Trest zákazu účasti na verejných podujatiach môže byť uložený ako samostatný alebo popri inom treste. Príspevok sa snaží poukázať na podmienky uloženia daného druhu trestu, jeho využitie v súdnej praxi po novele Trestného zákona od 1. februára 2014, frekvenciu jeho ukladania ako trestu samostatného, alebo ako trestu ďalšieho, a za aké trestné činy je súdmi ukladaný.
The penalty of a ban on participation in public events may be imposed separately or as an additional punishment. The article tries to point out the conditions for imposing a given type of punishment, its use in judicial practice after the amendment to the Criminal Code of 1 February 2014, the frequency of its imposition as a separate or additional punishment and for what crimes the courts impose it.
ROSINSKÝ, K.: Trest zákazu účasti na verejných podujatiach a jeho využitie v súdnej praxi; Justičná revue, 75, 2023, č. 8-9, s, 955 – 979.
Kľúčové slová: verejné podujatia, verejnosť, zákaz účasti na verejných podujatiach, podmienky uloženia a určenie rozsahu trestu, výkon trestu, ukladanie trestu v praxi.
Key words: public events, public, ban on participation in public events, conditions of imposition and determining the extent of punishment, execution of the sentence, imposition of punishment in practice.
Právne predpisy/legislation: zákon č. 300/2005 Z. z. – Trestný zákon v platnom znení, zákon č. 1/2014 Z. z. o organizovaní verejných športových podujatí v platnom znení, zákon č. 96/1991 Zb. o verejných kultúrnych podujatiach v platnom znení, zákon č. 78/2015 Z. z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami v platnom znení.1)
Úprava trestu v Trestnom zákone
(1) Trest zákazu účasti na verejných podujatiach spočíva v tom, že sa odsúdenému počas doby výkonu tohto trestu zakazuje účast na športových, kultúrnych alebo iných verejných podujatiach v rozsahu určenom v rozhodnutí súdu.
(2) Súd môže uložiť trest zákazu účasti na verejných podujatiach až na desať rokov, ak sa páchateľ dopustí úmyselného trestného činu v súvislosti s účasťou na verejnom podujatí alebo ak to vyžaduje so zreteľom na doterajší spôsob života páchateťa a okolnosti spáchania činu, ochrana verejného poriadku, zdravia, mravnosti alebo majetku.
(3) Ako samostatný trest môže byt trest zákazu účasti na verejných podujatiach uložený, ak vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného prečinu, osobu a pomery páchateľa, uloženie iného trestu nie je potrebné.
Dôvody zavedenia trestu
Trest zákazu účasti na verejných podujatiach bol do Trestného zákona zavedený zákonom o organizovaní verejných športových podujatí s účinnosťou od 1. februára 2014.
Dôvodová správa k zákonu uvádza, že cieľom je regulovať predovšetkým tie podujatia, na ktorých dochádza k neslušnostiam, či dokonca diváckemu násiliu (futbal, hokej), ako aj podujatia, kde je bezpečnostné riziko dané prítomnosťou väčšieho počtu osôb na mieste konania podujatia alebo naplnením kapacity hľadiska športového zariadenia, v takom prípade aj bez ohľadu na rizikovosť účastníkov, na čo zákon reaguje definovaním podujatí s osobitným režimom.
2)
Išlo o reakciu zákonodarcu na množiace sa prípady diváckeho násilia najmä na hromadných športových podujatiach - futbalových či hokejových zápasoch a podobne. Zákaz sa však môže, vzhľadom na konkrétne okolnosti trestnej činnosti a osobu páchateľa, vzťahovať aj na kultúrne a iné verejné podujatia (napr. koncerty kapiel, ktorých sa zúčastňujú prívrženci extrémistických skupín).
Trest má odsúdenému zabrániť v opakovaní rovnakej alebo obdobnej trestnej činnosti, napríklad výtržníctva ktorého sa dopúšťa na futbalových zápasoch klubu, ublíženia na zdraví (fyzické napádanie iných osôb), alebo iných. Najmä na športových podujatiach, ktorých sa zúčastňuje veľký počet divákov, môže dochádzať k prejavom agresie časti obecenstva zameranej na inú skupinu divákov, fanúšikov druhého klubu, alebo aj proti hráčom či iným osobám. Opakovane sa vyskytli prípady vytrhávania sedadiel, iného poškodzovania športového areálu, hádzania rozličných predmetov (aj pyrotechnických) na hraciu plochu, alebo do iného sektoru divákov, prejavov sympatií k hnutiam smerujúcim k potlačeniu základných práv a slobôd a podobne. Správanie davu sa ťažko reguluje, ak už dôjde k prvotným prejavom agresívneho správania sa časti publika, ktoré môže vyvolať rovnakú odozvu aj u inej časti divákov, do konfliktu sa zapojí väčší počet osôb, čo znamená aj viac poškodených osôb a väčšie škody na majetku.
Páchateľovi sa na súdom určenú dobu znemožní účasť na verejných podujatiach v tej oblasti, v ktorej sa dopustil trestného činu. Trest teda obmedzuje slobodu pohybu odsúdeného. Zvýrazňuje sa nielen represívna, ale najmä preventívna funkcia trestu, vrátane generálnej prevencie. Uloženie trestu má odstrašiť od ďalšieho páchania trestnej činnosti nielen odsúdeného, ale aj iné osoby, ktoré o uloženom treste vedia (napríklad ďalších fanúšikov - kamarátov odsúdeného, ktorí sa zúčastňujú športových podujatí spoločne s ním).
Možnosť uloženia povinnosti odsúdeného podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami bola do Trestného zákona doplnená zákonom o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami, s účinnosťou od 1. januára 2016.
S diváckym násilím pri športových podujatiach sú spojené konkrétne formy protiprávneho správania, napríklad rasistické prejavy, poškodzovanie majetku alebo správanie ohrozujúce ostatné osoby na športoviskách alebo mimo nich vrátane hlavných aktérov (hráčov alebo rozhodcov). Fenomén diváckeho násilia sa netýka len futbalových zápasov, ale aj iných športových odvetví. Môže k nemu dochádzať aj na tlačových besedách, kultúrnych podujatiach, hudobnom koncerte, filmovom festivale, divadelnom predstavení. Pri veľkých zhromaždeniach sa vytvárajú podmienky pre davové správanie.
3)
V ďalšom texte poukážeme na využitie trestu v súdnej praxi. Možno však konštatovať, že trest zákazu účasti na verejných podujatiach bol ako samostatný uložený iba raz. Vo všetkých ďalších prípadoch bol uvedený trest ukladaný ako trest vedľajší.
Verejné podujatia z hľadiska Trestného zákona a iných predpisov
Verejnými podujatiami sa rozumejú verejnosti prístupné športové, kultúrne a iné podujatia, politické, protestné a iné zhromaždenia obyvateľov. Športovými podujatiami môžu byť napríklad hokejové, futbalové zápasy a iné podujatia.
Kultúrnymi podujatiami sú napríklad koncerty rôznych hudobných skupín, festivaly, divadelné a iné predstavenia.
Verejnými podujatiami sú aj organizované akcie politických strán a hnutí (predvolebné a iné mítingy). Páchateľ môže byť vedený nenávisťou ku konkrétnym politickým predstaviteľom, alebo ideologickým nesúhlasom s programom, politickými, ekonomickými a inými názormi určitej politickej strany, ale aj plateným narušiteľom akcií konkrétnych politických zoskupení, dopúšťajúci sa napádania sympatizantov danej strany, rušenia zhromaždenia, násilného konania, výtržnosti a podobne. Inými verejnými podujatiami (zhromaždeniami) môžu byť napríklad protestné zhromaždenia občanov, ako reakcia na konkrétne opatrenia vlády a orgánov štátnej moci alebo, naopak, zhromaždenia na podporu konkrétnych skupín obyvateľstva alebo aj jednotlivých osôb, oslavy príchodu nového roku na námestiach a podobne.
Podstata trestu zákazu účasti na verejných podujatiach spočíva v tom, že odsúdený sa nemôže fyzicky zúčastniť na danom verejnom podujatí. Nie je mu zakázané verejné podujatie sledovať na diaľku, ale vylučuje sa jeho fyzická prítomnosť na verejnom podujatí. Uvedené má najmä tri významy: a) ochranný - zabraňuje sa odsúdenému, aby priamou fyzickou účasťou na verejnom podujatí rušil priebeh verejného podujatia, respektíve sa na ňom dopúšťal výtržností, b) represívny - represia spočíva v zamedzení odsúdenému osobne prežívať atmosféru verejného podujatia, c) preventívny - absencia zážitkov spojených s priamou účasťou na verejných podujatiach má na odsúdeného pôsobiť tak, aby do budúcnosti neposkytol dôvod pre uloženie tohto trestu a mohol tak nerušene zažívať atmosféru verejných podujatí, teda aby sa v budúcnosti na týchto podujatiach správal rozumne, bez výtržností.
4)
Trestu zákazu účasti na verejných podujatiach podľa českého Trestného zákonníka zodpovedá trest zákazu vstupu na športové, kultúrne a iné spoločenské akcie. Je určený predovšetkým na postihovanie diváckeho násilia, ku ktorému najčastejšie dochádza v spojení so športovými zápasmi. Môže byť však využitý aj v iných oblastiach, napríklad pri postihu rôznych foriem extrémizmu.
5)
Podľa § 1 ods. 6 zákona o organizovaní verejných športových podujatí:
Podujatie sa považuje za verejné, ak je prístupné pre
Podľa § 2 písm. a)
individuálne neurčených
divákovna účely tohto zákona sa rozumie podujatím súťaž, stretnutie, turnaj, preteky, turistické podujatie alebo iné podujatie spojené s po