Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

RIBÁR proti Slovenskej republike

rozsudok z 12. decembra 2024 k sťažnosti č. 56545/21
Čl. 35 ods. 1 • Nevyčerpanie dostupných vnútroštátnych prostriedkov nápravy zo strany sťažovateľa v súvislosti s jeho sťažnosťami týkajúcimi sa niektorých materiálnych podmienok jeho väzby • Súdny prieskum obmedzený na sťažnosti, pre ktoré neboli k dispozícii účinné vnútroštátne prostriedky nápravy. 
Čl. 3 (hmotnoprávny) • Neľudské a ponižujúce zaobchádzanie • Sťažovateľ umiestnený do väzby v štandardnom režime (na rozdiel od zmierneného režimu) na viac ako jeden rok a štyri mesiace s dvadsaťtri-hodinovým uväznením v cele a veľmi obmedzenou činnosťou mimo cely, s cieľom zabrániť mu v zasahovaní do priebehu trestného konania • Kumulatívne podmienky väzby spolu s konkrétnymi sťažnosťami sťažovateľa a dĺžkou jeho väzby nepredstavujú zlé zaobchádzanie podľa článku 3.
V prípade Ribár proti Slovenskej republike,
Európsky súd pre ľudské práva (prvá sekcia) zasadajúci ako komora v zložení:
Ivana Jelić, predsedníčka,
Alena Poláčková,
Krzysztof Wojtyczek,
Georgios A. Serghides,
Raffaele Sabato,
Alain Cablais,
Artűrs Kučs sudcovia,
a Ilse Freiwirth,
tajomníčka sekcie,
berúc do úvahy:
sťažnosť (č. 56545/21) proti Slovenskej republike, podanú na Súd podľa článku 34 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor") slovenským štátnym občanom, pánom Martinom Ribárom (ďalej len "sťažovateľ") 12. novembra 2021;
rozhodnutie oznámiť sťažnosť vláde Slovenskej republiky (ďalej len "vláda");
stanoviská strán;
po prerokovaní na neverejnom zasadnutí 19. novembra 2024;
vyhlasuje nasledovný rozsudok, ktorý bol prijatý v uvedený deň:
ÚVOD
1. Sťažovateľ namietal podmienky jeho väzby, ktorá bola nariadená, okrem iného, s cieľom zabrániť mu v zasahovaní do priebehu trestného konania (kolúzna väzba) a trvala približne jeden a pol roka. Jeho sťažnosť sa týka najmä rozsahu jeho uväznenia v cele (v súvislosti s obmedzeným množstvom času, ktorý mohol stráviť mimo cely, a akýchkoľvek aktivít, ktoré mu boli povolené).
2. Sťažnosť vyvoláva najmä otázky týkajúce sa vnútroštátnych prostriedkov nápravy podľa článku 35 ods. 1 Dohovoru a otázky podstaty podľa článku 3 Dohovoru.
SKUTKOVÝ STAV
3. Sťažovateľ je aktívnym advokátom. Narodil sa v roku 1977, žije v Bratislave a bol zastúpený pánom M. Marhavým, advokátom vykonávajúcim prax v Bratislave.
4. Vládu zastupovala jej zástupkyňa, pani M. Bálintová.
5. Skutkové okolnosti prípadu možno zhrnúť takto:
I. TRESTNÉ STÍHANIE A VÄZBA SŤAŽOVATEĽA
6. Dňa 28. októbra 2019 bol sťažovateľ obvinený zo zločinu i) založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, a ii) krivej výpovede a vydierania (keďže existovalo podozrenie, že konal v prospech istej zločineckej skupiny pod zámienkou poskytovania právnych služieb jej členom, a tým koordinoval ich príslušné výpovede s cieľom ochrániť najvyšších predstaviteľov skupiny pred trestným stíhaním).
7. V ten istý deň bol sťažovateľ na základe týchto obvinení zadržaný a 30. októbra 2019 bolo vydané rozhodnutie o jeho vzatí do väzby s cieľom zabrániť mu (i) v zasahovaní do priebehu trestného konania v zmysle § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku (zákon č. 301/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov - ďalej len "Trestný poriadok") a (ii) v pokračovaní v trestnej činnosti v zmysle § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Rozhodnutím Najvyššieho súdu SR z 9. marca 2021 bol prvý z týchto dôvodov väzby sťažovateľa zrušený a zachovaný bol len druhý z nich.
8. Medzitým 17. júna 2020 sťažovateľ požiadal o prepustenie z väzby na slobodu; jeho žiadosť bola zamietnutá prvostupňovým Špecializovaným trestným súdom a v odvolacom konaní Najvyšším súdom Slovenskej republiky (ďalej len "najvyšší súd") 15. júla 2020, resp. 12. augusta 2020.
9. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") však 13. mája 2021 vyhovel ústavnej sťažnosti sťažovateľa tak, že zrušil rozhodnutie najvyššieho súdu z 12. augusta 2020 a prikázal najvyššiemu súdu okamžité prepustenie sťažovateľa.
10. Ústavný súd pritom konštatoval, že zrušené rozhodnutie síce citovalo relevantné zásady, ale nebolo podložené skutkovými okolnosťami prípadu. Oba dôvody väzby sťažovateľa (konkrétne riziko, že bude zasahovať do priebehu trestného konania a riziko, že bude pokračovať v páchaní trestnej činnosti) boli založené výlučne na povahe skutkov, pre ktoré mu bolo vznesené obvinenie. Čím dlhšie jeho väzba trvala, tým silnejšie museli byť tieto dôvody. Okrem toho, klasifikácia jeho skutkov, ktoré mali predstavovať trestný čin vydierania, bola vágna a nedostatočná. To však bolo dôležité vzhľadom na to, že za tieto údajné skutky sťažovateľovi potenciálne hrozil trest odňatia slobody vo výmere na dvadsať až dvadsaťpäť rokov alebo na doživotie (na rozdiel od trestu, ktorý mu hrozil za ostatné skutky, z ktorých bol obvinený, a to päť až desať rokov odňatia slobody). Závažnosť údajného vydierania mala zase negatívny vplyv na možnosť nahradiť väzbu sťažovateľa alternatívnymi opatreniami. Napokon, všeobecné súdy nedali primeranú odpoveď na konkrétne argumenty sťažovateľa - vrátane jeho tvrdenia, že konanie, z ktorého bol obvinený, predstavovalo legitímny výkon jeho právnického povolania.
11. Väzba sťažovateľa sa skončila jeho prepustením 14. mája 2021.
12. Závery podobné tým, ktoré sú obsiahnuté v ústavnom rozhodnutí (nález) z 13. mája 2021, ústavný súd vyslovil aj v nálezoch z 30. septembra a 2. decembra 2021, ktoré sa retrospektívne týkali rozhodnutí o zamietnutí neskorších žiadostí o prepustenie z väzby podaných sťažovateľom. V poslednom z týchto dvoch nálezov ústavný súd tiež konštatoval, že preskúmanie zákonnosti väzby sťažovateľa v reakcii na príslušnú žiadosť o prepustenie z väzby nebolo urýchlené.
II. PODMIENKY VÄZBY SŤAŽOVATEĽA
13. Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ bol vo výkone väzby, podmienky väzby upravoval predovšetkým zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o výkone väzby") a vyhláška ministerstva spravodlivosti č. 437/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len "Poriadok výkonu väzby").
14. Keďže do 9. marca 2021 dôvody väzby sťažovateľa zahŕňali údajnú potrebu zabrániť mu v zasahovaní do priebehu trestného konania, až do tohto dátumu sa naňho vzťahoval osobitný súbor pravidiel: napríklad sťažovateľ bol oprávnený prijímať návštevy a telefonovať len so súhlasom príslušného orgánu činného v trestnom konaní (§ 19 ods. 2 a § 21 ods. 1 zákona o výkone väzby, účinného v príslušnom období) a prijatá alebo odoslaná korešpondencia sťažovateľa musela prejsť kontrolou tohto orgánu (§ 20 ods. 3 zákona o výkone väzby).
15. Sťažovateľ bol umiestený v Ústave na výkon väzby Banská Bystrica (ďalej len "ústav Banská Bystrica") a počas celého výkonu väzby bol v jednej a tej istej dvojlôžkovej cele sám - najprv preto, že v ústave nebol iný väzeň nefajčiar, ktorý by bol umiestnený spolu s ním, a neskôr na vlastnú žiadosť sťažovateľa. Cela mala rozlohu 8,02 metrov štvorcových, okrem toho sa v cele nachádzala hygienická bunka pozostávajúca z umývadla, sprchy a toalety. Časť plochy cely zaberala poschodová posteľ, dve skrine, stôl a dve stoličky, ktoré neboli pripevnené k zemi. Nechýbala ani polica a televízor. Podľa sťažovateľa, plocha, ktorú nezaberal žiadny nábytok, predstavovala približne 3 metre štvorcové.
16. Je nesporné, že sťažovateľ bol zvyčajne vo svojej cele zatvorený dvadsaťtri hodín denne; v čase proti pandemických opatrení proti ochoreniu COVID-19 uložených rozkazom generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže č. 44/2021 (od 22. marca do 21. apríla 2021) trávil vo svojej cele dvadsaťtri a pol hodiny denne.
17. Počas pobytu v cele mohol sťažovateľ slobodne čítať, písať, sledovať televíziu a venovať sa fyzickému cvičeniu. Podľa väzenských záznamov si z väzenskej knižnice vypožičal šesťdesiatšesť kníh.
18. Aktivity mimo cely pozostávali z vychádzky na jednu hodinu denne (pol hodiny denne počas obdobia hygienických a bezpečnostných opatrení proti COVID-19) na jednom z deviatich vonkajších dvorcov. Tieto mali plochu 9,45 až 53,50 metrov štvorcových, nachádzali sa na streche, boli obklopené vysokými betónovými stenami (ktorých vrcholy boli pokryté oceľovou sieťou so štvorcovými otvormi s rozmermi 15 cm x 15 cm), každý z nich bol vybavený hrazdou a bradlami na cvičenie. Niektoré z nich mali aj iné športové vybavenie, ako napríklad loptu a švihadlá. Každý z dvorcov bol tiež vybavený prístreškom na ochranu pred nepriaznivým počasím, avšak ich usporiadanie neumožňovalo horizontálny výhľad.
19. Sťažovateľ uviedol, že väčšinu času trávil vonku na dvorci s rozmermi 6 x 4 m, ktorý bol vybavený hrazdou a bradlami, a tiež, že sa vyskytli obdobia trvajúce až niekoľko týždňov, počas ktorých nevidel slnko. Vláda v reakcii na to uznala, že vzhľadom na orientáciu predmetného dvorca a načasovania vonkajších pobytov sťažovateľa sa mohli vyskytnúť prípady, keď z neho nebolo vidieť slnko.
20. Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ bol vo väzbe z dôvodu, aby sa mu zabránilo v zasahovaní do priebehu trestného konania (a čiastočne aj vzhľadom na opatrenia na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri ochorení COVID-19), sťažovateľ strávil tieto pobyty vonku sám.
21. Na vlastnú žiadosť sa sťažovateľ stretával s väzenským kaplánom v priemere raz týždenne. Okrem toho, mal päťkrát možnosť navštíviť posilňovňu, čo aj využil (od 17. februára do 5. marca 2021).
22. Po zamietnutí viacerých predchádzajúcich žiadostí podaných sťažovateľom mu orgán činný v trestom konaní 14. decembra 2020 a 10. marca 2021 udelil súhlas na telefonovanie so svojou manželkou, matkou a dvoma deťmi bez vyhradenia si prítomnosti tretej osoby. Sťažovateľovi bolo následne umožnené (čo aj využil) týmto osobám pravidelne telefonovať.
23. Sťažovateľovi boli 25. septembra a 23. októbra 2020 umožnené "cez sklo" osobné návštevy jeho manželky. Žiadosti o povolenie ďalších návštev mu boli orgánom činným v trestnom konaní zamietnuté.
24. Okrem toho, sťažovateľ 20. novembra 2020 prijal "virtuálne návštevy" so svojou rodinou prostredníctvom internetu, ktoré trvali jednu hodinu a ďalšie v dátumoch 18. decembra 2020, 22. januára, 12. februára, 12. a 26. marca 2021, ktoré trvali dvadsať minút.
25. Keďže orgán činný v trestom konaní preskúmaval súkromnú korešpondenciu sťažovateľa, trvalo v priemere sedemnásť až devätnásť dní po odoslaní, kým sa dostala k adresátovi.
26. Sťažovateľ tiež poukázal aj na ďalšie aspekty podmienok jeho väzby, ako je prítomnosť alebo neprítomnosť denného svetla v cele, dostupnosť alebo nedostupnosť teplej vody na osobnú hygienu a na iné účely, teplota v jeho cele v zimných mesiacoch, množstvo a výživová hodnota väzenskej stravy a to, čo opísal ako systematické zasahovanie do jeho spánku vykonávaním hodinových kontrol väzňov v noci.
III. VYHLÁSENIA SŤAŽOVATEĽA V SÚVISLOSTI S JEHO PODMIENKAMI VO VÄZBE A OPRAVNÝMI PROSTRIEDKAMI, KTORÉ V TEJTO SÚVISLOSTI VYUŽIL
27. Dňa 5. januára 2021 sa advokát sťažovateľa písomne obrátil na generálneho prokurátora so žiadosťou o osobné stretnutie, pričom vysvetlil, že koná na základe "iniciatívy advokátov z praxe na podporu právneho štátu" (Iniciatíva advokátov za právny štát) a že táto iniciatíva bola podnietená aj väzbou sťažovateľa. List možno chápať tak, že naznačuje, že väzba sťažovateľa bola neodôvodnená, že došlo k prieťahom vo vyšetrovaní prípadu sťažovateľa a že vyšetrovanie bolo vedené svojvoľným spôsobom. Okrem toho, v liste sa uvádzalo, že "podmienky obvinených osôb, umiestnených do väzby s cieľom zabrániť im zasahovať do priebehu trestného konania, boli horšie ako podmienky odsúdených osôb vo výkone trestu odňatia slobody v najprísnejšom režime - [situácia], ktorá bola z dlhodobého hľadiska neudržateľná a [vyžadovala] zmenu".
28. Keďže tento list advokáta sťažovateľa bolo možné chápať tak, že obsahuje námietky týkajúce sa podmienok osôb vo výkone väzby s cieľom zabrániť im zasahovať do výkonu spravodlivosti, bol list postúpený príslušnej prokuratúre, zodpovednej za zabezpečenie dodržiavania zákonnosti v miestach, kde sa vykonáva väzba. Následne bola 12. februára 2021 vykonaná mimoriadna previerka s cieľom zistiť, či bola v ústave Banská Bystrica dodržaná zákonnosť v období od 17. decembra 2020 do dátumu tejto previerky.
29. Kontrolu vykonali dvaja prokurátori (okresnej a krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici). Ich zistenia boli zhrnuté v zápisnici vyhotovenej okresným prokurátorom, v ktorej bolo, okrem iného, konštatované, že v kontrolovanom období nepožiadala žiadna obvinená osoba o pohovor s prokurátorom. V reakcii na list z 5. januára 2021 (pozri bod 27 uvedený skôr) prokurátori 12. februára 2021 uskutočnili individuálny pohovor so sťažovateľom, v ktorom sťažovateľ uviedol, že "pokiaľ ide o samotné podmienky výkonu jeho väzby v ústave Banská Bystrica ako také, s cieľom zabrániť mu zasahovať do priebehu trestného konania, k týmto nemá žiadne výhrady, veľmi pozitívne hodnotil prístup príslušníkov ZVJS, a ako jediný negatívny faktor uviedol skutočnosť, že jeho väzba ovplyvnila nielen jeho, ale aj členov jeho rodiny".
30. Krajský prokurátor vypracoval 22. februára 2021 ďalšiu zápisnicu na účel informovania generálneho prokurátora, ktorá sa konkrétne týkala situácie sťažovateľa. Okrem toho, že zápisnica obsahovala zistenia zhodné s tými, ktoré boli už skôr uvedené, bolo v nej tiež uvedené, že z preskúmanej dokumentácie vyplynulo, že v súvislosti so správaním sťažovateľa nikdy neboli zaznamenané žiadne negatíva. Svoje povinnosti si sťažovateľ plnil k spokojnosti väzenského personálu, vo voľnom čase sa venoval písaniu korešpondencie, čítaniu a sledovaniu televízie a udržiaval pravidelný kontakt s rodinou a úzkym okruhom známych prostredníctvom korešpondencie, prijímania balíkov a prostredníctvom "video-návštev". Pri pohovore s prokurátormi pôsobil sťažovateľ pokojne a vyrovnane. Uviedol, že vzhľadom na to, že svoje vychádzky trávil na stredne veľkom vychádzkovom dvorci s rozlohou 15 metrov štvorcových, bol spokojný, pretože tam mohol dobre využívať fitnes vybavenie. Námietky sťažovateľa sa týkali dĺžky jeho väzby a s tým spojeného odlúčenia od rodiny, čo nepredstavovalo skutočnosti týkajúce sa podmienok jeho väzby, ale skôr skutočnosti, ktorých prešetrovanie patrí do pôsobnosti príslušného prokurátora v jeho konkrétnej trestnej veci. Vzhľadom na to, že z rozhovoru so sťažovateľom nevyplynuli žiadne skutočnosti svedčiace o nezákonnosti podmienok, v ktorých bol zadržiavaný, nebolo potrebné prijať žiadne nápravné opatrenia.
31. Krajský prokurátor však poznamenal, že obvinené osoby v kolúznej väzbe sa často sťažovali na právo tráviť vychádzku vonku maximálne jednu hodinu denne - rovnaké právo majú aj odsúdené osoby vo výkone doživotného trestu. Okrem toho, dvorce používané na vychádzky boli zriadené tak, že neposkytovali výhľad v horizontálnom smere (neobmedzený okolitými múrmi); toto usporiadanie opakovane kritizoval Európsky výbor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (ďalej len "CPT").
32. Medzitým, 29. januára 2021, príslušník ZVJS uskutočnil so sťažovateľom rozhovor zameraný na zistenie, ako sa sťažovateľ vyrovnáva so svojou väzbou z psychologického hľadiska. V zázname z tohto rozhovoru sa uvádza, že sťažovateľ uviedol, že sa cítil dobre a bol spokojný s podmienkami jeho väzby v ústave Banská Bystrica, pričom zo žartu dodal, že by uvítal viac priestoru vo svojej cele. Celkovo pôsobil pokojne a vyrovnane.
33. Zo záznamu z podobného pohovoru, ktorý sa uskutočnil 12. apríla 2021, vyplýva, žesťažovateľ neuviedol žiadne námietky a uviedol, že nemá žiadne zdravotné problémy.
34. Dňa 14. júla 2021 podal sťažovateľ na ústavný súd sťažnosť, ktorá smerovala proti postupu vyšetrovateľov a riadiacich orgánov ústavu Banská Bystrica; v ktorej, okrem iného, tvrdil: že podmienky jeho väzby boli v rozpore s ustanoveniami článkov 3 a 8 Dohovoru. V rozsahu, v akom to vyplýva zo zhrnutia sťažnosti v následnom rozhodnutí ústavného súdu (pozri nasledujúci bod), sťažovateľ v jej príslušnej časti spochybnil najmä rozsah izolácie v cele, rozsah a podmienky jeho denných pobytov na čerstvom vzduchu, nedostatok akýchkoľvek iných aktivít mimo cely, množstvo prirodzeného osvetlenia v jeho cele, oneskorené doručovanie jeho korešpondencie, skutočnosť, že mu bolo dovolené telefonovať rodine a prijímať ich návštevy až po tom, čo jeho väzba trvala už značne dlho, skutočnosť, že mu boli povolené len dve osobné návštevy (pričom všetky ostatné boli "virtuálne návštevy") a prerušovanie jeho spánku pravidelnými nočnými kontrolami väzňov.
35. Ústavný súd 30. septembra 2021 odmietol ústavnú sťažnosť ako neprípustnú, a to najmä z dôvodu nevyčerpania
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).