rozsudok z 13. júna 2024 k sťažnostiam č. 615/21, 9427/21 a 36765/21
|
Čl. 5 ods. 1 písm.c) a čl. 5 ods. 3 • Zákonné zatknutie alebo pozbavenie slobody • Dôvodnosť väzby • Väzba sudkyne počas konania o obvineniach z trestných činov spojených s podozreniami z korupcie, zneužívania právomoci verejného činiteľa a zasahovania do nezávislosti súdu v kontexte rozsiahleho vyšetrovania údajnej organizovanej korupcie v súdnictve v bratislavskom kraji • Väzba založená na dôvodnom podozrení zo spáchania trestného činu • Dôvody pre počiatočnú väzbu „relevantné“ a „dostatočné“ • Žiadne známky svojvôle • Pokračujúca väzba sťažovateľky, po zamietnutí jej žiadosti o prepustenie, nie nevyhnutná Čl. 5 ods. 4 • Preskúmanie zákonnosti väzby • Rozhodnutie najvyššieho súdu o pokračujúcej väzbe sťažovateľky založené na dôvodoch nevznesených prokuratúrou na prvomstupni bez poskytnutia možnosti vyjadriť sa sťažovateľke |
V prípade Cviková proti Slovenskej republike,
Európsky súd pre ľudské práva (prvá sekcia), zasadajúc v komore v zložení:
Marko Bošnjak, predseda,
Alena Poláčková,
Krzysztof Wojtyczek,
Ivana Jelić,
Gilberto Felici,
Erik Wennerström,
Raffaele Sabato, sudcovia,
a Ilse Freiwirth, tajomníčka sekcie,
berúc do úvahy:
sťažnosti (č. 615/21, 9427/21 a 36765/21) proti Slovenskej republike, ktoré 23. decembra 2020, 3. februára a 12. júla 2021 predložila Súdu podľa článku 34 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor") slovenská štátna občianka, pani Denisa Cviková (ďalej len "sťažovateľka");
rozhodnutie notifikovať vláde Slovenskej republiky (ďalej len "vláda") sťažnosti podľa článku 5 ods. 1 písm. c), ods. 3 a ods. 4 a článku 8 Dohovoru týkajúce sa domovej prehliadky u sťažovateľky, jej vzatia do väzby a zamietnutia jej žiadosti o prepustenie a vyhlásiť zvyšok sťažností č. 9427/21 a č. 36765/21 za neprijateľný;
stanoviská strán;
po prerokovaní na neverejnom zasadnutí 21. mája 2024,
vyhlasuje nasledovný rozsudok, ktorý bol prijatý v tento deň:
ÚVOD
1. Na sťažovateľku, kariérnu sudkyňu, a mnoho ďalších osôb v rámci súdnictva aj mimo neho, sa zameralo rozsiahle vyšetrovanie údajnej organizovanej korupcie v súdnictve v bratislavskom kraji. Ako súčasť vyšetrovania bolo prehľadaný byt sťažovateľky a bola vzatá do väzby, čo je dôvodom jej sťažností podľa článku 5 ods. 1 písm. c), ods. 3 a ods. 4 a článku 8 Dohovoru.
SKUTKOVÝ STAV
2. Sťažovateľka sa narodila v roku 1970 a žije v Bratislave. Zastupovala ju pani E. Cubinková, advokátka pôsobiaca v Bratislave.
3. Vládu zastupovala jej zástupkyňa, pani M. Bálintová.
4. Skutkové okolnosti prípadu možno zhrnúť takto.
I. POZADIE
5. Sťažovateľka je právnička. V rokoch 2005 až 2012 vykonávala povolanie advokátky. Od roku 2012 je sudkyňou Okresného súdu Bratislava I.
6. Dňa 20. augusta 2019 Národná kriminálna agentúra začala vyšetrovanie podozrení z trestných činov prijímania úplatku, zneužívania právomoci verejného činiteľa a zasahovania do nezávislosti súdu nešpecifikovaným počtom páchateľov v rámci aj mimo súdnictva. Všeobecné vymedzenie podozrenia bolo uvedené tak, že určití sudcovia na súdoch v bratislavskom kraji vydávali zaujaté rozsudky za zaplatené úplatky podľa pokynov tretej osoby, odovzdaných cez sudcu a zamestnankyňu ministerstva spravodlivosti.
7. Ako sa neskôr ukázalo:
(i) ústrednou postavou v tejto schéme bola súkromná osoba, A;
(ii) prostredníkmi boli istý sudca B a kariérna sudkyňa prechodne zastávajúca postštátnej tajomníčky na ministerstve spravodlivosti, C;
(iii) kľúčový dôkazný materiál pozostával z textových správ, ktoré prebehli medzi týmito a ďalšími osobami cez zabezpečený komunikátor, kópia ktorých bola zaistená z mobilného telefónu patriaceho A, ktorý bol získaný v priebehu iného vyšetrovania; a
(iv) sudca B spolupracoval pri vyšetrovaní, výmenou za čo mu bolo dočasne odložené vznesenie obvinenia.
8. Následne B, C a ďalší sudcovia boli požiadaní o vydanie ich mobilných telefónov a dáta, ktoré obsahovali, boli podrobené znaleckej analýze. Táto operácia a textové správy z mobilného telefónu A boli potom postupne zverejňované médiami, poukazujúc na osoby už skôr uvedené a ďalších. Zverejnený materiál zahŕňal správy medzi A a C, v ktorých sťažovateľka údajne pomáhala inej sudkyni, D, prejednať prípad, ktorý bol D pridelený a v ktorom sa spoločnosť prepojená s A domáhala nároku na zaplatenie veľkej peňažnej sumy, založeného na zmenke (ďalej len "zmenková kauza"). Konkrétne, sťažovateľka údajne konala na žiadosť C a za odmenu, ktorú poskytol A a dala jej C, údajne radila D s tým, ako riešiť námietky jedného zo žalovaných, koncipovala rozsudok uznávajúci nárok a podporila D účasťou na pojednávaní, na ktorom D vyhlásila tento rozsudok.
9. Rôzne podozrenia nazbierané z predmetnej komunikácie skúmala Súdna rada Slovenskej republiky (ďalej len "súdna rada"), najvyšší orgán štátu riadiaci súdnictvo. Sťažovateľka, D a niektorí ďalší dotknutí sudcovia podali svoje vysvetlenia súdnej rade 14. novembra 2019.
10. Dňa 15. januára 2020 minister spravodlivosti požiadal súdnu radu, aby bol sťažovateľke dočasne pozastavený výkon funkcie sudcu, odvolávajúc sa na zverejnené informácie o jej participácii v zmenkovej kauze a domnievajúc sa, že k tomu nepodala uspokojivé vysvetlenie. Dňa 23. januára 2020 sa sťažovateľka vyjadrila k návrhu.
11. Ďalší kontext k týmto udalostiam možno pozrieť v rozhodnutí Súdu Molnár proti Slovenskej republike[výbor], č. 39818/20, 16. december 2020.