Od slov k činom (na margo problému preplnenosti ústavov na výkon trestu odňatia slobody)

V príspevku "Prieťahy v konaní - reči a realita", ktorý bol uverejnený v č. 6/2012 časopisu Zo súdnej praxe, bol v súvislosti s riešením preplnenosti ústavov na výkon trestu odňatia slobody publikovaný názor, že okrem (iných) naznačených krokov by bolo vhodné legislatívne upraviť možnosť preradenia osoby odsúdenej na nepodmienečný trest odňatia slobody, zaradeného (preradeného) na jeho výkon do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, po určitom čase, napr. po výkone jednej tretiny uloženého trestu, do trestu domáceho väzenia s tým, že ak by odsúdený neplnil podmienky domáceho väzenia, bol preradený späť do výkonu trestu v ústave s príslušným stupňom stráženia.

Myšlienka prerástla do konkrétneho návrhu, ktorý je zapracovaný do odovzdaného návrhu na novelu Trestného zákona, konkrétne ako § 66 nasledovného znenia:

1.) Odsúdeného, ktorý vykonáva trest odňatia slobody v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, môže súd preradiť do výkonu trestu domáceho väzenia na dobu zvyšku uloženého trestu odňatia slobody, ktorý nepresahuje jeden rok, ak súčasne

a) možno očakávať, že takým rozhodnutím sa splní účel uloženého trestu od