ZSP 53/2017
Viazanosť odvolacieho súdu právnym názorom dovolacieho súdu vysloveným v jeho zrušujúcom rozhodnutí
§ 243d ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
Odvolací súd v konaní nasledujúcom po zrušujúcom rozhodnutí dovolacieho súdu musí rešpektovať v ňom zaujatý právny názor dovolacieho súdu (§ 243d ods. 1 OSP) a bezvýhradne sa mu podriadiť.
Len výnimočne, napríklad ak nastala zmena v skutkových zisteniach, ktoré tvorili základ zrušujúceho aj zrušovaného rozhodnutia, alebo zmena právnej úpravy, ku ktorej došlo po zrušovacom rozhodnutí, ale pred opätovným rozhodnutím odvolacieho súdu, alebo ak došlo k zásadnému judikatórnemu posunu (reflektujúcemu niektoré rozhodnutie Európskeho súdneho dvora, alebo Európskeho súdu pre ľudské práva alebo ústavného súdu alebo najvyššieho súdu) v otázke, ktorá v čase rozhodovania dovolacieho súdu nebola celkom uspokojivo vyriešená, sa odvolací súd nemusí riadiť kasačnou záväznosťou zrušujúceho rozhodnutia dovolacieho súdu.
Je neprípustné, aby odvolací súd, ktorému bola vec vrátená na ďalšie konanie, posudzoval vecnú správnosť postupu dovolacieho súdu alebo jeho zrušujúceho rozhodnutia a na výsledku tohto posúdenia založil svoje ďalšie rozhodnutie.
Uznesenie
Najvyššieho súdu SR
, sp. zn.
3 Cdo 12/2016
.Skutkový stav:
1. Okresný súd G. rozsudkom: a/ určil, že žalovaná v druhom rade neoprávnene zasiahla do práva na ochranu osobnosti žalobcu tým, že v odôvodnení rozhodnutia z 21. mája 2003 č. UBD - 760 - 1/2003 (ďalej len "rozhodnutie UBD") uviedla, že žalobca nespĺňa všetky požadované kritériá odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti podľa § 7 ods. 14 a 15 a § 25 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia UBD (ďalej len "zákon č. 483/2001 Z.z.), hoci žalobca požadované kritériá spĺňal, b/ žalovanej v druhom rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi do troch dní náhradu nemajetkovej ujmy 30 126 eur (podľa opravného uznesenia sumu 3 319,39 eur), c/ žalobu voči žalovanej v prvom rade zamietol, d/ žalobcovi priznal náhradu trov konania.
Vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania, ktorými mal preukázané, že žalobca bol zamestnancom P. b. a.s., kde pôsobil vo funkcii generálneho riaditeľa divízie riadenia kríz. Keď P. b., a.s. požiadala 28. apríla 2003 o predchádzajúci súhlas so zvolením žalobcu za nového člena predstavenstva, ktorý sa vyžadoval pre ustanovenie žalobcu do novej funkcie v zmysle § 9 ods. 4 zákona č. 483/2001 Z.z., žalovaná v prvom rade rozhodla, že požadovaný súhlas neudeľuje. Rozhodnutie UBD odôvodnila tým, že po posúdení odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti navrhovaného kandidáta podľa § 7 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. a podľa jej Opatrenia č. 12/2001 dospela k záveru, že kandidát nespĺňa všetky požadované kritériá.