Vybrané otázky odvolacích dôvodov (2. časť) - Vady rozhodnutia

Vydáno: 40 minút čítania

Autor sa v dvoch na seba nadväzujúcich článkoch venuje vybranej problematike odvolacích dôvodov v civilnom procese. Na inak relatívne ustálenú problematiku sa pokúša nazerať prizmou naďalej aktuálnych otázok, ktorých stručný náčrt je uvedený v úvode predchádzajúceho článku. Tento článok nadväzuje na závery článku zverejneného v Justičnej revue č. 4/2023.

The author deals with the selected issues of grounds of appeal in the civil proceedings in two consecutive papers. He attempts to break down seemingly solved problems through the prism of increasingly up-to-date questions, a brief overview of which is given in the introduction of the previous paper. This paper follows the conclusions contained in the previous paper published in the Judicial Review No. 4/2023.

IVANČO, M.: Vybrané otázky odvolacích dôvodov (2. časť) – Vady rozhodnutia; Justičná revue, 75, 2023, č. 5, s. 605 – 618.

Kľúčové slová: odvolacie dôvody, civilný proces, vady konania, vady rozhodnutia.

Key words: grounds of appeal, civil procedure, procedural defects, decision-related defects.

Právne predpisy/legislation: zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov.


 
3 Vady rozhodnutia alebo error in iudicando
 
3.1 Nevykonanie relevantných navrhnutých dôkazov
Prvou vadou rozhodnutia, a zároveň prvou skutkovou vadou je nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, s ktorou korešponduje odvolací dôvod upravený v § 365 ods. 1 písm. e) Civilného sporového poriadku ("CSP"). Túto vadu rozhodnutia je potrebné vnímať v súvislosti s dôkaznou povinnosťou strán a s § 185 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd rozhoduje o tom, ktoré z dôkazov vykoná a ktoré nevykoná. Súd preto nemusí vykonať všetky navrhnuté dôkazné prostriedky 1) , je však povinný v každej fáze konania zvažovať, ktoré dôkazné prostriedky vzhľadom na uplatnený nárok či tvrdenia jednotlivých strán je potrebné vykonať. Je teda oprávnený rozhodnúť, že nevykoná tie dôkazné prostriedky, ktorými majú byť preukázané skutočnosti z hľadiska posúdenia uplatneného nároku nevýznamné, alebo skutočnosti ktoré už boli preukázané inými dôkazmi. 2)
Je pravda, že strana musí už v žalobe tvrdiť všetky relevantné skutočnosti a na ich preukázanie navrhnúť dôkazné prostriedky (čl. 8 CSP). Povinnosť súdu vykonať navrhnuté dôkazné prostriedky, resp. povinnosť súdu rozhodnúť, ktoré z navrhnutých dôkazných prostriedkov vykoná, však spravidla vzniká postupne, a to v závislosti od preukázania alebo vyvrátenia skutočnosti, od ktorej je závislá ďalšia skutočnosť. 3) Ako príklad možno uviesť eventuálny petit, v ktorom sa požaduje vydanie veci, a v prípade, že to nebude možné, tak náhrada škody.
Z hľadiska dokazovania to znamená, že by sa súd mal najprv zamerať na preukázanie vlastníckeho práva k veci na strane žalobcu (jeho aktívnu vecnú legitimáciu). V prípade jednoznačného preukázania jeho vlastníckeho práva vykonaním napr. jedného dôkazného prostriedku by bolo vykonávanie ďalších dôkazných prostriedkov navrhnutých na preukázanie tej istej skutočnosti neekonomické, teda nadbytočné. Ak súd rozhodne, že ďalšie navrhnuté dôkazné prostriedky nevykoná, nebude to zakladať odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP. Samozrejme, že ide len o dôkazné prostriedky navrhnuté žalobcom na preukázanie tejto jednej skutočnosti. Pre zjednodušenie výkladu abstrahujeme od návrhov na vykonanie dôkazných prostriedkov zo strany žalovaného.
Ak by sa však na základe vykonania jedného dôkazného prostriedku nepodarilo ešte preukázať vlastnícke právo žalobcu k veci a súd by rozhodol, že ďalšie dôkazné prostriedky navrhnuté na preukázanie jeho vlastníckeho práva už nevykoná, mohlo by to zakladať odvolací dôvod predpokladaný v § 365 ods. 1 písm. e) CSP. Netvrdíme však, že by vždy aj muselo.
Až po jednoznačnom preukázaní vlastníckeho práva žalobcu sa môže pristúpiť k preukazovaniu pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. To znamená, že je potrebné vykonať dôkazné prostriedky na preukázanie skutočnosti, že žalovaný vec žalobcu protiprávne zadržuje. Inými slovami, že nemá žiaden právny titul, ktorý by ho oprávňoval vec užívať.
Bez pozitívneho preukázania týchto dvoch skutočností (vlastnícke právo žalobcu a protiprávne zadržovanie veci žalovaným) bude návrh strany na vykonanie dôkazného prostriedku na účel zistenia, či vec vôbec ešte existuje a či nedošlo k jej zničeniu, dočasne nadbytočný.
Ak žalobca neunesie dôkazné bremeno ohľadne dvoch spomenutých skutočností, tak rozhodnutie súdu o nevykonaní dôkazného prostriedku navrhnutého na preukázanie, či vec vôbec ešte existuje a či nedošlo k jej zničeniu, nemôže byť naplnením odvolacieho dôvodu, ktorý predpokladá § 365 ods. 1 písm. e) CSP. K jeho naplneniu by došlo až vtedy, ak by ho súd odmietol vykonať, resp. nevykonal po zistení, že žalobca uniesol dôkazné bremeno aj ohľadne jeho vecnej legitimácie, aj ohľadne vecnej legitimácie žalovaného.
Až ako posledný by sa mal vykonať dôkazný prostriedok na preukázanie hodnoty veci. To by však malo nasledovať až po zistení, že vec nie je možné vydať, pretože bola zničená alebo stratená.
Logická postupnosť pri vykonávaní dôkazných prostriedkov je zrejmá prakticky v každom sporovom konaní. Ako príklad možno spomenúť nároky zo zmluvy, pri ktorej sa najprv musí skúmať jej platnosť, až potom stav, či nastali skutočnosti, ktoré spôsobili vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností. Nie však opačne.
Ak by sme to mali zhrnúť, tak odvolací dôvod predpokladaný § 365 ods. 1 písm. e) CSP nemôže byť naplnený vždy, hoci by sa aj týkal relevantnej skutočnosti. Dôvod je ekonomický. Ak má preto súd určitú skutočnosť za preukázanú na základe vykonania jedného alebo viacerých (nie všetkých) navrhnutých dôkazných prostriedkov, tak nevykonanie ostatných nie je

Související dokumenty

Súvisiace články

Vybrané otázky odvolacích dôvodov (1. časť) - Vady konania
Procesnoprávne zneužitie práva: vlastnosti, aplikácia a následky v civilnom súdnom procese (1. časť)
Procesnoprávne zneužitie práva: vlastnosti, aplikácia a následky v civilnom súdnom procese (2. časť)
Census per atrium legalis (predbežné právne posúdenie) ako vada konania
Neplatnosť a odstúpenie od zmluvy o prevode obchodného podielu z pohľadu korporačného práva a civilného procesu
Rozhodnutia orgánov právnických osôb súkromného práva a ich súdny prieskum: mapa súčasného právneho stavu
Civilné právo procesné v čase koronakrízy
Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 V CDO 1/2019 z 26. 11. 2019 (prípustnosť dovolania, ak sa odvolací súd neodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe, hoci sa podľa dovolacieho súdu odkloniť mal)
Civilný mimosporový proces a jeho hodnotové nastavenie
K rekodifikácii civilného procesu ...
Nepripustenie zastúpenia v civilnom procese: dura lex, sed lex alebo boj za právo? (2.)
Nepripustenie zastúpenia v civilnom procese: dura lex, sed lex alebo boj za právo? (1.)
Vymedzenie dovolacieho dôvodu
Prípustnosť dovolania. Procesné vady konania. Konkurzné konanie
Rozhodnutie o trovách konania. Prípustnosť dovolania. Procesné vady konania
Účinky vyhlásenia konkurzu a prebiehajúce exekučné konanie
Prieťahy v odvolacom konaní a nadmerná vyťaženosť odvolacích súdov v civilnom procese - mýty vs. fakty
Veľký senát a (ne)možnosť vrátenia veci postupujúcemu senátu
Preukazovanie odosielateľa emailu v civilnom súdnom konaní

Súvisiace predpisy

Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok