Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Prípad Achmea: koniec investičnej arbitráže na základe tzv. intra-EÚ bilaterálnych investičných zmlúv?

Problém v súvislosti s tzv. intra-EÚ bilaterálnymi investičnými zmluvami (ďalej aj "BITs") vznikol, keď Európska komisia začala proti nim kampaň - tvrdiac, že nie sú v súlade s právom EÚ. Cieľom tohto článku je ponúknuť kritický pohľad na dlho očakávané a pomerne prekvapivé rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie (ďalej aj "SDEÚ") v prípade Slovenská republika proti Achmea BV. Autor ponúka sumár hlavných záverov vyplývajúcich z rozhodnutia i následných početných diskusií na túto tému. Zároveň sa snaží načrtnúť možné východiská budúcnosti intra-EÚ investičnej arbitráže.

 

PRÍPAD ACHMEA: KONIEC INVESTIČNEJ ARBITRÁŽE NA ZÁKLADE TZV. INTRA-EÚ BILATERÁLNYCH INVESTIČNÝCH ZMLÚV?
JUDr.
Michal
Hrušovský
Advokát, Ernst & Young Law s. r. o., lektor a externý doktorand, Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Podpredseda občianskeho združenia Spoločnosť na podporu rozhodcovského konania
1. Úvod
Investičná arbitráž má v porovnaní s klasickou medzinárodnou obchodnou arbitrážou isté špecifiká. Medzinárodná arbitráž investičných sporov je dominantným spôsobom riešenia medzinárodných investičných sporov zahraničných investorov (zvyčajne nadnárodných korporácií) a hosťovských štátov, a to nezávislým medzinárodným rozhodcovským tribunálom podľa špecifických medzinárodných rozhodcovských pravidiel.1) Hlavnú úlohu v režime medzinárodných investícií zohrávajú práve BITs. Ide o dvojstranné dohody o podpore a ochrane zahraničných investícií právne záväzné pre oba zmluvné štáty. BITs poskytujú vzájomnú ochranu pre oprávnených investorov.2)
Slovensko sa prípadom Slovenská republika proti Achmea BV (ďalej len "prípad Achmea") opäť raz dostalo do povedomia širokej arbitrážnej verejnosti. V minulosti sa Slovensko zviditeľnilo napríklad prípadom ČSOB proti Slovenská republika, ICSID prípad č.: ARB/97/4, kde bola žalobcovi priznaná jedna z najvyšších súm v investičnej arbitráži (867,80 mil. USD), alebo nedávno v súvislosti s komerčnou arbitrážou vo Viedni (VIAC) v prípade Slovenské elektrárne, a.s. proti MH Manažment, a.s. a Slovenská republika, a to predovšetkým v súvislosti s "kráľovskou" odmenou pre právneho zástupcu MH Manažment, a.s.
Cieľom tohto článku je kriticky zhodnotiť pomerne prekvapivé rozhodnutie v prípade Achmea, zosumarizovať hlavné závery vyplývajúce z uvedeného rozhodnutia i následných diskusií a snažiť sa načrtnúť možné východiská budúcnosti intra-EÚ investičnej arbitráže.
2. Prečo vlastne došlo k sporu medzi Slovenskou republikou a Achmeou BV?
Pred tým, ako sa začneme venovať samotnému rozhodnutiu SDEÚ v prípade Achmea, je namieste uviesť prečo vlastne k tomuto sporu došlo a čo mu predchádzalo.
Všetko sa začalo v roku 2004, keď v súvislosti s reformou zdravotníctva došlo na Slovensku k liberalizácii trhu so zdravotným poistením a k otvoreniu trhu vnútroštátnym a zahraničným subjektom ponúkajúcim súkromné zdravotné poistenie. Holandská poisťovňa Achmea následne začala na Slovensku poskytovať súkromné zdravotné poistenie prostredníctvom svojej slovenskej dcérskej spoločnosti, do ktorej vložila svoj kapitál.
Čiastočné zmeny v zdravotnom poistení sa na Slovensku udiali v roku 2006 po zmene vlády, pričom zákonom z 25. októbra 2007 došlo k zákazu rozdeľovania zisku z podnikania v oblasti súkromného zdravotného poistenia. Súlad ustanovení § 15 ods. 6 a § 86d zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákon o ZP") s Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor") bol napadnutý skupinou poslancov na Ústavnom súde SR. Ústavný súd SR nálezom z 26.1.2011 rozhodol, že ustanovenie § 15 ods. 6 Zákona o ZP (zákaz rozdeľovania zisku v ňom uvedený) nie je v súlade s Ústavou SR a Dohovorom. Ústavný súd SR v odôvodnení nálezu, okrem iného, uviedol, že prostredníctvom § 15 ods. 6 Zákona o ZP
"došlo k zásadnému obmedzeniu majetkových práv súkromných (neštátnych) zdravotných poisťovní, ktoré má charakter núteného obmedzenia vlastníckeho práva týchto zdravotných poisťovní, resp. ich akcionárov formou zásadného obmedzenia ich možnosti disponovať s vlastnými akciami ako majetkovými hodnotami, ktoré tvoria integrálnu súčasť ich vlastníckeho práva."
3)
Achmea BV bola názoru, že Slovenská republika jej spôsobila škodu, a preto ešte v roku 2008 iniciovala investičnú arbitráž na základe článku 8 Dohody medzi Českou a Slovenskou Federatívnou Republikou a Holandským kráľovstvom o podpore a vzájomnej ochrane investícií (ďalej len "Dohoda")4). Miestom rozhodcovského konania bol podľa dohody strán Frankfurt nad Mohanom (Nemecko).
V rámci rozhodcovského konania Slovenská republika vzniesla námietku nedostatku právomoci, tvrdiac, že žaloba na rozhodcovský súd je podľa článku 8 ods. 2 Dohody nezlučiteľná s právom EÚ. Rozhodcovský súd túto námietku medzitýmnym rozhodcovským rozsudkom z 26.10.2010 zamietol.
Rozhodcovským rozsudkom zo 7.12.2012 rozhodcovský súd uložil Slovenskej republike povinnosť zaplatiť spoločnosti Achmea BV náhradu škody a úroky z istiny vo výške 22,1 milióna eur. Slovenská republika napadla rozhodcovský rozsudok na nemeckých súdoch a domáhala sa jeho zrušenia. Vyjadrila totiž pochybnosti o zlučiteľnosti rozhodcovskej doložky obsiahnutej
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).