Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len "Ústavný súd") na neverejnom zasadnutí senátu 26. apríla 2023 predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa, ktorou namietal porušenie základného práva na slobodu prejavu a na slobodné rozširovanie informácií podľa čl. 26 ods. 1 a ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len "Ústava") v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 3 Ústavy a práva na slobodu prejavu a slobodu rozširovania informácií podľa čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor"), základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru rozhodnutím Najvyššieho správneho súdu (ďalej len "najvyšší správny súd") č. k. 32D/16/2021-79 z 27. októbra 2022 v časti výroku I. (ďalej aj "napadnuté rozhodnutie") a prijal ju na ďalšie konanie v celom rozsahu.
Výrokom I. napadnutého rozhodnutia najvyššieho správneho súdu bol zamietnutý návrh na vyslovenie neplatnosti písomného napomenutia predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky č. SR 759/2020-1527 z 9. novembra 2020, ktoré sa vzťahovalo na skutok, že sťažovateľ ako sudca Krajského súdu v Bratislave bez akéhokoľvek zákonného oprávnenia 19. mája 2020 uverejnil na webovom sídle www.pravnelisty.sk úplný prepis dôkazného prostriedku nazývaného Threema 1 (ďalej aj "prepis"), nachádzajúceho sa v spise obžalovaného, vedenom na Špecializovanom trestnom súde, hoci vzhľadom na svoje postavenie, vedomosti a skúsenosti sudcu musel vedieť, že úplný prepis obsahuje informácie spôsobilé neoprávnene zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti viacerých jednotlivcov, prepis uverejnil bez uvedenia zdroja a o dva dni ho sám odstránil.
Uverejnenie prepisu sťažovateľ odôvodnil prezentovaním tézy, že v neverejnom prípravnom konaní by nemalo dochádzať k úniku dôkazov zo spisu. Ak sa tak už stalo a zároveň došlo k selektívnemu zverejneniu časti uniknutého prepisu v médiách s odôvodnením, že je to vo verejnom záujme, je následne vo verejnom záujme aj zverejnenie kompletného obsahu prepisu, aby sa s ním každý mohol oboznámiť. Predseda súdnej rady považoval skutok sťažovateľa za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti viacerých osôb spomenutých v prepise, ktoré nemajú nič spoločné s trestným konaním proti obžalovanému. Podľa predsedu súdnej rady, mohlo konanie sťažovateľa v občianskom živote objektívne narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu alebo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov, čím zdôvodnil udelenie napomenutia.
Sťažovateľ podal na najvyššom správnom súde návrh na určenie neplatnosti napomenutia podľa § 117 ods. 8 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o sudcoch"). Návrh sťažovateľa na určenie neplatnosti písomného napomenutia predsedom súdnej rady v časti skutku uverejnenia úplného prepisu dôkazného prostriedku nazývaného Threema 1 bol zamietnutý.
K zamietajúcej časti rozhodnutia najvyššieho správneho súdu pripojil odlišné stanovisko jeden člen disciplinárneho senátu.
Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namietal, že realizoval svoje právo na slobodu prejavu, konal mimo výkonu sudcovskej funkcie a chcel poukázať na nevhodnosť úniku informácií zo súdneho spisu, ktoré boli, navyše, len čiastočné, čo podľa jeho názoru spadá do kategórie verejného záujmu, a preto zásah do jeho slobody prejavu nebol adekvátny. K vyčítanej nesprávne zvolenej forme, akou poukázal na úniky dôkazných materiálov, sťažovateľ uviedol, že aj sudca má právo na tzv. občiansky prejav. Zverejnený prejav,