

právo na úseku odčerpávania výnosov z trestnej činnosti a boja proti praniu špinavých peňazí. či súhrnne nelichotivé hodnotenia Výboru MONEYVAL-u, viedli k nutnosti zásadného legislatívneho zásahu.

Zákon č. 312/2020 Z. z.

Nevyhovujúci aplikačný stav, v minulosti nedostatočne vypracované reparačné prvky trestného konania, a to či už jednotlivé zaisťovacie inštitúty, no najmä ich systematika, previazanosť a nadväznosť v trestnom konaní, nikdy nenadobudli ucelený charakter. Novely týkajúce sa nadväzných trestno-procesných, zaisťovacích inštitútov mali spravidla charakter

ad hoc

, bez jasnej vízie, a je potrebné povedať, že bez zjavnej snahy o čo i len postupné budovanie funkčného systému mechanizmu odčerpávania výnosov z trestnej činnosti ⁷⁾ .

Robustný zákon č. 312/2020 Z. z. o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku má z povahy veci, a aj, podľa nášho názoru, ambíciu tzv.

Game changer

. V oblasti boja proti praniu špinavých peňazí sa zákon č. 312/2020 Z. z. konzumáciou trestného činu podielnictva vo forme zrušenia uvedenej skutkovej podstaty trestného činu a presunutia obsahu pod nový objekt ochrany, opakovane vracia k unitárnemu modelu trestnej politiky na uvedenom úseku. Z hľadiska úvah predkladateľa je nevyhnutné uviesť, že

Máte predplatné? Prihláste sa