čl. 46 ods. 1 Ústavy SR
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
čl. 47 Charty základných práv EÚ
§ 3 ods. 1 písm. e), § 252 a § 262 Správneho súdneho poriadku
Osobitný typ správnej žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy poskytuje ochranu dotknutým právam a právom chráneným záujmom žalobcu v podobe negatórnej zásahovej žaloby, smerujúcej proti trvajúcim alebo potenciálne opakovaným zásahom. Zároveň sa zaviedla možnosť domáhať sa určenia nezákonnosti už skončeného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať negatórnu žalobu a zároveň rozhodnutie je dôležité pre náhradu škody, resp. ochranu iných práv žalobcu.
Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 246/2024 – upravený na publikačné účely
| Z odôvodnenia |
I. Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci
1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 13. septembra 2023 domáha vyslovenia porušenia práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „ústava“), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „dohovor“), práva na spravodlivý proces podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej aj „charta“), práva na súkromie vrátane práva na ochranu osobných údajov podľa čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru, čl. 7 a čl. 8 ods. 1, 2 a 3 charty, práva na ochranu osobných údajov pred neoprávneným zhromažďovaním a iným zneužívaním údajov o svojej osobe podľa čl. 19 ods. 3 a čl. 22 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 13 dohovoru a čl. 47 charty, ktoré garantujú právo na účinný prostriedok nápravy, a práva na prezumpciu neviny podľa čl. 48 ods. 1 charty uznesením Najvyššieho správneho súdu SR (ďalej aj „najvyšší správny súd“). Sťažovateľka navrhuje zrušiť napadnuté uznesenie, vec vrátiť najvyššiemu správnemu súdu na ďalšie konanie a priznať jej trovy konania.
2. Uznesením ústavného súdu z 15. mája 2024, sp. zn. IV ÚS 246/2024-35, bola ústavná sťažnosť sťažovateľky prijatá na ďalšie konanie v celom rozsahu.
3. Z ústavnej sťažnosti, príloh k nej priložených a pripojeného súdneho spisu vyplýva, že sťažovateľka ako žalobkyňa podala proti žalovanému Kriminálnemu úradu finančnej správy žalobu o ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 250v Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“).
4. Sťažovateľka tvrdila, že žalovaný podľa zákona č. 199/2004 Z. z. Colný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej aj „colný zákon“) vyžadoval od bánk súčinnosť spočívajúcu v podaní kompletných správ o sťažovateľke, a to najmä výpisov z jej bankových účtov (všetkých kreditných debetných informácií) s uvedením, kto má prístup k elektronickému bankovníctvu, či má sťažovateľka zriadenú bezpečnostnú schránku, s akými cennými papiermi obchoduje, prehľad transakcií na kreditných a debetných kartách a ďalší okruh informácií za obdobie od jej vzniku. Tieto úkony žalovaný nepožadoval vykonať v rámci trestného konania, ale ako orgán štátnej správy na základe colného zákona. Sťažovateľka sa mala 7. januára 2014 oboznámiť so zvukovou nahrávkou, v ktorej pracovník žalovaného redaktorovi RTVS uviedol, že je „podozrivá zo spáchania colného deliktu“.
5. Podľa sťažovateľky orgány finančnej správy zneužili inštitút výzvy na predloženie listín podľa § 25 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov bez toho, aby sa viedlo konanie, v ktorom by to bolo možné žiadať. Keďže orgány finančnej správy boli neúspešné so svojimi predchádzajúcimi úkonmi, zneužívajú ďalšie svoje oprávnenie, a to žiadať informácie podliehajúce bankovému tajomstvu o sťažovateľke, v presvedčení, že o existencii týchto úkonov sa sťažovateľka nedozvie a nebude ich môcť napádať v súdnom konaní. Uvedenému mal nasvedčovať aj postup žalovaného orgánu verejnej správy, ktorým sťažovateľke nechcel sprístupniť spis, ktorý sa jej mal týkať.
6. Okrem existencie nezákonného zásahu boli podľa sťažovateľky splnené aj ďalšie podmienky na vyhovenie jej žalobe vzhľadom na to, že (i) zásah nie je rozhodnutím, (ii) bol zameraný alebo vykonaný proti fyzickej osobe alebo právnickej osobe, (iii) dôsledky tohto zásahu trvajú alebo hrozí opakovanie a (iv) sťažovateľka vyčerpala opravné prostriedky podľa osobitného predpisu (colný zákon), ktorý neustanovuje žiadny druh opravného prostriedku, ktorý by efektívne umožnil odstránenie nezákonného zásahu, a (v) návrh bol podaný v lehote do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka, keď k zásahu došlo (sťažovateľka uviedla, že sa o žiadosti o informácie od bánk a šírení informácií, že je podozrivá zo spáchania colného deliktu, dozvedela 7. januára 2014 a žalovaný jej nesprístupnil spis 8. januára 2014).
7. Sťažovateľka v žalobe navrhla vydať rozhodnutie s týmto petitom:
„1. Súd zakazuje žalovanému orgánu verejnej správy Kriminálnemu úradu finančnej správy žiadať informácie o