28/2014
Moderačné oprávnenie súdu
§ 104 ods. 3, § 105ods. 3 písm. b), ods. 4, 6 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov
§ 2 ods. 1, § 7 ods. 1 a 2, § 12 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
§ 10 ods. 2, § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1, § 245 ods. 2, § 250ja ods. 2, § 250i ods. 2, § 250j ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku
Ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho orgánu (diskrečná právomoc), zákonom upraveného rozhodovacieho procesu, v ktorom správny orgán v zákonom stanovených limitoch, hraniciach uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie, pričom použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu (uváženia) musí byť náležite odôvodnené.
Správny súd nesmie svojvoľne zasahovať do zákonnej správnej úvahy, a preto moderácia výšky sankcie je prípustná najmä v prípadoch sankcií, ktoré boli uložené zjavne neproporcionálne a neprimerane povahe skutku a jeho dôsledkom.
Rozsudok
Najvyššieho súdu SR
, sp. zn. 8 Sžo 163/2010
.Skutkový stav:
Krajský súd v B.
napadnutým rozsudkom zmenil rozhodnutie žalovaného z 31. októbra 2007 v spojení s rozhodnutím Mestskej časti B. z 19. júla 2007 podľa § 250i ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj "OSP") v znení neskorších predpisov v časti týkajúcej sa výšky uloženej pokuty tak, že žalobcovi uložil pokutu vo výške 17 000 €.Krajský súd v odôvodnení uviedol, že nemal pochybnosti o spáchaní priestupku zo strany žalobcu, avšak tento priestupok bol správnymi orgánmi nesprávne posúdený. Pri určení druhu sankcie a jej výmery je správny orgán okrem iného povinný prihliadnuť na závažnosť priestupku a na jeho následky, t.j. či chránený objekt priestupku bol porušený a ak bol porušený, či ide o prechodnú alebo trvalú poruchu, aká je výška škody, prípadne aký vysoký je stupeň ohrozenia chráneného záujmu.
Účelom § 105 ods. 4 zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len "stavebný zákon"), je chrániť pred nezákonnou výstavbou a nezákonným zaberaním poľnohospodársku pôdu, ktorá spĺňa určité atribúty a slúži na zabezpečenie poľnohospodárskych potrieb ako poľnohospodársky pôdny fond.
Krajský súd preto považoval za potrebné posúdiť reálny stav pôdy, na ktorej začal žalobca stavať nehnuteľnosť. Parcela, na ktorej začal žalobca uskutočňovať stavbu, je obklopená z viacerých strán výstavbou a priamo hraničí so zastavanou plochou. Táto parcela bola dlhodobo určená na zastavanie, spolu s ďalšími parcelami, pričom prijatiu územného plánu predchádzalo dlhodobé konanie ohľadne námietok, ktoré sa netýkali dotknutej parcely. Na uvedenej parcele sa pred jej zastavaním nijakým spôsobom nehospodárilo a nebola využívaná ako poľnohospodárska pôda.
Krajský súd upozornil na to, že mestským zastupiteľstvom bol prijatý nový územný plán Hlavného mesta SR Bratislavy 31. mája 2007 a bola stanovená jeho účinnosť na 1. septembra 2007. Prvostupňový orgán rozhodoval o uložení sankcie žalobcovi až 19. júla 2007, t.j. po prijatí územného plánu a žalovaný dokonca až 12. decembra 2007, t.j. po účinnosti tohto územného plánu.
Krajský súd považoval závery správnych orgánov o nutnosti aplikácie § 105 ods. 4 stavebného zákona za formálne správne, avšak z hľadiska materiálneho pri hodnotení spoločenskej škodlivosti konania žalobcu za neprimerané. Spoločenská škodlivosť musí byť v prípade správneho deliktu, ktorého skutková podstata je uvedená v § 105 ods. 4 stavebného zákona, posudzovaná z hľadiska materiálneho tak, že musí nastať reálne ohrozenie poľnohospodárskeho pôdneho fondu a následne na to aj vplyvom nedovolenej výstavby znemožnená poľnohospodárska činnosť.
Krajský súd ďalej poukázal, že k takémuto závažnému ohrozeniu záujmu nedošlo, keďže na predmetnej parcele sa žiadna poľnohospodárska činnosť nevykonávala a ani nebol predpoklad na jej ďalšie poľnohospodárske využívanie, preto záver správneho orgánu o tom, že došlo k zásahu do poľnohospodárskej pôdy, nebol adekvátny danej situácii ako by bol býval v prípade, keby sa jednalo o parcelu, na ktorej sa priamo vykonáva poľnohospodárska činnosť, prípadne v budúcnosti sa môže ďalej vykonávať poľnohospodárske obhospo-darovanie. Formálnym záverom správnych orgánov nedala za pravdu ani skutočnosť, že v čase rozhodovania žalovaného, bola pôda určená aj účinne platným VZN na zastavanie, na čo však správne orgány neprihliadli pri hodnotení závažnosti konania žalobcu. V odôvodnení roz