Administratívne (správne) trestanie predstavuje pri vízii snahy dôsledného spravovania adresátov vrchnostenskej regulácie neoddeliteľnú súčasťou procesov (postupov, procedúr) vo verejnej správe. V slovenskom správnom práve, s výnimkou
zákona o priestupkoch,
1)
však dlhodobo absentuje nielen celistvá hmotnoprávna, ale aj samostatná procesná úprava s ustanoveniami príznačnými pre verejnosprávne sankčné konanie. Z administratívno-procesualistického-procesného pohľadu totiž treba podotknúť, že zákon o správnom konaní
2)
nepredstavuje dostatočný (subsidiárny) procesný podklad ku konaniu o správnom delikte, užšie vzaté, ku konaniu o priestupku. T. Seman
3)
v tejto súvislosti príznačne upozorňuje, že žiadna z doterajších novelizácií zákona o správnom konaní nijakým spôsobom nereflektovala potrebu aspoň minimálneho zakotvenia ustanovení o osobitostiach konania o správnych deliktoch. Pritom dodáva, že táto skutočnosť spôsobuje potrebu pristupovať v konaní o správnych deliktoch zakaždým k
právnemu výkladu
zodpovedajúceho inštitútu sankčného administratívneho konania.
Jeden z inštitútov, ktorého normatívna regulácia je
de lege lata
pomerne problematická, predstavuje zmier v priestupkovom konaní. Konkretizačne vzaté, nie je celkom ustálené, či zmierom možno vybaviť len priestupok urážky na cti podľa
§ 78 zákona o priestupkoch, alebo aj iný priestupok.
4)
To symptomaticky korešponduje so zmieneným názorom T. Semana, že aj uvedený aspekt bude
de lege lata
možné, ba potrebné, prekonať vhodne zvolenými
metódami právnej interpretácie
.
V rámci úvodu do problematiky je ďalej potrebné upriamiť pozornosť, že otázkam prípustnosti (aplikačným možnostiam) skončenia administratívnej trestnej veci (deliktné právo verejnej správy) zmierčím vybavením sa aktuálna tuzemská i zahraničná spisba venovala už pomerne bohato.
5)
Napriek uvedenému konštatovaniu sa žiada - z pohľadu orgánov aplikujúcich právo povzdychnúť, z pohľadu rozvoja a ďalšieho argumentačného napredovania vedeckého diskurzu potešiť - že výsledky vedeckého výskumu v avizovanej oblasti nie sú dosiaľ celkom jednoznačné. V niektorých prípadoch sú dokonca zrejme protichodné. Inak povedané, doktrinálne prístupy k možnostiam vyriešenia priestupkovej zmierom, odhliadnuc od priestupku urážky na cti podľa
§ 78 zákona o priestupkoch (kde právna úprava zmier
expressis verbis
pripúšťa), sa diferencujú.
Cieľom tohto príspevku je v naznačených súvislostiach nadviazať na aktuálne produkovaný vedecký diskurz v predmetnej oblasti, tento vecne a ideovo rozvinúť a tak doplniť už produkované argumentačné schémy (línie) v prospech možností zmierneho vybavenia viacerých priestupkov.
Pokiaľ ide o metodológiu právneho výskumu, v príspevku využívam pri skúmaní rôznych právnych názorov na prezentovanú problematiku najmä metódu analytickú v spojitosti s metódou syntetickou. Takto sa vytvorí právno-teoretická základňa pre formulovanie vývodov právneho výskumu v závere článku. Keďže podstatnou časťou príspevku je porovnávanie právnych názorov na ťažiskový problém príspevku (zmier v konaní o priestupkoch), výrazné zastúpenie vykazuje aj metóda komparatívna (porovnávacia metóda). Štandardne sa používa metóda vedeckej abstrakcie, a to s cieľom eliminovať náhodné a irelevantné skutočnosti od relevantných a zákonitých aspektov analyzovanej administratívno-formálnej matérie. Tam, kde je to nevyhnutné, využíva sa aj deskriptívna metóda (metóda popisu).
1. Ešte niekoľko poznámok k interpretačným nejasnostiam súvisiacim s možnosťou uzavretia zmieru v priestupkovom konaní
Ako už bolo viackrát bôľne poznamenané, v odbore administratívneho trestania je normatívne zakotvenie a v nadväznosti na to aj realizačné presadzovanie restoratívnych východísk
6)
v porovnaní s trestno-procesnou reguláciou
de lege lata
nedostatočné. Ak však existuje spoločenská objednávka po rozširovaní restoratívny
