2/2012
Základné právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces
Prípustnosť dovolania
čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd
§ 238 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku
Ak je právo na dovolanie zakotvené v právnom poriadku, požíva ústavnú ochranu. Preto
podmienku pripustenia dovolania podľa § 238 ods.
2 Občianskeho súdneho poriadku treba vykladať tak, aby bola naplnená jednak ústavou stanovená
povinnosť najvyššieho súdu poskytnúť jednotlivcovi (dovolateľovi) ochranu jeho základnému právu, a
jednak aj účel daného typu súdneho konania.
Právne posúdenie veci sa týka nielen noriem hmotného práva, ale aj noriem procesného
práva.
Nález
Ústavného súdu
I. ÚS 186/08
Z odôvodnenia:
1.
Ústavnému súdu SR
(ďalej len "ústavný súd") bola 24. apríla 2008 doručená
sťažnosť Ing. V. S. (ďalej len "sťažovateľ"), doplnená podaním zo 16. mája 2008, ktorou sa domáhal
zrušenia uznesenia Najvyššieho súdu SR (ďalej len "najvyšší súd") sp. zn.
3 Cdo 220/2007 zo 14. februára 2008 a rozsudku
Krajského súdu v B . B. (ďalej len "krajský súd") sp. zn. 15 Co 41/2007 z 27. júna 2007 s tvrdením,
že nimi boli porušené jeho základné práva garantované
čl. 46 ods. 1 a
čl. 26 ods. 1,
2 a
4 Ústavy SR (ďalej aj "ústava"), ako
aj práva garantované čl. 6 ods. 1 a čl.
10 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd (ďalej len "dohovor") a právo podľa čl.
17 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd
(ďalej aj "listina").2. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namietané porušenie svojich základných práv videl v niekoľkých
aspektoch. Zásah do práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces videl hlavne v reštriktívnom poňatí
prípustnosti a dôvodnosti dovolania v zmysle ustanovenia
§ 238 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej aj "OSP") a zamieňaní si týchto pojmov v odôvodnení uznesenia najvyššieho súdu a zásah do
práva na slobodu prejavu a šírenia informácií videl v meritórnom rozhodnutí krajského súdu, ktorý mu
uložil povinnosť ospravedlniť sa žalobkyni za niečo, čo on považoval za hodnoverné so skutočnosťou,
a teda právne dovolené. Uviedol, že cieľom jeho kritiky nebolo poškodiť žalujúce učiteľky, ale
oznámiť isté informácie a myšlienky týkajúce sa výchovno-vzdelávacích procesov na Gymnáziu J.
Chalúpku v B., teda otázky verejného záujmu a tlakom verejného mienenia primäť učiteľov tento
nesporný fakt zmeniť.
3. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal tento nález:
a)
Uznesením Najvyššieho súdu SR v Bratislave sp. zn.
3 Cdo 220/2007 zo 14.2.2008, došlo k porušeniu
základných ľudských práv a slobôd sťažovateľa, ako aj v konaní ktoré