M. M. B. proti Slovenskej republike rozsudok z 26. novembra 2019 k sťažnosti č. 6318/17

5. Sťažovateľka sa narodila v roku 2008 a žije v Košiciach.

6. Dňa 31. októbra 2012 sťažovateľkina matka požiadala o vyšetrenie svojej dcéry psychologičkami Súkromného centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie Oco, mama a ja v Prešove. Sťažovateľkina matka sa obrátila na centrum z dôvodu podozrenia, že sťažovateľka bola sexuálne zneužívaná svojím otcom. Po rozhovore so sťažovateľkou psychologičky z centra dňa 9. novembra 2012 dospeli k záveru, že sťažovateľka vykazuje mnoho známok, ktoré sa obvykle vyskytujú u detí s CAN syndrómom (syndróm týraného, zneužívaného a zanedbávaného dieťaťa), a že podstupovala vnútorný psychologický zápas. Tiež uviedli, že sťažovateľka odmietla nakresliť svojho otca na obrázku a v organizovanej hre prejavovala voči psychologičkám sexuálne správanie, ktoré nebolo pre jej vek typické.

7. Dňa 7. decembra 2012 podala sťažovateľkina matka trestné oznámenie na sťažovateľkinho otca. Tvrdila, odvolávajúc sa na správu vypracovanú už uvedeným centrom, že sťažovateľka, ktorá mala v tom čase štyri roky, bola od júla do decembra 2012 sexuálne zneužívaná.

8. Dňa 12. decembra 2012 sťažovateľkin otec po vydaní predbežného opatrenia, ktorým mu súd nariadil zdržať sa akéhokoľvek kontaktu so sťažovateľkou, opustil spoločnú domácnosť a odvtedy so sťažovateľkou nemal žiadny kontakt.

9. Dňa 18. januára 2013 Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach (ďalej len "polícia v Košiciach") začalo trestné stíhanie proti neznámemu páchateľovi.

10. Na žiadosť vyšetrovateľky psychologička L. L. 10. februára 2013 potvrdila, že sťažovateľku dvakrát vyšetrila, a to 4. a 18. septembra 2012, pričom nezistila v sťažovateľkinom správaní žiadne neobvyklé prejavy. Napriek tomu nemohla ani potvrdiť, ani vylúčiť, že sťažovateľka bola sexuálne zneužívaná a odporučila ďalšie vyšetrenie.

11. Dňa 12. februára 2013 vyšetrovateľka požiadala o správu orgán sociálno-právnej ochrany detí a mládeže, ktorý rodinu sledoval od predbežného opatrenia z 12. decembra 2012. V správe boli popísané životné podmienky dotknutých osôb a do úvahy boli brané vyjadrenia sťažovateľkiných rodičov; žiadny rozhovor so sťažovateľkou sa nespomínal.

12. Na základe ďalšej žiadosti vyšetrovateľky o posúdenie sklonov ku klamstvu alebo ku skresľovaniu skutočností u sťažovateľky a u jej otca a o zistenie akýchkoľvek stôp a prípadných následkov, ktoré by naznačovali, že sťažovateľka bola sexuálne zneužívaná, bol 25. marca 2013 E. S. vypracovaný psychologický znalecký posudok (ďalej "prvý znalecký posudok"). Znalkyňa zistila, že u sťažovateľky sa neprejavujú žiadne známky sexuálneho zneužívania a že ani otec, ani sťažovateľka nemajú sklony ku klamstvu. Sťažovateľka však mala bujnú predstavivosť typickú pre dieťa v jej veku. Na druhej strane, sťažovateľka bola tiež schopná reprodukovať jej vnímanie minulých udalostí, aj keď iba na základe subjektívneho významu, aký týmto udalostiam sama pripisovala; jej schopnosť presnejšie reprodukovať udalosti z minulosti bola lepšia pri opakujúcich sa udalostiach.

13. V období od 11. marca do 16. mája 2013 vyšetrovateľka vypočula sťažovateľkiných rodičov, sťažovateľku (za prítomnosti znalkyne E. S.) a pracovníčku orgánu sociálno-právnej ochrany, ustanovenú za opatrovníčku sťažovateľky na účely trestného konania. Sťažovateľka odmietla akýkoľvek sexuálny kontakt; opatrovníčka zhrnula už uvedenú správu a spomenula prebiehajúce rozvodové konanie.

14. Dňa 17. mája 2013 bolo trestné stíhanie zastavené podľa § 215 Trestného poriadku, pretože sa zistilo, že skutok sexuálneho zneužívania sa nestal. Sťažnosť podaná matkou sťažovateľky bola neúspešná, pretože nemala procesné postavenie, ktoré by jej umožňovalo takéto rozhodnutie napadnúť.

15. Dňa 13. marca 2014 podala sťažovateľkina matka nové trestné oznámenie na sťažovateľkinho otca. Tvrdila, že sťažovateľka, ktorá bola od apríla 2013 klientkou Centra pedagogicko-psychologického poradenstva, začala rozprávať o udalostiach z roku 2012 a opísala, čo sa stalo medzi ňou a jej otcom. Matka polícii tiež poskytla dve sťažovateľkine kresby, na ktorých bol jej otec zobrazený jednoznačne sexuálnym spôsobom. Okrem toho predložila posudok zo 6. marca 2014, vypracovaný psychologičkou z centra, ktorá konštatovala, že sťažovateľka počas ich stretnutí odhalila svoju posttraumatickú skúsenosť prostredníctvom kresieb a slovne popísala situácie, v ktorých došlo k zneužívaniu.

16. Rozhodnutím z 23. apríla 2014 vyšetrovateľ polície v Košiciach začal trestné stíhanie pre zločin sexuálneho zneužívania. Sťažovateľke bol súdom ustanovený opatrovník.

17. Po vypočutí sťažovateľkiných rodičov vyšetrovateľ nariadil vypracovanie troch znaleckých posudkov.

18. Dňa 26. mája 2014 bola psychologička V. S. požiadaná o posúdenie osobnosti sťažovateľky (ďalej "druhý znalecký posudok"). Znalkyňa 17. júna 2014 dospela k záveru, že sťažovateľka neprejavovala voči otcovi negatívne pocity. Sťažovateľkine kresby nepokladala za nezvyčajné a uviedla, že sťažovateľkin popis udalostí vyvoláva podozrenie a domnienku, že téma je umelo vykresľovaná osobami v jej okolí. Sťažovateľka nemala vážne sklony ku klamstvu. Skôr si miešala realitu s imagináciou a používala svoju fantáziu na vysvetlenie situácií, ktorým nemohla rozumieť. Rovnako sa u nej neprejavovali žiadne známky typické pre obete sexuálneho zneužívania; skôr prejavovala známky emočného zmätku, pretože jej pocity voči otcovi boli neisté. Znalkyňa odporučila nevypočúvať sťažovateľku v prítomnosti orgánov činných v trestnom konaní.

19. Po vyšetrení sťažovateľkinho otca V. S. v jej znaleckom posudku z 24. júna 2014 (ďalej "tretí znalecký posudok") dospela k záveru, že tento nemá tendencie ku klamstvu ani žiadne tendencie k agresívnemu správaniu v záťažových situáciách a že jeho osobnosť nevykazuje žiadnu patologickú symptomatológiu.

20. Dňa 6. júna 2014 bola sexuologička D. C.-Š. požiadaná o posúdenie sexuality sťažovateľkinho otca (ďalej "štvrtý znalecký posudok" z 29. augusta 2014). Znalkyňa dospela k záveru, že tento netrpí žiadnou sexuálnou odchýlkou, nemá sexuálny záujem o deti a neprejavuje žiadne známky sexuálne agresívneho správania. Vylúčila akúkoľvek sexuálnu alebo inú pohnútku (ako napr. schizofrénia, duševná porucha, alkoholizmus a pod.) pre údajné konanie, ktorého sa mal voči sťažovateľke dopustiť.

21. Dňa 5. septembra 2014 bola psychologička D. H. požiadaná o posúdenie osobnosti matky. Vo svojom posudku z 8. októbra 2014 (ďalej "piaty znalecký posudok") dospela k záveru, že matka má zvýšený sklon ku klamstvu, vytváraniu dohadov a mystifikácii reality. Vyjadrenia matky boli veľmi subjektívne a založené na dohadoch, podozreniach a naivite, pričom pripisovala sexuálny význam aj neutrálnym situáciám. Podľa znalkyne mohla zmanipulovať sťažovateľku a stimulovať jej sexuálnu predstavivosť.

22. Medzičasom si matka objednala vypracovanie ďalšieho znaleckého posudku, ktorý bol založený do spisu 23. júla 2014 (ďalej "šiesty znalecký posudok"). Psychologička O. T. dospela k záveru, že sťažovateľka vykazuje známky sexuálneho zneužívania a k posudku pripojila viacero kresieb, ktoré zobrazovali sťažovateľkinho otca výslovne sexuálnym spôsobom.

23. Dňa 5. novembra 2014 bola znalkyňa V. S. vypočutá vyšetrovateľom. Bola jej položená otázka, či sťažovateľka obrázky nakreslila počas znaleckého vyšetrenia a ak áno, prečo tieto neboli súčasťou posudku. Znalkyňa odpovedala kladne a uviedla, že výber metód vyšetrenia spadá do jej kompetencie.

24. Vzhľadom na tieto vzájomne si odporujúce závery požiadal vyšetrovateľ 1. decembra 2014 Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave o ďalší znalecký posudok (ďalej "siedmy znalecký posudok"). Tento posudok, datovaný 26. januára 2015, bol vypracovaný na základe existujúceho spisového materiálu, pohovorov so sťažovateľkou a jej matkou a psychologického vyšetrenia sťažovateľky. Podľa jeho záverov bolo vysoko pravdepodobné, že sťažovateľka si nevymyslela udalosti, ktoré popisovala, a že bola sexuálne zneužívaná. Autorky posudku dospeli k záveru, že sťažovateľka je už schopná odlíšiť realitu od fantázie a nevykazuje žiadne osobnostné znaky, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť jej výpovede. Uviedli, že sťažovateľka sa o svojich minulých skúsenostiach vyjadrovala verbálne, neverbálne aj nevedomky prostredníctvom gest, čo zvyšovalo dôveryhodnosť jej vyjadrení. Znalkyne sa domnievali, že odhaľovanie detailov sexuálneho zneužívania sťažovateľky je proces zahŕňajúci štádiá, v ktorých sa zdráhala čokoľvek povedať, keď odmietala akékoľvek zneužitie a potom odhalila určité detaily, odvolala svoje tvrdenia a znova ich potvrdila. Jej kresby rovnako ukazovali, že existuje pravdepodobnosť, že zažila udávané sexuálne zneužívanie. Okrem toho sťažovateľka prežívala vnútorný nepokoj a všeobecný strach; bola tiež sexuálne veľmi vnímavá a jej vnútorná integrita bola narušená minulou neadekvátnou sexuálnou stimuláciou.

25. Dňa 10. marca 2015 vyšetrovateľ vypočul znalkyňu D. C.-Š. Uviedla, že samotná skutočnosť, že otec sťažovateľky netrpí sexuálnou odchýlkou, nevylučuje sexuálne zneužívajúce správanie, iba vylučuje sexuálnu motiváciu pre takéto správanie; nezistilo sa, že by mal nejakú psychiatrickú pohnútku, ale odborné vyšetrenie nebolo na túto otázku zamerané. Znalkyňa uviedla, že vo všeobecnosti môžu existovať aj iné sexuálne motivácie spôsobené napríklad psychiatrickými poruchami alebo drogami, ale príznaky týchto prejavov sa u sťažovateľkinho otca neprejavili.

26. Dňa 23. apríla 2015 vyšetrovateľ vzniesol proti sťažovateľkinmu otcovi obvinenie zo sexuálneho zneužívania.

27. Dňa 28. mája 2015 Krajská prokuratúra v Košiciach po sťažnosti podanej sťažovateľkiným otcom zrušila uznesenie o vznesení obvinenia. Krajský prokurátor bol názoru, že siedmy znalecký posudok v súvislosti s predchádzajúcimi posudkami neobsahoval žiadny jednoznačný záver, či sťažovateľka bola alebo nebola sexuálne zneužívaná. Vyšetrovateľovi preto nariadil vypočuť dve znalkyne, ktoré vypracovali siedmy znalecký posudok, s cieľom získať ich jednoznačné vyjadrenie, či sťažovateľka bola alebo nebola sexuálne zneužívaná svojím otcom.

28. Dňa 24. júna 2015 boli dve znalkyne, E. S. a A. K., vypočuté. Bola im položená nasledujúca otázka:

29. Obe znalkyne potvrdili všetky svoje závery, ku ktorým dospeli vo svojom posudku a opätovne uviedli, že nie je ich úlohou rozhodnúť, či došlo k spáchaniu predmetného trestného činu; to je úlohou vyšetrovateľa. Uviedli:

30. Ďalej konštatovali, že matka nemohla provokovať sexuálnu predstavivosť sťažovateľky sugestívnymi či manipulatívne položenými otázkami, pretože u sťažovateľky sa prejavovalo špecifické a autentické správanie a pocity. Tiež uviedli, že opakované vypočúvanie nie je najlepší postup voči obetiam sexuálneho násilia. Potvrdili však, že odhaľovanie detailov sexuálneho zneužívania sťažovateľky je proces a nie jednorazová udalosť a že zmeny v postoji sťažovateľky a správaní sú súčasťou tohto procesu. Zároveň, ak by sťažovateľka bola pod vplyvom vonkajšieho prostredia, jej výpovede by neboli konzistentné v čase a detailoch a v prejavených neverbálnych gestách, ako to bolo v tom