Liability of a statutory body for VAT debt - a possible preventive tool against VAT evasion? VAT evasion is a very popular topic and a problem that affects several Member States of the European Union. VAT represents a very important revenue for public budgets, and therefore several measures have been adopted to prevent evasion of this general indirect tax of a consumption nature. Recently, the attention of legislators has focused primarily on measures directly in the tax area. However, very interesting and effective measures are also offered to us in the non-tax area. One of them may be the liability of the statutory body of the company for VAT debt, because it is business companies that are often the originators of such actions, but at the same time create a kind of "buffer" protecting the persons behind them. For this reason, we have set the goal of this contribution to evaluate the possibilities of making VAT collection more efficient by establishing the institute of liability of the statutory body for VAT debt. In preparing this article, analysis, synthesis, comparative method and historical method were mainly used.
Key words:
VAT gap, tax evasion, liability of a statutory bodyHRABČÁK, L., SPIŠÁK, M.: Zodpovednosť štatutárneho orgánu za dlh na DPH - možný preventívny nástroj proti únikom od platenia DPH?
*)
Právny obzor, 109, 2026, č. 1, s. 67 - 80.
Úvod
Daň z pridanej hodnoty (DPH) predstavuje všeobecnú nepriamu daň spotrebného charakteru, ktorá je ukladaná a vyberaná naprieč členskými štátmi Európskej únie (ďalej aj ako
"EÚ").
Táto daň nahradila predchádzajúcu daň z obratu, ktorá bola vyhodnotená ako prekážka pri realizácii jednotlivých slobôd v rámci jednotného vnútorného trhu. DPH je v rámci EÚ koncipovaná relatívne široko a je ukladaná na tovary a služby poskytnuté alebo spotrebované na území EÚ.
1)
Nezanedbateľný je aj rozpočtovo-právny význam predmetnej dane.Z dostupných informácií možno uviesť, že v roku 2022 boli celkové príjmy z DPH v rámci EÚ na úrovni približne 1 187 miliárd eur.
2)
Aj v slovenských reáliách ide o skutočne významný príjem štátneho rozpočtu. Možno pritom poukázať na zákon č. 345/2024 Z.z. o štátnom rozpočte na rok 2025, ktorý upravuje (okrem iného) aj skladbu príjmovej stránky predmetného základného finančného rámca hospodárenia štátu. Podľa prílohy č. 1 "zákona roka" sa v roku 2025 predpokladajú príjmy z DPH na úrovni takmer 11,7 miliárd eur. V tomto kontexte treba podotknúť, že celkové príjmy na rok 2025 sa rozpočtujú na úrovni cca 27,6 miliardy eur. Z týchto riadkov je zrejmé, že plnenie funkcií a úloh štátu by sa nezaobišlo bez tohto významného druhu daňového príjmu.
Napriek všetkým týmto skutočnostiam je to práve DPH, ktorá je daňou veľmi náchylnou na rôzne podvodné konania. To možno demonštrovať na medzere z platenia DPH, ktorá indikuje mieru (ne)dodržiavania daňovo-právnych predpisov a naďalej dosahuje pomerne vysoké hodnoty. Tejto problematike sa každoročne venuje Komisia v rámci svojich správ
"VAT Gap in the EU"
3)
.
Posledná správa bola publikovaná v roku 2024 a zachytáva stav za rok 2022. Medzera v dodržiavaní predpisov v oblasti DPH sa v roku 2022 odhaduje na 89 miliárd eur. V percentuálnom vyjadrení je to približne 7,0 % celkovej daňovej povinnosti na DPH. To predstavuje mierny nárast (približne o 0,4 percentuálneho bodu) v porovnaní s rokom 2021. Slovenská republika (ďalej aj ako
"SR")
sa radí do skupiny štátov, v ktorých je medzera o niečo vyššia v porovnaní s EÚ ako celkom (v roku 2021 cca 13,7 % a v roku 2022 cca 14,6 %). Aj Slovensko zaznamenalo medziročný nárast medzi rokmi 2021 a 2022 (približne o 0,9 percentuálneho bodu).
4)
Aj napriek snahe a ambícii EÚ riešiť tento problém, sa ukázalo, že aktuálne prijaté nástroje sa nejavia ako postačujúce pri riešení problému medzery na DPH. Okrem daňových opatrení existuje viacero iných právnych nástrojov, ktoré môžu byť veľmi efektívnymi pri riešení načrtnutej otázky, a jedným z nich je možno zavedenie zodpovednosti štatutárneho orgánu za dlh na DPH. Na základe toho sme si ako cieľ predostretého článku stanovili zhodnotiť možnosti zefektívnenia výberu DPH prostredníctvom zakotvenia inštitútu zodpovednosti štatutárneho orgánu za dlh na DPH.
Literárne zázemie, pokiaľ ide o problematiku boja proti únikom na daniach, je na pomerne vysokej úrovni. Aktuálne už existuje množstvo domácich, ako aj zahraničných autorov, ktorí sa venovali týmto otázkam. Z domácich autorov možno spomenúť autorský kolektív pod vedením Babčáka (2018), ďalej sa tejto problematike venovali Stieranka, Sabayová a Šimonová (2016), či autor Šamko (2015). Zo zahraničných autorov možno spomenúť Greggiho (2019), ktorý sa veľmi podrobne venoval recentným úniovým iniciatívam v boji proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ďalej Dourado (2015), ktorý zase analyzoval opatrenia EÚ vo svetle BEPS, a mnoho ďalších autorov. Osobitne sa možno zmieniť o autorovi Štrkolcovi (2017), ktorý komplexne spracoval problematiku zabezpečovacích inštitútov pri správe daní. Niektorí zo spomenutých autorov sa orientovali skôr na oblasť priameho zdaňovania, iní zase sústredili pozornosť na o