Spotrebiteľská zmluva

ÚVOD Súdny dvor Európskej únie (ďalej aj "SD EÚ" alebo "Súdny dvor") vyniesol 5. júna 2025 rozsudok vo veci C-280/24 Malicník, v ktorom zodpovedal tri prejudiciálne otázky položené Krajským...

Úvod Zmluvná pokuta ako dôležitý inštitút v súkromnom práve je v našej právnickej spisbe komplexne spracovaná vďaka monografickým dielam profesorky Ovečkovej, ktorá sa tejto problematike systematicky a dlhodobo venuje....

C-598/21 - Všeobecná úverová banka Dátum podania návrhu: 28. september 2021 Dátum rozsudku: 9. november 2023 Právna oblasť - nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách - smernica 93/13/EHS - predčasná...

Anotácia Článok prináša pohľad na ochranu spotrebiteľa v slovenskom práve. Pozornosť je venovaná najmä ustanoveniam právnych predpisov upravujúcich spotrebiteľské zmluvy. Zameriavame sa na vymedzenie pojmu spotrebiteľ, opierame sa aj o Smernice Európskeho parlamentu a Rady a judikatúru. V samostatných častiach článku venujeme pozornosť náležitostiam spotrebiteľských zmlúv, vymedzeniu neprijateľných/nekalých podmienok a otázke rozhodcovských doložiek. Článok uzatvárame problematikou výkladu spotrebiteľských zmlúv v prípade pochybností. Annotation The article approximates consumer protection in Slovak law. Attention is paid mainly to the provisions of the legislation governing consumer contracts. We focus on the definition of the term consumer, we also rely on the Directives of the European Parliament and the Council and jurisprudence. In separate parts of the article, we pay attention to the details of consumer contracts, the definition of unacceptable/unfair terms and the issue of arbitration clauses. We conclude the article with the issue of interpretation of consumer contracts in case of doubt.

Príspevok je venovaný faktickým vyhláseniam, ktoré sú pravidelne sa objavujúcimi časťami zmlúv, a to ako spotrebiteľských zmlúv, tak aj občiansko-právnych, či obchodných zmlúv. K problematike faktických vyhlásení je pristupované najmä skrz spotrebiteľské právo, v ktorom bolo poukázané na niektoré problémy spojené s ich používaním a to najmä z pohľadu ich využitia ako dôkazu.

Anotácia V máji tohto roka (2019) prijal Európsky parlament novú spotrebiteľskú smernicu č. 2019/701, ktorá sa týka niektorých aspektov zmlúv o predaji tovaru. V slovenskom právnom poriadku má tento typ transakcií právny základ v Občianskom zákonníku, ktorý ju upravuje v rámci právnej úpravy kúpnej zmluvy, ako jej osobitný podtyp – predaj tovaru v obchode. Keďže členské štáty majú na transpozíciu smernice dva roky, je dôvodný predpoklad, že smernica o predaji tovarov vyvolá ďalšiu novelizáciu Občianskeho zákonníka.

Žaloba o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky nie je určovacou žalobou v zmysle § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov [ďalej len "OSP" alebo "Občiansky súdny poriadok"; § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "CSP")]. Ide o osobitný druh žaloby patriaci spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami, ktorá má podklad v osobitných predpisoch [§ 53 ods. 1, 4 a 5 a § 53a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len "OZ" alebo "Občiansky zákonník)].

Žaloba, ktorou sa žalobca (majúci v právnom vzťahu, ktorého sa vec týka, postavenie spotrebiteľa) domáha vyslovenia (určenia) neprijateľnosti zmluvných podmienok, resp. vyslovenia (určenia) ich neplatnosti z dôvodu neprijateľnosti, nie je určovacou žalobou v zmysle § 137 ods. 1 písm. c) CSP. Ide o osobitný druh žaloby patriacej spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, ods. 4 a 5 a § 53a Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa). V prípade takejto žaloby preto nie je potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem.

Po novej úprave Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku prišiel na rad aj Občiansky zákonník. V tomto prípade sa však nedočkáme nového predpisu, ale rozsiahlej novely, ktorej posledný paragraf má číslo 1579. Ide vskutku o významný počet nových ustanovení, a práve preto sa javí ako relevantná otázka, či uskutočnenie rozsiahlej novely namiesto nového kódexu je tá pravá cesta pre zavŕšenie rekodifikácie civilného práva na Slovensku Nie je v možnostiach jedného príspevku a ani v schopnostiach jedného autora v tak krátkom čase po ohlásení predloženého návrhu novely Občianskeho zákonníka priniesť ucelený pohľad na navrhované zmeny. Predpokladáme, že takýto náhľad bude skôr výsledkom spoločnej práce mnohých zainteresovaných subjektov. Ambíciou autorky preto nie je hodnotiť návrh ako celok, ale autorka svoju pozornosť zameria na niektoré časti, ktoré si, podľa nášho názoru, zaslúžia komentár. Dovoľte nám preto venovať sa v tomto článku niektorým aspektom úpravy dotýkajúcej sa spotrebiteľských právnych vzťahov.

Na vymedzenej ploche krátkeho článku máme záujem formulovať zopár diskusných poznámok k vybraným právnym inštitútom navrhovanej úpravy v Občianskom zákonníku, ktoré sú priamo na ochranu slabšej strany - spotrebiteľa alebo s ochranou spotrebiteľa v praxi úzko súvisia. Vychádzať budeme z praxe autorov, ktorí pôsobia v Národnej banke Slovenska, vykonávajúcej dohľad nad ochranou spotrebiteľa v oblasti finančného trhu. Pohľad na navrhovanú právnu úpravu je vykonaný preto optikou finančných služieb a finančného spotrebiteľa. Ctený čitateľ určite vie, že mnohé právne normy, ktoré pribudli za ostatné roky do Občianskeho zákonníka a sprísňovali pravidlá pre dodávateľov v spotrebiteľských vzťahoch, boli odpoveďou zákonodarcu na praktiky realizované práve v oblasti finančných služieb, najmä pri poskytovaní úverov a pôžičiek spotrebiteľom. Náš pohľad sa preto sústredí aj na otázku, či navrhovaná úprava vo veľkej novele Občianskeho zákonníka reaguje na prax spotrebiteľských zmlúv a či ponúka riešenia na otázky, ktoré opakovane v tejto praxi vznikajú. V článku sa budeme venovať navrhovanej úprave písomnej formy právnych úkonov vo väzbe na aktuálny spôsob ponúkania finančných služieb spotrebiteľom, novej úprave obchodných podmienok, pristavíme sa pri vzťahu štandardných zmlúv a spotrebiteľských zmlúv a pozrieme sa na niekoľko vybraných otázok, ktoré vznikajú v úprave spotrebiteľskej zmluvy, a na to, čo sa v súčasnosti nachádza v § 52 až 54 Občianskeho zákonníka.

V nadväznosti na diskusný seminár uskutočnený v rámci Trnavských právnických debát sa príspevok zaoberá otázkou kumulácie úrokov a úrokov z omeškania po vyhlásení mimoriadnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Autori v úvode prezentujú tak argumenty hrajúce v prospech kumulácie, ako aj argumenty proti nej. Čo do výsledku, autori dospeli k akejsi forme kompromisného riešenia vo vzťahu k obom proti sebe stojacim názorovým prúdom.

Pri uplatňovaní nárokov zo spotrebiteľských zmlúv proti spotrebiteľom sa v procesnom zmysle naplno prejavuje nespôsobilosť spotrebiteľa brániť svoje práva, ktorá má svoj základ v neznalosti alebo iba nepatrnej znalosti práva a jeho inštitútov všeobecne. Tento faktický stav nerovnosti je dôvodom preferencie princípu ochrany práv spotrebiteľa nad princípom vigilantibus iura scripta sunt, ktorý sa bezvýnimočne uplatní iba vo vzťahu k silnejšej zmluvnej strane, t. j. k veriteľovi (dodávateľovi). Ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré sa v aplikačnej praxi stalo známym najmä prihliadaním súdu v sporovom konaní z úradnej povinnosti na premlčanie nároku uplatňovaného proti spotrebiteľovi, vyvolalo početné reakcie veriteľov aj zástupcov odbornej právnickej obce. Medzičasom sa na návrh jedného zo všeobecných súdov súladom tohto ustanovenia s Ústavou SR začal zaoberať aj Ústavný súd Slovenskej republiky. Prijatie predmetného ustanovenia bolo motivované snahou zamedziť v spoločenskej realite stavu, že by práva spotrebiteľov boli poškodzované iba v dôsledku ich faktickej nerovnosti a neschopnosti v sporovom procese vznášať na svoju obranu konkrétne námietky. V tomto zmysle je potrebné vnímať aj úvahy o rozpore ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa s právnymi princípmi slovenského právneho poriadku, najmä s princípom rovnosti a princípom vigilantibus iura scripta sunt, a rovnako s právom strán sporového konania na spravodlivý súdny proces. Autor v príspevku ponúka pohľad na výklad ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa a v rovine akademickej diskusie aj argumentáciu vo vzťahu k výhradám zástupcov právnickej obce, a rovnako k namietaným ústavným výhradám.