Občianske právo (odbor)

Pojednání se věnuje obchodním podmínkám, vykládacím pravidlům a obchodním zvyklostem. Používání obchodních podmínek, obchodních zvyklostí a vykládacích pravidel, a to na úkor podrobné předpisové úpravy, považujeme za správné. Jak obchodní zvyklosti, tak obchodní podmínky či vykládací pravidla se přitom mohou měnit bez nároků na novelizace právních předpisů. Současně je třeba počítat i s některými obchodními zvyklostmi a obchodními podmínkami, které se používají shodně jak v mezinárodních, tak i tuzemských vztazích (např. u akreditivů či inkas, bankovních záruk a pod.).

Na základě veřejných zakázek vznikají relativně stabilní obchodní vztahy se zajištěným financováním. Pro podnikatele, který zakázku získá, je minimalizováno riziko, že za jím poskytnuté plnění neobdrží dohodnutou úplatu. K tomu, aby při získávání těchto zakázek bylo postupováno transparentně a nediskriminačně, se snaží přispět i směrnice EU a na ně navazující tuzemská úprava.

Všeobecná charakteristika Formou závislej práce aj na začiatku tretieho tisícročia pracuje prevažujúca časť práceschopného obyvateľstva sveta. Pracovné právo upravuje právne postavenie tejto veľmi početnej časti ľudstva, bez ktorej práce...

Úvod Dynamika hospodárskeho života prináša nemálo zmien aj pri realizácii pracovno-právnych vzťahov. Priemyslu 4.0 popri tradičnom zamestnancovi chýba "zamestnanec 4.0" s voľnejším právnym postavením, s väčšou samostatnosťou i väčšou...

Príspevok objasňuje metodologický prístup k tvorbe nového práva obchodných spoločností v rámci prác na rekodifikácii súkromného práva. Na konkrétnych príkladoch ilustruje mieru prepojenia budúcej právnej úpravy Občianskeho zákonníka ako všeobecného právneho predpisu a zákona o obchodných spoločnostiach ako osobitného predpisu. The paper clarifies the methodology for the creation of new corporate law within the work on the recodification of private law. It uses particular examples to illustrate the extent to which the future Civil Code, as a general legislation, and the Act on Corporations, as a specific legislation, are interconnected.

Autor v príspevku približuje východiská referentského návrhu nového Občianskeho zákonníka v súvislosti s problematikou neplatnosti právnych úkonov, ako aj niektoré dôležitejšie zmeny, ktoré tento návrh prináša v porovnaní so súčasným stavom. Venuje sa pritom najmä problematike vymedzenia dôvodov neplatnosti, nahradeniu mechanizmu relatívnej neplatnosti tzv. zrušiteľnosťou prejavov vôle, ale aj zmenám v prístupe k neplatnosti právnych úkonov kvôli rozporu so zákonom a kvôli nedodržaniu predpísanej formy. In the article, the author describes the starting points of the reference proposal of the new Civil Code in connection with the issue of invalidity of legal acts as well as some more important changes that this proposal brings compared to the current situation.He deals mainly with the issue of defining the grounds for invalidity, replacing the mechanism of relative invalidity with the so-called revocability of expressions of will, but also with changes in the approach to the invalidity of legal acts for violation of the law and for non-compliance with the prescribed form.

ZSP 52/2020 § 469a Občianskeho zákonníka § 421 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku Dôvod vydedenia musí byť uvedený v listine o vydedení a musí reálne existovať už...

ZSP 53/2020 § 421 ods. 1 písm. b) a § 447 písm. c) Civilného sporového poriadku Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým bolo zrušené rozhodnutie súdu prvého stupňa, dovolanie nie...

ZSP 54/2020 § 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku Záver súdu o tom, že je alebo nie je daná príčinná súvislosť medzi príčinou a následkom, nie je založený na...

ZSP 55/2020 § 91 a § 93 Zákona o rodine § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku Otcovstvo určené súhlasným...

ZSP 56/2020 § 421 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku Prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku treba vykladať tak, že dovolanie je...

ZSP 33/2020 § 37, § 457 a § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka § 420 písm. f), § 421 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku Pokiaľ je neplatná...

ZSP 34/2020 § 137 Občianskeho zákonníka Pokiaľ sa viaceré osoby skôr, než sa začalo so stavbou, dohodli písomne, ústne alebo aj len konkludentne dostatočne určitým a zrozumiteľným spôsobom, že...

  Skutkový stav: Okresný súd (ďalej "súd prvej inštancie") v poradí druhým rozsudkom určil, že žalovaní v prvom a druhom rade porušili zásadu rovnakého zaobchádzania vo vzťahu k žalobcom v...

  ZSP 52/2018 Nadobudnutie vlastníckeho práva spracovaním veci a vlastníctvo bytu alebo nebytového priestoru v bytovom dome § 21 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z., o vlastníctve bytov a nebytových...

  ZSP 50/2018 Zodpovednosť štátu za škodu pri výkone verejnej moci v prípade premlčania trestného stíhania § 5 a § 6 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú...

  ZSP 31/2018 Určenie všeobecnej ceny poručiteľovej pohľadávky v konaní o dedičstve § 175m a § 175o ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku Všeobecná cena poručiteľovej pohľadávky ako majetkové právo patriace...

V súvislosti s rekodifikáciou občianskeho práva sa na Slovensku intenzívne diskutuje o otázke, či je potrebné sa v našom právnom poriadku vrátiť k princípu superficies solo cedit, ktorý bol z neho odstránený v roku 1950 (pozri teraz § 120 ods. 2 OZ). V príspevku sme sa pokúsili priblížiť tento problém zo zorného uhľa princípu akcesie, ktorý je jedným zo základných princípov ovládajúcich vecné práva v európskom súkromnom práve. Z princípu akcesie vo vzťahu k vlastníckemu právu k pozemku vyplýva, že všetko, čo vzíde na pozemku prirodzeným (rastlinstvo) alebo umelým spôsobom (stavby) a je so zemou trvalo spojené, je súčasťou pozemku. Opustenie superficiálnej zásady práve vo vzťahu k pozemku a stavbe spôsobuje v súdnej praxi rozdielne názory, či výsledok stavebnej činnosti možno vôbec kvalifikovať ako stavbu v zmysle § 119 ods. 2 OZ, ktorá nie je súčasťou pozemku, ale môže byť prí­slušenstvom pozemku alebo inej stavby (§ 121 ods. 1 OZ), alebo či nejde o stavbu v zmysle § 119 ods. 2 OZ, ktorá podľa § 120 ods. 2 OZ už môže byť súčasťou pozemku. Rozporné názory súdnej praxe v týchto veciach a z toho vyplývajúcu právnu neistotu považujeme za významný argument, ktorý podporuje prinavrátenie superficiálnej zásady do nášho občianskeho práva tak, ako sa to stalo v novom českom občianskom zákonníku.

Hlavným cieľom článku je priblížiť konštrukciu tzv. negatívneho zmluvného záujmu, ktorý môže mať svoje uplatnenie predovšetkým pri zodpovednosti za škodu spôsobenú neplatnosťou zmluvy, ako aj zhodnotiť možnosti jej uplatnenia v slovenskom práve. Zásadnou otázkou tu je, či má mať strana poškodená neplatnosťou právo na náhradu škody, ktorá by ju priviedla do takého stavu, v akom by sa ocitla, keby bola zmluva platná, alebo len do stavu, v akom by bola, keby nikdy nepodnikala kroky smerujúce k uza­vretiu zmluvy.

Z aplikačnej praxe je zrejmé, že v súčasnosti väčšina účastníkov záväzkovo právnych vzťahov využíva inštitút zmluvnej pokuty vo forme peňažnej sumy. Peňažná suma je podľa mnohých autorov jediným prípustným predmetom zmluvnej pokuty. Jej využitie v takejto podobe je však limitované solventnosťou dlžníka. Autorka preto v článku analyzuje súčasnú právnu úpravu inštitútu zmluvnej pokuty v Občianskom a Obchodnom zákonníku vo vzťahu k možnosti platného uzatvorenia dohody o zmluvnej pokute, ktorú by si účastníci vymienili v nepeňažnej forme, a to aj použitím metódy vertikálnej a horizontálnej komparácie. Zároveň poukazuje na problémy, ktoré sa spájajú s nepeňažnou formou zmluvnej pokuty, a navrhuje možné riešenia týchto problémov.