Limity limitácie náhrady škody podľa aktuálnej judikatúry

Za zmluvnú limitáciu náhrady škody môžeme považovať akékoľvek ustanovenie, ktoré zmenšuje zákonný rozsah náhrady škody. Táto limitácia môže byť jednak priama, keď sa dohodne hradený rozsah škody, alebo sprostredkovaná, keď fakticky dochádza k limitácii náhrady škody (ale účastníci na to použijú úpravu prostredníctvom iného inštitútu - zmluvnej pokuty, sľubu odškodnenia alebo dohodu o iných prvkoch zodpovednostného právneho vzťahu - zavinení, liberačných dôvodoch a pod.). Limitácia náhrady škody je otázka, ktorá bez ohľadu na názory o jej neprijateľnosti neustále zamestnáva kontrahujúce strany. Bez snahy o postranné úmysly voči druhej zmluvnej strane je zrejmé, že existujú také zmluvné vzťahy, v ktorých je možné zmluvnú limitáciu náhrady škody považovať za potrebnú aj s prihliadnutím na súčasnú obchodnoprávnu úpravu založenú na princípe predvídateľnosti škody.¹⁾ Najčastejším prípadom sú zmluvy, ktorých predmetom sú investície alebo informačné technológie. Oblasťou, v ktorej je zmluvná limitácia náhrady škody potrebná a užitočná, sú akékoľvek zmluvné vzťahy, v ktorých zmluvné strany dokážu už pri uzatváraní predvídať, že za určitých okolností škoda môže nastať a jej výšku možno predvídať len v obmedzenom rozsahu. Na požiadavku limitácie náhrady škody teda nemôžeme nazerať ako na inštitút, ktorého cieľom je snaha o oslabenie postavenia druhej zmluvnej strany. Jej primárnym cieľom by mala byť alokácia rizík známych zmluvných stranám pri uzatváraní zmluvy a snahy o riešenie niektorých situácií predvídaných už pri uzatváraní zmluvy, ktoré v plnom rozsahu vyplývajú z požiadavky predvídateľnosti škody v zmysle § 379 Obchodného zákonníka (ďalej aj "OBZ"). Z tohto pohľadu je limitácia jednoznačným vyjadrením zmluvnej slobody zmluvných strán s jasným cieľom korekcie rizík a ich prevzatia, resp. primeranejšieho rozloženia na obe zmluvné strany.

Limitácia náhrady škody ako osobitný právny inštitút je rozvinutá a využívaná vo viacerých krajinách - napríklad USA, Veľká Británia a Nemecko, pričom je častá aj v medzinárodnom obchode (je obsiahnutá napr. v zásadách medzinárodných zmlúv UNIDROIT). V každom z týchto poriadkov sú právom aj rozhodnutiami súdov ustanovované jej limity. V USA sa vo všetkých jej formách [priama limitácia, paušalizovaná náhrada škody ( ) alebo vylúčenie následnej škody a ušlého zisku] vyžaduje jej primeranosť a interpretuje sa prostredníctvom kritéria tzv. - neprimeranosti (resp. rozporu s dobrými mravmi). Vo Veľkej Británii súdy pri skúmaní spôsobu limitácie vykonávajú tzv. test primeranosti a v Nemecku je prípustná v prípade individuálneho dojednania zmluvy a skúma sa jej súlad s dobrými mravmi (resp. možnosť tzv. poruchy zmluvnej rovnováhy). Zmluvnú limitáciu umožňuje už aj český Občiansky zákonník č. 89/2012 Sb., ktorý limitáciu náhrady škody pripúšťa v prípade vylúčenia v ňom osobitne uvedených podmienok jej neprípustnosti.

Pre účely zdôvodnenia snáh o zmluvnú limitáciu nemôžeme opomínať ani skutočnosť, že sám zákonodarca zakotvil limitáciu náhrady škody do niektorých ustanovení Obchodného zákonníka. Zákonnú limitáciu môžeme nájsť jednak ako všeobecnú limitáciu v § 382, 384 ods. 2, 385 OBZ, ako aj v ustanovení o predvídateľnosti vzniku škody v § 379 OBZ.²⁾ Okrem toho zákon pozná aj špeciálnu limitáciu pre jednotlivé zmluvné typy - napríklad pri vzťahu zodpovednosti za škodu a nárokov z vád pri kúpnej zmluve a zmluve o dielo. K zákonnej limitácii náhrady škody môžeme tiež priradiť zákonnú úpravu zmluvnej pokuty a úroku z omeškania, ktoré v určitom rozsahu vylučujú nárok na náhradu škody.

Napriek tomu, že limitácia náhrady škody má oporu tak v zásadách Obchodného zákonníka, ako aj v ustanoveniach o náhrade škody, nie je slovenskou právnou vedou všeobecne kladne prijímaná. Aj keď časť rozhodnutí súdov a názorov sa k limitácii - k niektorým alebo všetkým jej možným spôsobom - vyjadruje pozitívne, sú rozhodnutia súdov, ako aj názory, ktoré sú vyslovene proti tomuto inštitútu - pre účely jeho uplatňovania a vynútiteľnosti bude často kľúčovým, ku ktorému názoru sa súd prikloní - či k názoru, že limitácia náhrady škody je prípustná, alebo k názoru, že limitácia náhrady škody je neprípustná pre rozpor s § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj "OZ") alebo s § 386 ods. 1 OBZ.

Prof. Ovečková považuje limitáciu náhrady škody za otázku rozsahu náhrady škody, pričom zastáva názor, že je možná sprostredkovaná limitácia náhrady škody, ako aj priama limitácia náhrady škody, čo odôvodňuje tým,