Autor v predkladanom článku analyzuje modifikácie územného základu obce, spočívajúce v zlúčení obcí a rozdelení obce. Zaoberá sa právno-teoreticky a právno-aplikačne problémovými aspektmi platnej právnej úpravy rozdelenia obce a zlučovania obcí. Oba inštitúty porovnáva s obdobnými úpravami v súkromnom práve a zahraničnými obecnými zriadeniami. Analyzuje a hodnotí odraz normatívnej regulácie integračných a dezintegračných zmien územia obce v praxi orgánov aplikácie práva a formuluje návrhy na zmenu legislatívy de lege ferenda.
In the presented article, the author analyses the modifications of the territorial base of the municipality consisting in the merger of municipalities and the division of the municipality. Author also deals with legal theoretical and legal applica tion problematic aspects of the valid legal regula tion of the division of a municipality and the amalgamation of municipalities. He compares both institutes with similar regulations in private law and foreign municipal establishments. He analyses and evaluates the reflection of the normative regulation of integration and disintegration changes in the territory of the municipality in the practice of law enforcement authorities and formulates proposals (options) ofchanging the legislation de lege ferenda.
TOMAŠ, L.: O platnej úprave zlúčenia obcí a rozdelenia obce; Justičná revue, 72, 2020, č. 11, s. 1323 - 1334.
I ÚVOD
Územie obce je jedným zo základných pojmových znakov slovenskej obecnej samosprávy. Dôležité je vhodné územné usporiadanie obce. Právny poriadok preto umožňuje realizovať zmeny v obecnom území. Tieto zmeny sú možné len za podmienok ustanovených právnym poriadkom.
1)
Východiskovú úpravu zmien územia obce obsahuje zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v § 2 ods. 3, 4. Zmenou územia obce je zriadenie obce, zrušenie obce, rozdelenie obce, zlúčenie obcí a iná zmena územia obce.
Integračné zmeny (zlučovanie obcí) a dezintegračné zmeny (rozdeľovanie obce) obecného územia
2)
sa v súlade so slovenskými vývojovými tendenciami zmien obecného územia
3)
konkretizujú v samostatnom § 2a zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Toto ustanovenie bolo od svojho zavedenia v roku 2001 viackrát novelizované. Aj napriek tomu je, v súvislosti s rozdelením obce, jeho konštrukcia vecne pomerne úzka, obsahovo nepresná a nedostatočná, a pokiaľ ide o zlúčenie obcí do istej miery anomálna. Úvahy o uvedenej problematike budú predmetom právneho výskumu v tomto článku, ktorý si však nedáva za cieľ priniesť komplexný deskriptívny pohľad na modifikácie územného základu slovenských obcí. V tomto smere možno odkázať na komentárovú literatúru.
4)
Naším cieľom je zamerať sa na právno-teoreticky a právno-aplikačne problémové aspekty platnej právnej úpravy rozdelenia obce a zlučovania obcí. Cieľom je tieto problémové aspekty preskúmať vo svetle súčasnej aj staršej rozhodovacej praxe súdov, konfrontovať ich so zahraničnými právnymi úpravami. Záverom v článku formulujeme návrhy na modifikáciu platnej právno-normatívnej platformy obecného zriadenia
de lege ferenda.
II NIE JE ZLÚČENIE AKO ZLÚČENIE (ALEBO ZLÚČENIE OBCÍ SA NEROVNÁ VŠEOBECNÉMU POJMU ZLÚČENIA PRÁVNICKÝCH OSÔB)
Zákonodarca upravuje zlúčenie obcív § 2 a § 2a zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Zlúčením obcí (fúziou obcí) zanikajú dve alebo viaceré zlučované obce (pôvodné obce) a vzniká nová obec, ktorá je univerzálnym právnym nástupcom pôvodných obcí. Základným právnym dôsledkom zlúčenia teda bude zánik dvoch (viacerých) obcí a vznik nového subjektu práva (nástupnícka obec), ktorý po každej stránke sukceduje do pozície svojich právnych predchodcov (auktorov). Na začiatku procesných postupov zlučovania obcí teda nestoja dve obce, z ktorých jedna zanikne a druhá, pri zachovaní svojej existencie, bude právnym nástupcom zaniknutej obce.
Z uvedeného vyplýva, že zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení priznáva termínu "zlúčenie obcí" diametrálne odlišný právny význam v porovnaní so všeobecným súkromnoprávnym významom postupu "zlúčenie právnických osôb", ktorý sa traktuje vo vedeckej spisbe
5)
a reguluje predpismi súkromného (občianskeho, obchodného) práva.
6)
Kým zlúčením vo všeobecnosti sa rozumie proces, pri ktorom dochádza k zániku jednej alebo viacerých právnických osôb, pričom jej (ich) nástupcom sa stáva iná už existujúca právnická osoba, pri zlúčení obcí nástupcom zlučovaných obcí sa môže stať len novo vzniknutá (nie už prv existujúca) obec. Jav obdobný zlúčeniu obcí, t.j. zánik jednej alebo dvoch právnických osôb, ktorých právnym nástupcom sa stáva novovzniknutá právnická osoba, označuje právna teória a legislatíva stabilným termínom "
splynutie právnických osôb
".Obec (jednotka územnej samosprávy) je v súlade s § 18 ods. 2 písm. c) Občianskeho zákonníka tiež právnickou osobou (druhom právnickej osoby). Pojem "zlúčenie" v kontexte zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení teda predstavuje určité vybočenie zo všeobecne vžitej a dlhodobo zaužívanej terminológie práva právnických osôb. Používanie rovnakých termínov pre obsahovo diferentné javy (objekty, predmety, procesy) pritom možno hodnotiť negatívne. Na základe uvedeného sa domnievame, že zákonodarca by
de lege ferenda
mal zvážiť nahradenie pojmu "zlúčenie obcí" v normatívnom znení zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení slovným spojením "splynutie obcí".Táto zmena by vernejšie reflektovala všeobecne zaužívané označenie procesu, pri ktorom dochádza k zániku dvoch alebo viacerých právnických osôb, ktorých univerzálnym sukcesorom sa stáva iná, novozaložená právnická osoba.