ZSP 60/2019
Lehoty na uloženie disciplinárneho opatrenia
§ 9 ods. 2 písm. a), c), § 12 ods. 1 písm. d), § 19, § 21 ods. 1, 2 písm. a), § 22 ods. 1, 2, § 23 ods. 1 zákona č. 442/2004 Z.z. o súkromných veterinárnych lekároch, o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 488/2002 Z.z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
§ 47 ods. 2, § 59 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov
§ 491 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok
§ 244 ods. 1, 2, § 247 ods. 1, § 250i ods. 3, § 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 prvou vetou, § 212 ods. 1 v spojení s § 246 ods. 1 prvou vetou, § 250j ods. 2 písm. a), § 250ja ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku
Návrh na uloženie disciplinárneho opatrenia podľa § 22 ods. 1 zákona č. 442/2004 Z.z. možno podať v subjektívnej lehote do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa predseda dozornej komisie dozvedel o porušení povinnosti alebo zásad etiky, najneskôr však v objektívnej lehote jedného roka odo dňa, keď k nim došlo.
Rozsudok
Najvyššieho súdu SR
, sp. zn.
8 Sžo 284/2015
.Skutkový stav:
Krajský súd v Ž. (ďalej len "krajský súd") rozsudkom podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "OSP") zamietol ako nedôvodnú žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 19. marca 2015 v spojení s upovedomením o vykonaní opravy z 12. októbra 2015, ktorý ako príslušný odvolací orgán zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Disciplinárneho senátu Komory veterinárnych lekárov SR (ďalej len "KVL SR"), vydané 15. januára 2015, ktorým uznal žalobcu podľa § 3 písm. d) siedmej časti Disciplinárneho poriadku Stanov KVL SR za vinného pre porušenie § 9 ods. 2 písm. a) a c) zákona č. 442/2004 Z.z. o súkromných veterinárnych lekároch, o KVL SR a o zmene a doplnení zákona č. 488/2002 Z.z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "zákon č. 442/2004 Z.z."), pretože ...
... žalovaný ako člen KVL SR nevykonal súkromné veterinárne činnosti odborne, pretože pri psovi plemena bull terrier, samičieho pohlavia, nar. 30. marca 2010, menom "Lady", majiteľov Ivana a Jany, 14. júna 2014 nezabezpečil podporu vitálnych funkcií šteniat vybavených cisárskym rezom odborne spôsobilou osobou, použil bez indikácie pri šteňatách liek Antisedan inj. a. u. v. a neviedol evidenciu o vykonávaní súkromnej veterinárnej činnosti, pretože neuviedol podanie lieku Antisedan inj. a. u. v. pri šteňatách vybavených cisárskym rezom, čím sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 21 ods. 1 zákona č. 442/2004 Z.z. a uložil mu disciplinárne opatrenie podľa § 21 ods. 2 písm. a) cit. zákona - písomné napomenutie. Vo zvyšnej časti návrhu ho DS KLV SR podľa § 3 písm. c) siedmej časti Disciplinárneho poriadku Stanov KLV SR spod návrhu na začatie disciplinárneho konania oslobodil.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynul záver, že rozhodnutia ako aj postup správnych orgánov sú zákonné, pričom súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná a preto bola pri aplikácií § 250j ods. 1 OSP zamietnutá. Jednotlivé žalobné námietky krajský súd vyhodnotil ako nedôvodné.
K žalobnému bodu 1/ krajský súd uviedol, že aj na konanie podľa zákona č. 442/2004 Z.z., s odkazom na ustanovenie § 23 ods. 1 cit. normy, sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, pokiaľ zákon č. 442/2004 Z.z. neustanovuje inak. Procesná úprava disciplinárneho konania je v zákone č. 442/2004 Z.z. upravená v ustanoveniach § 19 - 22. Ustanovenia zákona č. 442/2004 Z.z. však podrobnejšiu úpravu disciplinárneho konania a vydania správneho rozhodnutia, ktorým sa ukladá disciplinárne opatrenie, neupravujú. V ustanovení § 19 je upravený inštitút disciplinárnej komisie, v § 21 disciplinárne opatrenia a v § 22 je stručne vymedzené disciplinárne konanie.
Krajský súd dospel k záveru, že v kompetencii odvolacieho orgánu - žalovaného, v posudzovanej veci, bolo preskúmať rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v celom rozsahu. Z tohto dôvodu neobstojí argumentácia žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore so zákonom, keď žalobca podal odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu iba proti výroku, ktorým bol uznaný za vinného a bolo mu uložené disciplinárne opatrenie. Napriek tomu žalovaný prerokoval odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu ako celku (aj vo výroku, ktorým žalobcu oslobodil), čo vyústilo vo vydaní napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že konanie prvostupňového a druhostupňového