KUKLIŠ, P.: O záujmovej samospráve. Právny obzor, 108, 2025, č. 4, s. 325 - 342.
https://doi.org/10.31577/pravnyobzor.2025.4.01
On interest-based self-government.
The system of interest-based self-government, unlike the system of territorial self-government, is less homogeneous, legally less "codified". For this reason, interest-based self-government must be understood in its entirety, in its most general meaning, respecting the valid/effective legal regulation. The current understanding interest-based self-government is the result of a long-term process. One of the contradictory concepts of this kind of self-government was the orientation of this phenomenon either to the right to freely associate according to Art. 29, para 1 of the Constitution of the Slovak Republic or the right to the "existence" of self-government of interest was derived from the right of citizens to participate in the administration of public affairs (Art. 30, para 1 of the Constitution). The Constitutional Court of the Slovak Republic, in its decision No. PL. ÚS 19/2014, stated that the chamber is a public corporation established ex lege, which is a subject of interest-based self-government and does not owe its existence to the free decision of subjects enjoying the protection of Art. 29 of the Constitution. De constitutione ferenda it would be appropriate to "confirm" the existence of interest-based self-government in the context of public administration, to establish the possibility of transferring the performance of state administration or other state (public law) matters to this subsystem of public administration and to enact the power of the constitutional court to decide on complaints by self-government of interest bodies against unconstitutional or illegal interference in interest-based self-government.
Key words: interest-based self-government, the right of citizens to participate in the administration of public affairs, decision of the Constitutional Court of the Slovak Republic, the possibility of transferring the performance of state administration
Úvod
Súčasťou samosprávneho subsystému verejnej správy, okrem územnej samosprávy, je aj samospráva záujmová. Záujmová samospráva predstavuje špecifickú formu samosprávy, ktorá združuje fyzické osoby a právnické osoby na báze spoločných profesijných, ekonomických a iných záujmov. Systém záujmovej samosprávy, na rozdiel od sústavy územnej samosprávy, je menej homogénny, právne menej "kodifikovaný". Z tohto dôvodu záujmovú samosprávu je potrebné chápať v celosti, v jej najvšeobecnejšom význame, rešpektujúc platnú/účinnú právnu úpravu.
1)
Fenomén záujmovej samosprávy, rovnako ako fenomén územnej samosprávy, je súčasťou decentralizačných procesov vo verejnej správe.
Záujmová samospráva sa uskutočňuje komorami ako verejnoprávnymi korporáciami a ďalšími subjektmi, ktoré disponujú samosprávou na základe zákona. Predovšetkým ide o komory zastrešujúce jednotlivé profesie alebo osoby podnikajúce v určitej oblasti hospodárstva, ďalej univerzity (vysoké školy) disponujúce akademickou samosprávou, subjekty definované zákonom a disponujúce samosprávou v školstve a vo vede, napokon tiež osobitné druhy samosprávy osôb vykonávajúce funkciu sudcu a prokurátora upravené zákonom. Tento výpočet je v zásade otvorený, pretože závisí od aktuálnej právnej úpravy.
2)
Záujmová samospráva - na rozdiel od územnej samosprávy, ktorá sa uskutočňuje na princípe územnom, resp. územno-personálnom
3)
- sa realizuje na princípe personálno-vecnom (zákonom vyčlenené osoby a zákonom vyčlenený záujem a činnosti, ktorými sa tento záujem napĺňa). Záujem, ktorý je v tom-ktorom prípade definovaný zákonom, je záujem spoločný určeným jednotlivcom, je to záujem skupinový, no zároveň je dôležitým záujmom spoločným pre štát a spoločnosť vo všeobecnosti; ide o záujem verejný.
4)
1. Členitosť systému záujmovej samosprávy
Personálny základ záujmovej samosprávy sa vytvára prostredníctvom členstva alebo iného druhu právneho vzťahu. Hmotnoprávny status takýchto osôb je rôzny: členovia komory, pedagógovia, zamestnanci, študenti univerzity, vedeckí pracovníci v príslušnej vedeckej samosprávnej inštitúcii a pod.
Medzi hlavné kritériá členenia záujmovej samosprávy možno zaradiť:
-
subjekt, ktorý vykonáva záujmovú samosprávu: samosprávna stavovská organizácia, samosprávna profesijná organizácia, samosprávna inštitúcia, samosprávna právnická osoba (otázne je, či subjektom záujmovej samosprávy je aj občianske združenie, vykonávajúce "úradné činnosti"
5)
alebo orgán samosprávy, zriadený na základe osobitného zákona v rámci štátneho orgánu (súd - sudcovské rady); nemôže ním byť samotný štátny orgán;
-
cieľ, ktoiý má výkon záujmovej samosprávy sledovať, a predmet činnosti, ktorý je vymedzený zákonom; cieľom samosprávy je presadzovanie a ochrana práv a oprávnených záujmov v nej združených osôb a zabezpečovanie vecí verejných, ak to ustanovuje zákon;
-
právna povaha úloh, ktoré záujmová samospráva plní; závisí od konkrétnej zákonnej úpravy (napr. profesijná samospráva, akademická samospráva);
-
rozsah samostatnosti subjektu záujmovej samosprávy určený konkrétnou právnou úpravou; samostatnosť je typická a neoddeliteľná právna vlastnosť samosprávy; oproti územnej samospráve má záujmová samospráva nižšiu/menšiu mieru samostatnosti a existujú rozdiely aj v rámci jej druhov.
6)
Záujmová samospráva je vnútorne výrazne členitá a tejto členitosti zodpovedá rozmanitosť úloh, ktoré zabezpečuje. Záujmová samospráva má v súčasnom období povinnosť zabezpečovať úlohy v oblasti
7)
:
-
správy povolaní (profesijná samospráva), napr. Slovenská lekárska komora, Slovenská komora zubných lekárov,
8)
Slovenská komora daňových poradcov,
9)
Slovenská advokátska komora;
10)
-
podpory a ochrany podnikania (podnikateľská samospráva), napr. Slovenská obchodná a priemyselná komora,
11)
Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora;
12)
-
výchovy a vzdelávania (školská samospráva), rada školy alebo rada školského zariadenia, obecná školská rada, územná školská rada, školský parlament;
13)
-
poskytovania vysokoškolského vzdelávania, tvorivého vedeckého bádania a tvorivej umeleckej činnosti a rozvoja vedy, vzdelanosti, kultúry a ekonomiky (akademická samospráva), akademický senát verejnej vysokej školy, rektor, vedecká rada, umelecká rada alebo vedecká a umelecká rada verejnej vysokej školy, disciplinárna komisia verejnej vysokej školy pre študentov (ak § 13 ods. 4 zákona o vysokých školách neustanovuje inak);
14)
snem akadémie, vedecká rada akadémie, predsedníctvo akadémie;
15)
-
v oblasti riadenia a správy súdov (sudcovská samospráva), sudcovská rada, kolégium predsedov sudcovských rád.
16)
Predmetom činnosti stavovských a profesijných organizácií ako subjektov záujmovej samosprávy m