Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Niekoľko úvah k určovaniu výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch

ZLOCHA, Ľ.: Niekoľko úvah k určovaniu výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Právny obzor, 106, 2023, č. 4, s. 321 – 332.

https://doi.org/10.31577/pravnyobzor.2023.4.04

Some considerations on the determination of the amount of compensation for nonpecuniary damage. The article deals with the issue of determining the amount of compensation for non-pecuniary damage for unjustified interference in the immaterial sphere of the person. Determining the amount of compensation is problematic. The Slovak legislation provides almost no guidelines in this respect, and no limits or boundaries within which the court can move when awarding compensation. in practice, therefore, court caselaw and the established decision-making of the courts, which have more or less developed a system of aspects that may influence the amount of compensation awarded, are of great importance. in the present article we try to provide an insight into the established case law and individual criteria, which we confront with the legal-theoretical interpretation.

Key words: compensation, non-pecuniary damage, appropriate satisfaction, amount of compensation, personality protection, quantification


Úvod
Právna úprava primeraného zadosťučinenia, tak ako je vymedzená v súčasnej právnej úprave, vyvoláva v rozhodovacej praxi súdov ťažkosti najmä pri určovaní výšky relutárnej náhrady primeraného zadosťučinenia. Podobný problém však vyvstáva aj pri iných právnych inštitútoch, napr. pri určovaní výšky výživného a v celom rade ďalších prípadov. Zatiaľ čo k náhrade škody a jej rozsahu bolo publikovaných množstvo odborných, vedeckých článkov a monografií, k inštitútu nemajetkovej ujmy bolo doposiaľ publikovaných len niekoľko parciálnych odborných výstupov, a to najmä z toho dôvodu, že v dnešnej podobe bol tento inštitút inkorporovaný do slovenského právneho poriadku až v roku 1990 v rámci novelizácie Občianskeho zákonníka.
1)
Postupom času sa nárok na primerané zadosťučinenie stal súčasťou viacerých vnútroštátnych právnych predpisov. Nárok na primerané zadosťučinenie je, ako právny prostriedok ochrany proti porušeniu alebo ohrozeniu subjektívnych práv nemateriálneho charakteru, zakotvený napríklad v obchodnom práve (v rámci porušenia práv k obchodnému menu a právnych prostriedkov proti nekalej súťaži), v ústavnom práve (v súvislosti s porušením ústavných práv jednotlivcov), v antidiskriminačných predpisoch (nedodržanie zásady rovnakého zaobchádzania), v rámci zodpovednosti štátu za škodu pri výkone verejnej moci (ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom) a mnohých ďalších.
Vychádzajúc zo zásady
ubi ius ibi remedium
je podstata materiálneho právneho štátu spätá s možnosťou vynucovania právnych noriem, teda možnosťou vynucovania povinností vyplývajúcich z platného práva prostredníctvom sankčných mechanizmov. Sankčné mechanizmy súkromného práva riešia konflikt medzi jednotlivcami (tak fyzickými ako aj právnickými osobami). Hlavným účelom sankcií v súkromnom práve je odčiniť ujmu spôsobenú jednotlivcovi a plne mu nahradiť to, čo mu bolo spôsobené protiprávnym konaním, v tomto prípade v jeho nemajetkovej sfére. S ohľadom na uvedené je povinnosť poskytnúť primerané zadosťučinenie jedným z možných negatívnych následkov porušenia práva a vyvodenia sekundárnej právnej zodpovednosti za protiprávne konanie.
Inštitút primeraného zadosťučinenia predstavuje nástroj na odstránenie ujmy nemateriálneho charakteru, pričom uplatnením tohto nároku nemožno obchádzať a ani nahrádzať ostatné zákonné prostriedky vedúce k odstráneniu materiálnej ujmy. Primerané zadosťučinenie je spravidla poskytované v nepeňažnej podobe, a to najmä vo forme ospravedlnenia, niekedy vo forme uverejnenia rozsudku na trovy žalovaného
2)
a spravidla až v prípadoch závažnejších zásahov prichádza do úvahy relutárna náhrada nemajetkovej ujmy. Spoločnými podmienkami vzniku nároku na primerané zadosťučinenie sú protiprávnosť konania, ktorým dochádza k zásahu do práv dotknutého subjektu, existencia nemajetkovej ujmy na právach dotknutého subjektu a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a spôsobeným následkom - vznikom nemajetkovej ujmy.
3)
V tomto príspevku sa zameriavame na nárok na primerané zadosťučinenie v peňažnej forme, pričom vo všeobecnosti platí, že pri nemajetkovej ujme prichádza do úvahy peňažná náhrada len vtedy, ak nemožno túto ujmu odčiniť inak. Na druhej strane sa zdôrazňuje, že pri ustálení výšky náhrady musí ísť vždy o skutočné a dostatočne účinné odčinenie spôsobenej nemajetkovej ujmy.
1. Účel a funkcie primeraného zadosťučinenia
Základným východiskom určovania výšky primeraného zadosťučinenia je správne vymedzenie účelu a funkcie primeraného zadosťučinenia. Účelom primeraného zadosťučinenia nie je poskytnúť dotknutému subjektu náhradu peňažného ekvivalentu, ani obnovu pôvodného stavu, keďže ujmu v nemajetkovej sfére nemožno obnoviť, ani v peniazoch presne ohodnotiť a kvantifikovať.
4)
Účelom primeraného zadosťučinenia v peniazoch je poskytnúť dotknutému subjektu spravodlivé zmiernenie (satisfakciu) za neoprávnený zásah do nemajetkovej sféry.
5)
Základným cieľom primeraného zadosťučinenia je odčinenie vzniknutého bezprávia, pretože poškodený sa spravidla nemôže domáhať toho, aby k neoprávnenému zásahu, ktorý nastal v minulosti, nedošlo (nemôže sa vymáhať primárna povinnosť). V zásade má náprava akéhokoľvek neoprávneného zásahu v prvom rade smerovať k uvedeniu do predošlého stavu (restitutio in integrum), t. j. stavu, ktorý existoval pred porušením práva. Ak je primárnym cieľom uvedenie do predošlého stavu, potom funkcia alternatívnych prostriedkov nápravy vrátane primeraného zadosťučinenia musí byť predovšetkým satisfakčná (kompenzačná).
V rozhodovacej praxi súdov sa často vyskytujú, okrem spomínanej satisfakčnej funkcie primeraného zadosťučinenia, aj iné funkcie, ktoré sú určujúce pri určovaní výšky primeraného zadosťučinenia v peniazoch. Súdy často dôvodia, že v určitých prípadoch je potrebné v záujme realizácie preventívno-sankčných aspektov náhrady nemajetkovej ujmy priznať poškodenému sumu, ktorá presahuje kompenzáciu ujmy, ktorá mu bola spôsobená.
V rozhodovacej praxi bolo pomerne dlho sporné, či relutárna náhrada nemajetkovej ujmy plní iba funkciu satisfakčnú alebo aj funkciu preventívno-sankčnú. Ústavný súd ČR v staršom rozhodnutí uviedol, že:
"Primerané zadosťučinenie je jednou z občianskoprávnych sankcií, ktorá má odrádzať rušiteľa chránených osobnostných statkov a jeho možných nasledovníkov od protiprávneho konania, a byť tak nástrojom špeciálnej aj generálnej prevencie, čo vyžaduje, aby sa jednalo o sankciu patrične dôraznú a dostačujúcu (primeranú) aj z tohto hľadiska. V rozhodnutí súdu musí byť preventívne optimalizované medzi satisfakčným a sankčným pôsobením primeraného zadosťučinenia, medzi ktorými existuje vzťah komplementarity (navzájom sa dopĺňajú, posilňujú), ako aj vzťah konkurencie (v tom smere, že výška náhrady nesmie byť iba exemplárnou civilnou sankciou, t. j. fakticky bezdôvodným obohatením osoby dotknutej neoprávneným zásahom). Ak bolo by zadosťučinenie zakaždým či prevažne len nízke bez ohľadu na okolnosti, mohlo by to viesť k objektívne žiaducej myšlienke, že sa zásahy môžu pôvodcovi vyplatiť, najmä ak nimi docielil svoj priamy alebo nepriamy obchodný alebo iný hospodársky prospech (napr. vyššou predajnosťou nákladu bulvárnej tlače alebo vyššou sledovanosťou televízneho programu). Náhrada nemajetkovej ujmy neplní iba funkciu satisfakčnú, pretože ak sa hodnotí pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy aj otázka zavinenia a ak má rozhodnutie súdu čo do výšky peňažného odškodnenia účinne prispievať k zníženiu, resp. k eliminácii nežiaducej ujmy na osobnosti fyzických osôb, musí nutne náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch plniť práve aj spomínanú preventívno-sankčnú funkciu."
6)
Preventívno-sankčná funkcia relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy sa často vyskytuje v rozhodnutiach súdov vo veci nekalej súťaže:
"Zaplatenie zadosťučinenia by malo pre rušiteľa predstavovať určitú finančnú ujmu (a nielen ujmu morálnu), ktorá má vyrovnať porušenú rovnováhu v postavení rušiteľa a nekalou súťažou dotknutej osoby. Primerané zadosťučinenie plní dvojitú funkciu - sankčnú (sankcia postihuje toho, kto chybne konal a odrádza ho od opakovania závadného konania) i preventívnu (priznaním zadosťučinenia je dané najavo, že nekalá súťaž sa ‚nevypláca‘ a dobré mravy súťaže je potrebné rešpektovať). V súdnom rozhodnutí (v rámci právneho riešenia sporu z titulu nekalej súťaže) súd musí dokázať vyjadriť nielen svoje stanovisko ku konkrétnemu prípadu, odôvodniť svoje závery a vychádzajúc z uplatnených nárokov uložiť rušiteľovi za čin nekalej súťaže zaslúženú sankciu zodpovedajúceho rozsahu, prípadne aj viac sankcií, ale pri konkrétnom rozhodovaní o ukladaní povinností rušiteľovi je vždy súčasne vedený snahou vychovávať konkrétneho rušiteľa a tiež všetkých potenciálnych rušiteľov, aby ani rušiteľ, ani nikto iný nemohol nadobudnúť dojem, že nekalá súťaž sa stále ešte vypláca."
7)
Je pravdou, že aj časť odbornej literatúry tvrdí, že náhrada nemajetkovej ujmy musí byť taká vysoká, aby bola spôsobilá v budúcnosti od neoprávnených zásahov účinne odradiť či už rušiteľa, alebo iné subjekty.
8)
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).