Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Obdo 35/2023 z 30.7.2024, R ...

Vyhľadávanie v online časopise

"Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd prihliada len cez vedomosť o skutočnosti jemu známej z vykonaného dokazovania. Súd nehľadá absolútnu neplatnosť nad rámec tvrdení strán."

V právnej praxi sa neraz tvrdí, že na rozdiel od relatívnej neplatnosti právneho úkonu dôvody tej absolútnej súd skúma, resp. zisťuje aj bez návrhu, teda

ex offo

. Avšak bujným koňom je reč naša; od pôvodnej myšlienky nás môže niekedy zaviesť poriadne ďaleko. So slovami preto musíme narábať uvážlivo. Slová ako "skúma" či "zisťuje" totiž môžu evokovať, že súd si musí

ex offo

sám overovať, či právny úkon netrpí žiadnym dôvodom absolútnej neplatnosti. Najvyšší súd sa v glosovanom rozhodnutí pokúsil tohto koňa skrotiť a uviesť veci na pravú mieru. Dospel totiž k záveru - podľa nášho názoru, v zásade správnemu - že na dôvody absolútnej neplatnosti súd neprihliada, ak nevyšli v konaní najavo, pričom súd sám z vlastnej iniciatívy nevykonáva dôkazy, ktoré by mohli dôvody neplatnosti odhaliť. V tejto glose by sme chceli tento záver najvyššieho súdu podporiť, ale - do istej miery - aj spresniť, aby sa náhodou bujný kôň našej reči opäť nerozbehol.

II.

Začnime priblížením skutkového stavu. Hoci nie je pre naše ďalšie úvahy osobitne podstatný, pomôže nám vytvoriť si obraz o prípade, na pozadí ktorého najvyšší súd vnímal ako dôležité vyjadriť sa k otázke prihliadania na dôvody absolútnej neplatnosti.

V spore išlo o platnosť kúpnej zmluvy medzi žalobcom (Technickou univerzitou vo Zvolene) ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim. Žalobca tvrdil, že kúpna zmluva je neplatná, pretože dohodnutá kúpna cena nebola primeraná, keďže nezodpovedala všeobecnej hodnote majetku, ako si to vyžaduje zákon č. 176/2004 Z. z. o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií. Tento názor žalobca vyvodil z toho, že i keď kúpna cena vychádzala zo znaleckého posudku, iné dva posudky, vypracované neskôr, ohodnotili predávané nehnuteľnosti vyššie.

Prvostupňový ani odvolací súd sa s touto argumentáciou nestotožnili. Vychádzali z toho, že žalobca síce predložil dva nové znalecké posudky, ale tie samy osebe nepreukazujú, že pri prvom znaleckom posudku znalec pochybil. Podľa súdov rozdiel v cene bol spôsobený tým, že prvý znalecký posudok vychádzal z koeficientu pre mesto Sliač, kým ostatné dva z koeficientu pre mesto Zvolen. Okrem toho, súdy poukazovali aj na časový odstup medzi prvým a ostatnými znaleckými posudkami (cca rok a pol).

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, v ktorom namietal, že súd mal vyvíjať vlastnú dôkaznú aktivitu, a aj bez návrhu sporových strán nariadiť z

Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Súkromné právo Vydanie 1/2025

Zo súdnej praxe Vydanie 1/2025

Právny obzor Vydanie 1/2025

Justičná revue Vydanie 2/2025

Vyhľadávanie v online časopise

Vydanie Súkromné právo 1/2025

Archív Súkromné právo

Rubriky

Seriály