Súdy

Estónsko je súčasťou európskeho kontinentálneho právneho systému.1) Je to suverénna a nezávislá demokratická republika, v ktorej najvyššia moc štátu je zverená ľuďom. Ide o politicky unitárny štát, v ktorom administratívne rozdelenie jeho územia ustanovuje zákon.2) Prameňmi práva sú ústava, právo Európskej únie, zákony, medzinárodné zmluvy a nariadenia parlamentu (Riigikogu). Spravodlivosť v Estónsku vykonávajú výlučne súdy, a to nezávisle a v súlade s ústavou a zákonmi.

Základné parametre organizácie súdnictva v Poľskej republike sú stanovené v ôsmej kapitole Ústavy Poľskej republiky (ďalej len "poľská ústava") prijatej 2. apríla 1997 poľským parlamentom (Sejm). Podľa článku 173 poľskej ústavy je v Poľskej republike zavedená dualistická koncepcia súdnictva. Súdna moc je rozdelená na súdy a tribunály, ktoré ju spoločne tvoria ako tretiu a nezávislú súčasť štátnej moci. 1)

Základy štruktúry a organizácie švédskeho súdnictva sú upravené v ústave, ktorú v Švédskom kráľovstve tvoria štyri ústavné zákony: 1) - zákon o forme vlády (ombeslutad ny regeringsform), - zákon o nástupníctve, - zákon o slobode tlače a - ústavný zákon o slobode prejavu. Súdny systém Švédskeho kráľovstva je tvorený dvomi hlavnými paralelnými časťami, a to sústavou všeobecných súdov (allmänna domstolar), ktoré riešia najmä civilné a trestné veci a sústavou všeobecných správnych súdov (allmänna förvaltnings-domstolar), ktoré riešia spory medzi súkromnými osobami a orgánmi verejnej moci. Každá z týchto súdnych sústav má tri inštancie. V špecifických, zákonmi stanovených prípadoch majú právomoc prejednávať a rozhodovať spory špecializované súdy a tribunály. V Švédskom kráľovstve nie je zriadený ústavný súd. Podľa zákona o forme vlády v prípade, ak súd zistí, že ustanovenie právneho predpisu je v rozpore s ústavou alebo právnym predpisom vyššej právnej sily, toto ustanovenie sa nepoužije. Rovnako sa postupuje v prípade, ak pri prijímaní ustanovenia v podstatnom ohľade nebol rešpektovaný zákonný postup. Pri takomto posudzovaní súladu právnych predpisov však musí byť braný osobitný zreteľ na skutočnosť, že švédsky parlament (Riksdag) je najvyšším zástupcom ľudu a ústavné zákony majú prednosť pred inými právnymi predpismi. 2)

Slovinská republika a Slovenská republika sú si - okrem takmer totožných názvov, ktoré tak často mýlia cudzincov - podobné v mnohých aspektoch. Pri zacielení pozornosti konkrétnejšie na oblasť práva nemožno prehliadnuť, že Slovinsko stálo v ostatných dekádach pred podobnými výzvami, ako naša krajina, keď prešlo procesmi transformácie spoločnosti, právneho poriadku, reformami inštitúcií, európskou integráciou. Najvyšší súd Slovenskej republiky aktívne spolupracuje so svojou partnerskou inštitúciou - Najvyšším súdom Slovinskej republiky (ďalej aj "najvyšší súd"), najmä v rámci medzinárodných súdnych sietí, ktorých sú oba súdy členmi.

Úvod Problematika dokazovania v prípravnom konaní sa považuje z hľadiska trestného práva za veľmi významnú a aktuálnu. Spolu s rozhodovaním je dokazovanie najdôležitejšou a najvýznamnejšou procesnou činnosťou orgánov činných...

  SKUTKOVý STAV Okresný súd (ďalej len "súd prvej inštancie") rozsudkom z 26. februára 2018 zamietol žalobu o určenie nezákonnosti rozhodnutia žalovaného občianskeho združenia z 29. mája 2016 o vylúčení...

Slovenská právna úprava práva na odpoveď v zásade rešpektuje európske princípy, hoci je charakteristická minimalistickým rozsahom predmetu práva na odpoveď a prísnymi formálnymi podmienkami jeho realizácie. Súdna prax nedoceňuje, že účelom práva na odpoveď je aj ochrana pluralizmu informácií. Súdy aplikujú inštitút neprimerane formalisticky. To prakticky diskvalifikuje právo na odpoveď ako prostriedok obnovenia rovnováhy v prístupe k verejnej mienke medzi jednotlivcami a médiami v primeranom čase. As a matter of fact, the law of the Slovak Republic applicable to the right of reply respects the European principles, although it covers the minimum scope of the subject of the right of reply and defines strict formal requirements regarding the exercise of such right. The judicial practice does not sufficiently appreciate that the right of reply pursues the protection against the pluralism of the information. The courts apply this right in an unreasonably formalistic manner. All this practically disqualifies the right of reply as the means for the restoration of the balance in the approach to the public opinion between individuals and media within an adequate period of time.

Pred niekoľkými týždňami celé Slovensko žilo počas troch dní vypočúvaním kandidátov na sudcov ústavného súdu pred ústavnoprávnym výborom NR SR. Išlo o dni, kedy sa o ústavnom práve hovorilo v...

  ZSP 54/2019 Kauzálna príslušnosť a forum shopping § 40 Civilného sporového poriadku § 43 ods. 2 Civilného sporového poriadku § 26 ods. 1 Civilného sporového poriadku Ak Civilný sporový...

Správa CEPEJ z novembra 20171) a činnosť pracovných komisií2) zriadených následne ministerstvom spravodlivosti v tomto roku sú nepochybne najviac medializovanou analytickou činnosťou o slovenskej justícii od roku 1989. Žiadne iné texty, ktoré sa zaoberali naším súdnictvom, sa nestretli s takým záujmom médií. Rovnakej pozornosti sa dostáva aj pracovným skupinám pre špecializáciu súdov a sudcov, súdnu mapu, časové rámce, rodinnoprávnu agendu a hosťujúceho sudcu. Mediálny záujem je zvyšovaný komunikačnou aktivitou Ministerstva spravodlivosti SR. Výstupy však majú značne povrchný charakter. Idú v nastolenom trende, ktorého odkazom je, že súdnictvo je jeden z najdôležitejších problémov našej krajiny a slovenská politika je vždy pripravená ich riešiť. Úroveň však v zásade nevybočuje z kvality diskusie, ktorá je určovaná povrchným politickým a mediálnym diskurzom o problémoch slovenského súdnictva. Je povinnosťou slovenského sudcu, predsedu súdu a člena jednej z komisií sa k takýmto procesom vyjadriť.

  ZSP 23/2018 Upomínacie konanie a kauzálna príslušnosť súdu § 36 ods. 1, 2, § 40 a § 43 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku § 2, § 4 ods....

  Skutkový stav: Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina 1. februára 2018 domáhal od žalovaného zaplatenia zmenkovej sumy 8 920 eur spolu s príslušenstvom. Žalobca príslušnosť tohto súdu odôvodňoval...

  ZSP 53/2019 Určovanie príslušnosti súdu pri poddlžníckych žalobách § 13, § 20, § 22, § 43 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku § 109 ods. 1 Exekučného poriadku...

  ZSP 4/2018 Právomoc prezidenta v procese menovania sudcov Ústavného súdu SR Ústavná zvyklosť čl. 134 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky čl. 2...

  ZSP 24/2018 Kompetenčný konflikt súdov, spotrebiteľ a príslušnosť súdov v sporoch o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach § 40 a § 43 ods. 2 Civilného sporového poriadku § 301a...

  Postavenie a perspektívy ústavného súdnictva v Slovenskej republike V súčasnej dobe narastá význam a vplyv súdnej moci v celej našej geopolitickej sfére. Ide o dôsledok rôznych externých, ale aj...

  3/2017 Postúpenie veci na prerokovanie a rozhodnutie veľkému senátu § 48 ods. 1 Civilného sporového poriadku O "prekonaní" (relevantnom zavŕšení procesu odklonenia sa od) názoru vyjadreného v publikovanom rozhodnutí...

  ODKEDY DOKEDY EXISTUJE STATUS KANDIDÁTA NA SUDCU ÚSTAVNÉHO SÚDU SR V ústavnom poriadku Slovenskej republiky existuje množstvo otázok zásadného významu, na ktoré neexistujú rovnako zásadné odpovede. Ba čo viac,...

  Jazyková a iná kultúra v rozhodnutiach súdov Pri čítaní súdnych rozhodnutí už "automatizovaným" pohybom podčiarkujem slová, ktoré "na prvé čítanie" nie sú spisovné a napriek opakovanému vytýkaniu tohto nedostatku...

32/2015 Právomoc súdu Poučovacia povinnosť súdu § 5 Občianskeho súdneho poriadku § 7 Občianskeho súdneho poriadku § 103 Občianskeho súdneho poriadku § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku čl....