Štatutárny orgán

Skutkový stav Súd prvej inštancie rozsudkom z 15. augusta 2019 žalobe vyhovel a určil, že špecifikované nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovaného na základe zmluvy o...

Skutkový stav Súd prvej inštancie rozsudkom z 5. januára 2023 rozhodol tak, že žalovaného konateľa obchodnej spoločnosti JNT, s. r. o., zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 1 784,03 eur s 9 % úrokmi z omeškania a žalobcovi voči žalovanému...

Najvyšší súd neidentifikoval existenciu všeobecnej právnej povinnosti vyplývajúcej zo všeobecne záväzného predpisu, zmluvy alebo právoplatného rozhodnutia súdu, ktorá by obžalovaným (členovi štatutárneho orgánu a zmluvnému zástupcovi) prikazovala, resp. ich zaväzovala postupovať určitým špecifikovaným spôsobom pri nakladaní s majetkom danej právnickej osoby. Povinnosť opatrovať alebo spravovať cudzí majetok nemožno odvodiť ani zo všeobecnej právnej úpravy právnických osôb obsiahnutej v Občianskom zákonníku, keďže táto ani rámcovo neupravuje takéto povinnosti členov orgánov právnickej osoby.

Druhá časť príspevku čitateľa oboznamuje s komparatívnym aspektom analyzovanej problematiky, vrátane perspektív nového českého súkromného práva. V závere autor prezentuje pripomienky na zlepšenie navrhovaných legislatívnych riešení.

Príspevok predstavuje úvahu nad navrhovanou právnou úpravou konania štatutárneho orgánu v zverejnených pracovných verziách rekodifikovaného súkromného práva.Prvá časť príspevku predstavuje samotnú analýzu navrhovanej právnej úpravy, vrátane metodologického základu predkladanej problematiky.

Štúdia sa venuje problematike vyvodzovania trestnoprávnej zodpovednosti členov štatutárnych orgánov. Autor najskôr v stručnosti predstavuje jej základné hmotnoprávne aspekty, ale venuje sa aj vybraným procesným súvislostiam jej vyvodzovania, kde uvádza základné rozdiely medzi civilným a trestným procesom, ako aj niektoré parciálne otázky trestného konania (súhlas poškodenej korporácie s trestným stíhaním, konanie v mene poškodenej korporácie v trestnom konaní či rozhodovanie o náhrade škody).

V článku analyzujeme otázku (ne)prípustnosti existencie pracovnoprávneho vzťahu člena štatutárneho orgánu právnickej osoby. S ohľadom na absenciu znakov závislej práce sa prikláňame k záveru o nemožnosti vzniku pracovnoprávneho vzťahu člena štatutárneho orgánu, a to aj v prípade, ak dohodnutá náplň práce je odlišná od činnosti štatutárneho orgánu a obchodného vedenia. Avšak vzhľadom na určité osobitné prípady, keď člen štatutárneho orgánu je v podriadení zriaďovateľa a podlieha jeho pokynovej právomoci, sa pripustenie existencie pracovnoprávneho vzťahu javí ako opodstatnené, pričom špecifikácia týchto prípadov by, podľa nášho názoru, mala byť regulovaná v osobitných predpisoch.

Článok sa venuje povinnostiam, ktoré členom štatutárnych orgánov vyplývajú zo smernice o reštrukturalizácii a insolvencii1 a charakterizuje ich jednotlivé aspekty. Článok rozoberá povinnosti štatutárnych orgánov pred tým, než sa spoločnosť dostane do stavu úpadku. Poukazuje predovšetkým na prevenčné povinnosti, ktoré sú členovia štatutárnych orgánov povinní dodržiavať. Autor rozoberá dôkladne čl. 19 smernice o reštrukturalizácii a insolvencii, ktorý stanovuje konkrétne povinnosti členom štatutárnych orgánov, ako aj jednotlivé záujmy dotknutých strán, ktoré musia byť rešpektované. Na záver autor poukazuje na návrh zákona, ktorým sa má smernica o reštrukturalizácii a insolvencii do slovenského právneho poriadku implementovať.

Ak je zodpovednosť členov štatutárnych orgánov aktuálnou témou a požiadavky na zodpovednosť členov štatutárnych orgánov sa zvyšujú, tak je rovnako aktuálna aj téma kontroly výkonu pôsobnosti štatutárnych orgánov. Bez kontroly a z nej vyplývajúceho vynucovania zodpovednosti aj prísna právna úprava zodpovednosti členov štatutárnych orgánov neplní nielen represívnu, ale ani preventívnu funkciu. Preto vo vzťahu k tým spoločnostiam, v ktorých funkciu kontroly plní dozorná rada, je rovnako relevantné venovať pozornosť fiduciárnym povinnostiam členov dozornej rady.

ZSP 37/2020 § 20 ods. 1, § 31 ods. 1, § 33a Občianskeho zákonníka § 13 Obchodného zákonníka Právne úkony právnickej osoby podľa § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka...

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len "Ústavný súd") na neverejnom zasadaní senátu 21. mája 2019 predbežne prerokoval sťažnosť mesta Prievidza (ďalej len "sťažovateľ"), ktorou namietalo porušenie základného práva podľa čl....

  Navrhovaná novelizácia Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka zamýšľa podstatným spôsobom zasiahnuť aj do právnej úpravy výkonu funkcie člena štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti a družstva. Autori analyzujú navrhovanú právnu úpravu a poukazujú na jej niektoré slabé miesta. Kladú si otázku, či je potrebná zásadná zmena východiska právnej úpravy zmluvy o výkone funkcie, a dospievajú k odpovedi, že navrhované sploštenie súboru právnej úpravy korporačného a zmluvného práva do jednotného režimu výkonu funkcie nie je optimálnym riešením. Poukazujú pritom aj na rizikové časti návrhu, medzi ktoré radia zrušenie presunu dôkazného bremena na člena štatutárneho orgánu, nejasné vymedzenie pravidla podnikateľského úsudku, ako aj na navrhované ustanovenia týkajúce sa informačných povinností, znášania nákladov výkonu funkcie a konkurenčnú doložku.  

Pre prax udeľovania plnomocenstiev právnickými osobami načrtli najvyššie slovenské a české súdne inštancie výrazné limity. V rozhodovacej praxi Ústavného súdu Slovenskej republiky sa objavil právny názor o absolútnej neplatnosti generálneho plnomocenstva udeleného právnickou osobou. Najvyšší súd Českej republiky opakovane zdôraznil, že plnomocenstvo udelené právnickou osobou prostredníctvom viacerých spoločne konajúcich členov kolektívneho štatutárneho orgánu jednému z týchto členov nie je platné. Príspevok otvára diskusiu k jednotlivým argumentom, o ktoré je v týchto prípadoch neplatnosť ustanovenia zmluvného zástupcu opieraná.

Obchodné vedenie ako súčasť kompetencií štatutárneho orgánu Obchodný zákonník pozná, no nedefinuje ho a ani ho bližšie necharakterizuje, neurčuje, aký je jeho rozsah a ani sa bližšie nezaoberá možnosťou jeho delegácie a jej právnymi následkami. Odpovede na tieto otázky sú prenechané judikatúre a právnej vede.

Predmetom príspevku je rozbor problematiky súbehu pracovnoprávneho a obchodnoprávneho režimu výkonu funkcie člena štatutárneho orgánu. Nedávne rozhodnutie českého ústavného súdu, vzťahujúce sa ešte na právnu úpravu pred rekodifikáciou českého súkromného práva, prehlásilo doterajšiu ustálenú rozhodovaciu prax, podľa ktorej nemôže byť funkcia člena štatutárneho orgánu vykonávaná v pracovnom pomere, za protiústavnú. Článok posudzuje možné dopady argumentácie českého súdu aj na slovenské právne prostredie a navrhuje zmenu perspektívy nazerania na problém súbehu výkonu funkcie štatutárneho orgánu.