ZSP 19/2018
Rodinný dom
čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
§ 123, § 124 a § 415 Občianskeho zákonníka
§ 47 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov
§ 4 ods. 2, § 17 ods. 1, § 18 ods. 2 vyhlášky Ministerstva MŽP SR č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou neschopnosťou pohybu a orientácie.
§ 244 ods. 1 a 2, § 247 ods. 1, § 250i ods. 1 prvá veta, § 246c ods. 1 prvá veta v spojení s § 10 ods. 2, § 219 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku
§ 491 ods. 1 a 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok
Povinnosťou vlastníka nehnuteľnosti je udržiavať túto v dobrom technickom stave, a je povinný zabezpečiť revízie stavebných prvkov zmysle príslušných vyhlášok a iných technických noriem.
Rozsudok
Najvyššieho súdu SR
, sp. zn.
8 Sžo 21/2016
.Skutkový stav:
Krajský súd v P. (ďalej len "krajský súd") rozsudkom podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "OSP") zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo 14. apríla 2014, ktorým potvrdil rozhodnutie Mesta P. ako prvostupňového správneho orgánu z 22. novembra 2013, ktorým tento povolil stavbu "Rodinný dom" na ul. 29. augusta 161 v P., na pozemku v k. ú. P., pre stavebníka Ing. P.
Krajský súd všetky námietky žalobcu, že zmena pôdorysu stavby priamo narušuje architektonický a urbanistický charakter prostredia - ulice, v ktorej sa nachádza, a že postavením vyššej budovy by došlo k narušeniu architektonickej a urbanistickej homogenity prostredia, že žalovaný nesprávne aplikoval ustanovenie § 4 ods. 2 vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len "vyhláška č. 532/2002 Z.z."), zamietol. Poukázal aj na ustanovenie § 47 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), podľa ktorého sa stavby musia navrhovať tak, aby boli po celý čas životnosti v súlade so základnými požiadavkami na stavby, so zastavovacími podmienkami, aby boli zhotovené z vhodných stavebných výrobkov, aby boli začlenené do územia v súlade s urbanistickými, architektonickými a environmentálnymi zásadami a požiadavkami ochrany prírody a krajiny a pamiatkovej starostlivosti tak, aby sa vylúčili ich negatívne účinky na okolie z hľadiska ochrany zdravia a životného prostredia, prípadne aby sa obmedzili na prípustnú mieru, ďalej, že predmetná stavba so zmeneným pôdorysom a výškou oproti predchádzajúcemu stavu, nepredstavuje stavebné riešenie dvojdom pričom uviedol, že ide o novostavbu nového a samostatného rodinného domu, že súčasné projektové, technické a architektonické riešenie stavby, ktoré akceptoval stavebný úrad a žalovaný predstavuje hrubý zásah do vlastníckych práv žalobcu, pričom má za to, že záver žalovaného o tom, že návrhy žalobcu týkajúce sa toho, ako by mala stavba vyzerať, sú zásahom do výkonu práv stavebníka, nedávajú zmysel a sú v právnom štáte neprípustné, uviedol, že búracími prácami a uskutočnením stavby, môže dôjsť k poškodeniu žalobcovho domu a pozemku z dôvodu, že v tomto prípade ide o dvojdom a druhá časť domu je napojená na dom stavebníka, že žalovaný sa nezaoberal otázkou miestneho zisťovania a z povahy prípadu je zrejmé, že vec vyžaduje objektívne posúdenie na mieste samom, a že uskutočnenie predmetnej stavby v rozsahu a spôsobom aký vyplýva zo stavebného povolenia bude mať za následok zvýšené zatienenie nehnuteľnosti a pozemku vo vlastníctve žalobcu, považoval za nedôvodné.
K jednotlivým námietkam žalobcu krajský súd uviedol, ž