Civilný mimosporový proces a jeho hodnotové nastavenie

Rekodifikácia civilného procesného práva je nie len zásadným historickým medzníkom vo vývoji slovenskej civilistickej procesualistiky, ale diferenciáciou právnej úpravy jednoznačne naznačuje jej kvalitatívne hodnotové zameranie, ktorému je prispôsobené penzum procesných úkonov a postupu súdu a subjektov na konaní zúčastnených. Civilný mimosporový poriadok je relatívne samostatným procesným predpisom, ktorý má ambíciu s účinnosťou od 1.7.2016 identifikovať limity procesnej aktivity v konaniach, ktoré vykazujú zásadné determinanty tak z hľadiska kvality právnych vzťahov, ktoré sú predmetom konania, ako aj rozsahom procesnej aktivity súdu, resp. iných subjektov s delegovanou decíznou právomocou a tiež účastníkov konania. Cieľom príspevku je poukázať na východiská odôvodňujúce uvedenú diferenciáciu a jej následky v právnej úprave všeobecných ustanovení a tiež vo vzťahu k vybraným nóvam v právnej úprave jednotlivých mimosporových konaní.

Pojmové vymedzenie civilného procesného práva (ius ad litis) a civilného súdneho konania je veľmi zásadné pre naplnenie základných princípov vyplývajúcich z jednotlivých atribútov práva na spravodlivý proces v prípade využitia petitórnej formy ochrany - teda práva žalovať (ius , Justizanspruch, actionability, ius ad processum), ktoré smeruje voči štátu a patrí každému nositeľovi subjektívneho práva a právom chráneného záujmu. Niet pochýb, že civilné procesné právo je odvetvím nášho právneho poriadku a vychádzajúc z naplnenia pojmov procedere, processus, predstavuje systém právnych noriem, upravujúcich vzťahy vznikajúce pri postupe v rámci civilného súdneho konania. Právnym odvetvím možno nazvať určitú skupinu procesnoprávnych noriem iba vtedy, ak má nie len svoj samostatný predmet, ale tiež vlastnú špecifickú metódu procesnoprávneho regulovania, ďalej vysoký stupeň organizácie, vyjadrený základnými zásadami a vytváraním všeobecnej a osobitnej časti a ak vstupuje do zvláštnych funkčných väzieb s inými odvetviami práva.¹⁾ Rozhodujúcim faktorom ovplyvňujúcim spôsob realizácie procesnej ochrany v konaní pred civilným súdom je charakter a povaha vecí, o ktorých súd koná a rozhoduje a tomu by mala byť prispôsobená aj štruktúra, funkčné väzby a zákonitosti konania.

Diferenciciácia civilného procesu sa vyvinula historicky ( voluntaria) a má svoju reflexiu dodnes a to skutočne širokospektrálne. Intenzita pôsobenia štátnej moci má v rôznych etapách vývoja vplyv na kvalitatívnu stránku ochrany v súdnom konaní, pričom práve toto malo zásadný vplyv na diferenciáciu v štruktúre konania, aj keď spočiatku len okrajovo. V teoretických prácach významným procesualistov sa identifikujú rôzne kritériá odôvodňujúce členenie civilného procesu na tzv. sporový proces a proces "nesporový" a tiež existujú pomerne odlišné názory