ČENTÉŠ, J.: Proces s Miladou Horákovou a spol. - historické a právne aspekty. Právny obzor, 108, 2025, č. 6, s. 543 - 559.
The Trial of Milada Horáková and Others - Historical and Legal Aspects. The article examines the criminal proceedings brought against Milada Horáková and others, which represent one of the most significant political trials conducted by the totalitarian regime in Czechoslovakia against its political opponents based on fabricated charges. It characterizes various aspects of the political trial, including serious violations of the defendants' rights and the absence of justice. The article concludes with the opinion that drawing parallels between political trials during the totalitarian and criminal proceedings conducted after 1989 is inappropriate and unrealistic.
Key words: totalitarian regime, trial, defendant, State Security, State Prosecutor's Office, State Court, Supreme Court, right to a fair trial, right to life
Úvod
Trestné konanie proti Milade Horákovej
1)
a ďalším dvanástim obžalovaným spoločníkom (ďalej len Milada Horáková a spol.) patrí k najznámejším príkladom vykonštruovaných politických procesov, ktoré totalitný režim viedol proti svojim (reálnym či domnelým) oponentom. Symbolizuje koordinovaný postup
polície (Štátna bezpečnosť - ŠtB) a justície (Štátna prokuratúra a Štátny súd)
, pod politickým vedením
Komunistickej strany Československa
(ďalej len ,Komunistická strana), ktorý sa uplatnil aj v ďalších obdobných politických procesoch v období totality (neslobody), najmä v rokoch 1948 - 1954. Ich tvorcovia používali provokácie, fyzické a psychické násilie, vynútené priznania a vymyslené konštrukcie.
2)
V tomto článku sa zaoberáme viacerými aspektmi politického procesu zahŕňajúcimi
umelo vykonštruované obvinenia, závažné porušenia práv obvinených a absenciu spravodlivosti
. Kladieme si
otázku, či existujú paralely medzi politickými procesmi počas totalitného obdobia a trestnými konaniami vedenými po roku 1989
? a zaujímame k nej svoj názor. Táto téma má nielen historický a právny rozmer, ale aj spoločenský presah, keďže odkaz procesu s Miladou Horákovou a spol. rezonuje v diskusiách o spravodlivosti a zneužívaní práva.1. Závažné porušenia práv v procese s Miladou Horákovou a spol.
Trestné konanie vedené proti Milade Horákovej a spol. predstavovalo vykonštruovaný politický proces, v ktorom došlo k
závažnému porušeniu práva na spravodlivý proces a najmä práva na život
. Porušenie práv obvinených je dôsledkom podstaty totalitného (neslobodného) režimu, ktorý znemožňuje skutočnú (reálnu) nezávislosť súdnej moci, od moci politickej a výkonnej a dodržiavanie základných práv a slobôd jednotlivca.Podľa Zdeňka Kühna sa prakticky po celú dobu trvania komunistického režimu skrývali za právnou úpravou justície dve základné motivácie: jednak snaha
o totálnu kontrolu justície
ako dôležitej zložky presadzovania štátnej moci a jednak
úsilie o implementáciu niektorých idealistických a utopistických ideálov komunistickej ideológie
(rovnostárstvo, postupné "odumieranie" práva a jeho aktérov a pod.).
3)
Podľa Milovana Djilasa "
komunistický štát nikdy nemôže byť právnym štátom, štátom, v ktorom by bolo súdnictvo nezávislé od výkonnej moci a v ktorom by panovala úcta k zákonom. Celý komunistický systém sa vzpiera takémuto štátu. Aj keby komunistickí vodcovia chceli vytvoriť právny štát, nemohli by to urobiť bez toho, aby ohrozili svoju totalitnú vládu. Nezávislé súdnictvo a dodržiavanie zákonov by nevyhnutne muselo dovoliť opozícii voľne sa prejaviť."
4)
Podľa Rogera Scrutona "
komunisti rozbíjajú právo, aj keď to je omnoho ťažšie rozoznať, a ešte ťažšie napraviť. Komunisti zákon nenávidia jednak preto, že obmedzuje ich moc, a jednak preto, že ich núti, aby sa z neho sami zodpovedali. Zároveň však túžia po legitimite a po všetkom, čo ju prepožičiava (...). Zákon prepožičiava legitimitu a tiež ospravedlňuje. Je perfektným prevlekom tyranie a obľúbenou výhovorkou pre tých, ktorí sú obviňovaní, že ho vynucujú.
5)
Podľa Václava Havla pravdepodobne najhorším dedičstvom komunistického práva nie sú ani tak prípadné zákonné rezíduá, ale strata širšej zodpovednosti a pokles mravov. A to všetko v miere nezrovnateľne väčšej, než aké stáli pri základoch samotného komunistického prevratu po 2. svetovej vojne.
6)
V politických procesoch vedených v totalitnom režime nemôžeme hovoriť o práve založenom na idei právneho štátu a liberálnej demokracie. Uvedené tvrdenie vo vzťahu k trestnému konaniu vedenému proti Milade Horákovej a spol. priblížime vo vzťahu k predsúdnemu konaniu a súdnemu konaniu.
Predsúdne konanie vykonávala ŠtB za
priamej účasti sovietskych poradcov
(Lichačev a Makarov)
7)
, ktorí určovali smer vyšetrovania a dohliadali na "správnosť" výpovedí. Obvinení boli počas výsluchov vystavení
fyzickému aj psychickému mučeniu vrátane spánkovej deprivácie
a
nátlaku
na to, aby sa naspamäť naučili odpovede na vopred položené otázky. Historik Jan Adamec zdokumentoval, že
neexistovali žiadne iné dôkazy okrem vynútených priznaní
- aj preto vyšetrovatelia pristúpili k takým brutálnym metódam výsluchu.
8)
Priznanie obvinených (prípadne usvedčenie zmanipulovanými svedkami), bolo vnímané ako koruna dôkazov, základom dokazovania ako takého, bez potreby riadneho zisťovania skutkového stavu prípadu (trestnej veci) a naplnenia znakov skutkovej podstaty trestného činu. O vplyve ŠtB svedčí tiež fakt, že prokurátori (pôvodne) v predsúdnom konaní vôbec nemohli vypočúvať obvinených, neskôr len za prítomnosti príslušníkov ŠtB
9)
(naopak to neplatilo). Navyše, obvinení boli nezákonne uväznení na základe rozhodnutia ŠtB.
10)
V obžalobe Milada Horáková a spol. čelili vykonštruovanému obvineniu z "vedenia záškodníckeho sprisahania proti republike (velezrady a vyzvedačstva)".
11)
Samotná skupina obžalovaných bola umelo zostavená z osôb, ktoré sa vzájomne ani nepoznali
12)
, a bez vzájomnej koordinácie ich "trestnej" činnosti. Cieľom bolo demonštrovať existenciu nepriateľov štátu s napojením na zahraničie - do čela "sprisahania" bola postavená Milada Horáková, ktorá udržiavala kontakty s československým exilom, ktorý bol v politickej opozícii voči Komunistickej strane.
V rámci prípravy hlavného pojednáv