Alternatívne tresty a trest zákazu účasti na verejných podujatiach

JUDr. Karol Rosinský

Vydáno: 08. 12. 2022 43 minút čítania

V teórii trestného práva, ani v súdnej praxi, neexistuje zhoda na tom, ktoré tresty, obsiahnuté v Trestnom zákone, možno považovať za alternatívne tresty. Príspevok sa snaží poukázať na znaky, ktoré sú, podľa názoru autora, kľúčové pre posúdenie jednotlivých druhov trestov ako alternatívnych, s osobitným dôrazom na trest zákazu účasti na verejných podujatiach.

There is no consensus in criminal law theory or in judicial practice as to which penalties contained in the Criminal Code can be considered as alternative punishments. The article tries to point out the features that are, in the author’s opinion, key to the assessment of individual types of punishment as alternative, with special emphasis on the penalty of banning participation in public events.

ROSINSKÝ, K.: Alternatívne tresty a trest zákazu účasti na verejných podujatiach; Justičná revue, 74, 2022, č. 11, s. 1312 – 1326.

Kľúčové slová: alternatívny trest ako náhrada nepodmienečného trestu, kritériá pre posúdenie trestu ako alternatívy, zákaz účasti na verejných podujatiach.

Key words: alternative punishment as a substitute for unconditional punishment, criteria for assessing punishment as an alternative, ban on participation in public events.

Právne predpisy/legislation: Zákon č. 300/2005 Z. z. – Trestný zákon v platnom znení.

Druhy trestov

Jednotlivé druhy trestov sú taxatívne vymenované v § 32 Trestného zákona, podľa ktorého možno dospelej fyzickej osobe uložiť nasledujúce tresty: a) trest odňatia slobody, b) trest domáceho väzenia, c) trest povinnej práce, d) peňažný trest, e) trest prepadnutia majetku, f) trest prepadnutia veci, g) trest zákazu činnosti, h) trest zákazu pobytu, i) trest zákazu účasti na verejných podujatiach, j) trest straty čestných titulov a vyznamenaní, k) trest straty vojenskej a inej hodnosti, l) trest vyhostenia.

Mladistvým páchateľom podľa § 109 písm. e) Trestného zákona tiež možno uložiť trest zákazu účasti na verejných podujatiach.

Ukladanie trestu zákazu účasti na verejných podujatiach

Podľa § 62a ods. 1 až ods. 3 Trestného zákona:

(1) Trest zákazu účasti na verejných podujatiach spočíva v tom, že sa odsúdenému počas doby výkonu tohto trestu zakazuje účasť na športových, kultúrnych alebo iných verejných podujatiach v rozsahu určenom v rozhodnutí súdu.

(2) Súd môže uložiť trest zákazu účasti na verejných podujatiach až na desať rokov, ak sa páchateľ dopustí úmyselného trestného činu v súvislosti s účasťou na verejnom podujatí alebo ak to vyžaduje so zreteľom na doterajší spôsob života páchateľa a okolnosti spáchania činu, ochrana verejného poriadku, zdravia, mravnosti alebo majetku.

(3) Ako samostatný trest môže byť trest zákazu účasti na verejných podujatiach uložený, ak vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného prečinu, osobu a pomery páchateľa, uloženie iného trestu nie je potrebné.

Uvedený trest možno uložiť výlučne páchateľovi úmyselného trestného činu, a to buď ako trest samostatný (iba v prípade spáchania prečinu), alebo ako trest vedľajší, teda ukladaný popri inom treste (v prípadoch spáchania prečinu aj zločinu). Rovnaké podmienky musia byť splnené aj v prípade mladistvých páchateľov, ale horná hranica trestu je v zmysle § 112a Trestného zákona stanovená na maximálne päť rokov.

Všeobecne k alternatívnym trestom

Trestný zákon termín alternatívny trest nepoužíva. Obsah uvedeného pojmu sa pokúša ustáliť teória trestného práva, ale v odbornej literatúre nepanuje jednotný názor na to, ktoré tresty, upravené Trestným zákonom, patria medzi alternatívne.

Pomerne často sa možno stretnúť s tým, že jednotliví autori zvýrazňujú, že ide o alternatívu k nepodmienečnému trestu odňatia slobody a podčiarkujú povahu nepodmienečného trestu odňatia slobody ako trestu

ultima ratio

. Medzi konkrétne alternatívne tresty však niektorí paradoxne radia aj také druhy trestov, ktoré nemôžu byť plnohodnotnou alternatívou k nepodmienečným trestom odňatia slobody a súd by nimi nepodmienečný trest reálne nikdy nenahradil.

L. Tobiášová uvádza, že v medzinárodných dokumentoch sú alternatívne tresty najčastejšie definované ako opatrenia, ktoré je súd oprávnený uložiť v prípade, keď by inak mohol páchateľa odsúdiť na nepodmienečný trest odňatia slobody. Ďalej konštatuje, že spoločným menovateľom a zmyslom týchto trestov je, že majú nahrádzať ukladanie nepodmienečného trestu odňatia slobody vo vhodných, spravidla menej závažných prípadoch trestnej činnosti, znížiť väzenskú populáciu a náklady na väzenský systém, keďže represívna sankčná politika predstavuje neúnosné ekonomické bremeno pre štát. ¹⁾

Alternatívy trestu odňatia slobody nemajú nevýhody odňatia slobody, ich výkon je spojený s nižšími nákladmi a nie sú prekážkou pre opätovné začlenenie páchateľa do spoločnosti, ale naopak, v rade prípadov mu účinne napomáhajú. U páchateľov menej závažných trestných činov s menej narušenou štruktúrou osobnosti prináša nepodmienečný trest viac škody než úžitku, najmä sa záporne prejavuje okolnosť, že sú vytrhnutí zo svojho prirodzeného sociálneho prostredia. ²⁾

E. Szabová konštatuje, že alternatívne tresty bez toho, aby boli spojené s odňatím slobody,

zaručujú splnenie účelu trestu rovnako, ako keby bol na odsúdenom vykonaný nepodmienečný trest odňatia slobody

. Alternatívne tresty tak posilňujú zásadu, že nepodmienečný trest odňatia slobody by mal byť prostriedkom

ultima ratio