ZSP 34/2020
§ 137 Občianskeho zákonníka
Pokiaľ sa viaceré osoby skôr, než sa začalo so stavbou, dohodli písomne, ústne alebo aj len konkludentne dostatočne určitým a zrozumiteľným spôsobom, že budúca stavba zriaďovaná ich spoločnou činnosťou bude v ich podielovom spoluvlastníctve, nezakladá neplatnosť tejto ich dohody, ak jej predmetom nebola zároveň napríklad výška spoluvlastníckych podielov jednotlivých zúčastnených osôb alebo otázka organizačného či finančného zabezpečenia výstavby alebo budúceho spôsobu užívania stavby.
Rozsudok
Najvyššieho súdu SR
, sp. zn.
4 Cdo 131/2018
Skutkový stav:
Okresný súd (ďalej aj "súd prvej inštancie") rozsudkom z 19. októbra 2007 určil, že do dedičstva po poručiteľke patrí z titulu bezpodielového spoluvlastníctva manželov nehnuteľnosť - rodinný dom s pozemkom.
Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že právny predchodca žalovanej nebol dobromyseľný pri nadobudnutí vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti - nadstavbe, ktorú postavili rodičia účastníkov konania (poručiteľka a jej manžel), a preto táto patrí do dedičstva po poručiteľke titulom bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len "BSM") vzhľadom na to, že poručiteľka zomrela skôr ako jej manžel.
Krajský súd (ďalej aj "odvolací súd") na odvolanie žalovaného rozsudkom z 9. júna 2016 rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol.
V odôvodnení rozsudku odvolací súd uviedol, že v inom súdnom konaní súd prejudiciálne rozhodol o tom, že právny predchodca žalovanej s manželkou nadobudli polovicu rodinného domu originárnym spôsobom - výstavbou na základe dohody o podielovom spoluvlastníctve, ktorá bola medzi účastníkmi uzavretá mlčky. S takým posúdením veci odvolací súd súhlasil. Zdôraznil, že žalobkyňa sa začala domáhať určenia, že predmetný rodinný dom tvoril BSM poručiteľky a jej manžela v čase jej smrti až po smrti otca a nedomáhala sa tohto určenia v dedičskom konaní po matke, v ktorom konaní manžel poručiteľky uviedol, že poručiteľka nebola vlastníčkou rodinného domu, resp. že vlastníkom tohto domu bol ich syn, a to napriek tomu, že žalobkyňa o tejto skutočnosti mala vedomosť, pretože bola prítomná pri prerokovaní dedičstva po poručiteľke. Za ďalší dôkaz toho, že otec účastníkov konania uznával vytvorené spoluvlastníctvo, považoval vyhlásenie žalobkyne z 5. mája 1971, v zmysle ktorého prevzala sumu 30 000 Sk ako podiel z domu a celého majetku a potvrdila, že ani po smrti otca nebude žiadať od brata žiadny podiel z domu ani z majetku jej otca.
Žalobkyňa podala proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu dovolanie.
Žalobkyňa uviedla, že súdy jej nesprávnym procesným postupom znemožnili, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces [§ 420 písm. f) Civilného sporového poriadku (ďalej aj "CSP")], odvolací súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu [§ 421 ods. 1 písm. a) CSP] a napadnutý rozsudok odvolacieho